SME
Piatok, 28. január, 2022 | Meniny má Alfonz

Herec Ľuboš Kostelný: Mňa si ľudia s nikým nepomýlia

Jeden z najobsadzovanejších hercov rozpráva o tom, čo s tvárou herca narobia televízie, o komickom talente aj o dotyku smrti na letisku v Moskve.

Ľuboš Kostelný (1981)Divadelný, filmový a televízny herec. Narodil sa v Martine. Herectvo vyštudoval na štátnom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na scéne Slovenského národného divadla stvárnil sedemnásť dramatických postáv. ZaĽuboš Kostelný (1981)Divadelný, filmový a televízny herec. Narodil sa v Martine. Herectvo vyštudoval na štátnom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na scéne Slovenského národného divadla stvárnil sedemnásť dramatických postáv. Za (Zdroj: Peter Žákovič)

ĽUBOŠ KOSTELNÝ tento rok oslávil tridsiatku. Obsadzovaný herec rozpráva o tom, čo s tvárou herca narobia televízie, o talente na komédiu aj o dotyku smrti na letisku v Moskve.

Pred chvíľou vás pred kaviarňou familiárne zdravil vám neznámy človek. S vašou tvárou asi bežný úkaz, nie?

Zvláštne, že ma zdravia ľudia s pocitom, že ma poznajú, ale nevedia odkiaľ. Myslia si, že aj ja ich poznám a vravia – Dobrý večer! Samozrejme, odzdravím im, hoci ma poznajú z televízie. Zvykol na to, že charakteristický výzor je mojou najväčšou danosťou, no v osobnom živote je to trošku prekliatie.

Pokriky na ulici a podobne?

No samozrejme. Mňa si ľudia s nikým nepomýlia, takú výraznú mám tvár.

Pre film je to zrejme výhoda.

Výrazný zjav je výhodou pri každom herectve. Režisér Miloš Forman dodržiaval zásadu, že vo filme nesmú byť podobné herecké typy, aby sa divákom neplietli. Mňa iba mrzí, že sa moja tvár stáva trochu opozeranou.

V televízii?

Najmä tam. Druhá vec je, ani filmári ma teraz veľmi nevolajú.

Nie je to aj tým, že sa celkovo málo nakrúca?

Určite aj tým. No kým kedysi som hral v každom vznikajúcom domácom filme, teraz, ak aj vznikajú, ja v nich nie som. Škoda, filmy sú najtrvanlivejší záznam hereckej práce. Divadlo je prchavé, po predstavení je po ňom a ak aj zostane záznam, ten nikdy nebude mať kvalitu živého divadla, ktoré je tu a teraz.

kostelny1.jpg

Vo filme Muzika (2007) Juraja Nvotu

Detstvo v Martine

Pochádzate z Martina. Čo robili rodičia?

Mama pracovala v okresnom stavebnom podniku, dnes má obchod, v Žiline predáva šaty pre moletky. Otec je rušňovodičom na železnici.

Železničiara ste, myslím, ešte nehrali.

Nie, ale všimnite si, že v českých filmoch sa postava železničiara vyskytuje často. Otec mi vravel, že Česi majú najhustejšiu železničnú trať v Európe. Kedysi v Československu to Slovensko Čechom kazilo, železnice u nás stavali ťažko, na to sme príliš hornatí (smiech).

Okrem výzoru máte ešte zvláštnosť, ľubozvučný prízvuk.

Mám?

V porovnaní s bratislavským určite.

Už to nie to, čo kedysi. Pamätám si, keď som ako dieťa spieval na známej platni s Petrom Nagyom, on ma vyslovene musel nútiť škaredšie rozprávať, aby som veľmi nemäkčil, nerozprával štýlom „zeľené“ a podobne.

Teraz už mám prízvuk pokazený, od štrnástich žijem v Bratislave a mám tridsať, čiže väčšinu života som prežil mimo Martina.

Na čo má byť hrdý rodák z Martina?

Na martinskú minulosť. Myslím tým koniec 19. a začiatok 20. storočia, keď Martin sústreďoval vzdelanosť a obrodenecký duch, ale nie ten slotovský, myslím inteligenciu. Dnes, potom, čo toto fabriky za komunistov zničili, je Martin skôr centrom robotníckej triedy. No môžte byť hrdí na martinské divadlo.

Tam ste začínali s herectvom?

Ťažko to tak pomenovať. Bol som dieťa a k divadlu som sa dostal úplnou náhodou. Rodičia ma posielali do rôznych krúžkov, chodil som na husle aj na spev, spieval som ľudovky v detskom folklórnom súbore Turiec. Tak ma prihlásili aj do divadelného krúžku, kam som chodil pol roka.

Kým ma odtiaľ pre lajdáctvo vyhodili, stihol sa na mňa prísť pozrieť Peter Mankovecký, hľadal chlapca do hry v Martinskom divadle a vybral si mňa. Bol som malý, ryšavý, nie extra odvážny, ale pôsobil som drzo. A odvtedy so mnou divadlo viezlo, bez toho, že by som o herectve sníval.

Veľa ľudí má predstavu, že herec musí byť ambiciózny a je aj trochu exhibicionista.

To je tiež len povera. U mňa niečo také možno prišlo neskôr, určite nie v začiatkoch. Mňa sa ani nikto nepýtal, či s tým prvým angažmánom súhlasím, nemal som nijaké ambície.

Potom ste šli na konzervatórium.

To už bolo prirodzené. Hral som štyri hry v Martine a keď mi navrhli, aby som išiel na konzervatórium, tak som šiel. Rodičia ma bezvýhradne podporovali a pritom do ničoho ma nenútili. Cítil som oporu, ale nie tlak.

Čo bolo ďalej?

Z Martina prišiel do Bratislavy štrnásťročný sopliak. Otec bol železničiar, takže sme s režimkou ušetrili na cestovaní, čo bolo výhodné. Neviem ako teraz, vtedy to bol dosť hardcore - odstáť si v piatky a nedele trojhodinovú cestu v uličke.

kostelny2.jpg

V úlohe Cézara v Antoniovi a Kleopatre, Letné shakespearovské slávnosti, 2011. Foto - Agentúra JAY

Herci a televízia

Odvtedy prešlo pätnásť rokov, hrali ste desiatky úloh v divadle, v domácich a českých filmoch, ale väčšina ľudí vás začala registrovať v televízii. Najmä ako nadporučíka Boborovského zo seriálu Profesionáli.

Je fakt zásluha televízie, ak ma ľudia vnímajú v takejto komickej polohe. Predtým to bolo inak, hral som skôr rozporuplné, nie jednoznačne komické úlohy.

Je všetko, ako má byť?

Televízie v prvom rade ponúkajú možnosť zárobku. A ten oslobodzuje.

Čiže nutné zlo?

Áno, na druhej strane, môžete to robiť kvalitne a poctivo. Veľmi pekné herecké príležitosti som mal napríklad v Ordinácii v ružovej záhrade. Ide najmä o to, aké ambície a požiadavky na seba herec kladie.

Rozhodne si nemyslím, že je ktosi väčší umelec preto, že hrá iba v divadle. Herci sa tak kategorizovať nedajú. Na druhej strane, áno, je pravda, že kvalitu herca vytvára aj to, čo neurobí, čo odmieta.

Vraciame sa na začiatok. Nie je škoda tváre, ktorú hercom sprofanuje televízia?

Niečo som si uvedomil, keď sme hrali divadelné predstavenie Mrzák z Inishmaanu. Hral som veľmi peknú, srdce drásajúcu, rozpornú postavu a mnohokrát sa na začiatku stalo, že sa ľudia smiali, len čo som vyšiel na scénu, hoci výstup nebol komický. Videli nadporučíka Boborovského z televízie.

Vtedy ide o kvality herca, či dokáže divákov strhnúť aktuálnym výkonom, alebo či zostane na povrchu a diváci sa do konca predstavenia budú smiať na Boborovskom, nie na jeho divadelnej postave. Je to práca navyše, ale o to viac si cením, ak sa mi to podarí.

kostelnypolicajti.jpg

S Petrom Batthyanym (vľavo) a Michalom Hudákom v komediálnom seriáli televízie Joj Profesionáli.
Foto - TV JOJ

Ako učiť humor

Humor je zvláštna vec. Učia hercov v škole komické postavy?

Neučia. Herectvo sa podľa mňa nedá naučiť. Do školy vyberú tých talentovaných, ktorých môžu obrusovať, nasmerovať. A to ťažko, ak niekto nemá talent, nechápe základný princíp, ktorý je, že hranie vlastne nie je hranie. Hranie je povýšená realita.

Povýšená realita?

Niekedy sa síce hovorí, že divadlo je odraz reality, ale životná realita nie je taká zaujímavá, aby sa ňu ľudia chceli pozerať. Aj preto divadlo neukazuje bežné situácie. Ukazuje výnimočné momenty, životné zlomy, keď dramatické postavy spolu niečo veľké zažijú.

A ak ide o humor, ten buď v sebe máte, alebo nemáte. Niektorí dokážu výborne zahrať dramatické postavy, ale proti humoru sú ako štepení a vtipní sú len niekedy, aj to väčšinou nevedome a náhodou.

Vy ten talent máte.

Asi. Zuza Fialová sa na mne stále smeje, vraj som vtipný už len tým, aký som. A to sa mi teda nepočúva ľahko (smiech).

Čo vravíte na úroveň slovenského humoru?

Otázka je, čo si pod tým predstaviť? Niečo, ako kedysi relácia Apropo TV?

Povedzme.

Dobre. Myslíte, že terajší Profesionáli sa tomu nevyrovnajú?

Nie som si istý, či sú Profesionáli aktuálna politická satira.

Myslím, že sú. Nie sme síce humoristi typu Radiča a Piška, ale mnohokrát sme prepašovali do televízie narážky a odkazy na aktuálne politické dianie.

Vráťme sa k slovenskému humoru.

Prehľad nemám, nepozerám televíziu. Keď, tak si pozriem správy a Zitu na krku. Výkony Heleny Krajčiovej a Dušana Cinkotu sú pre mňa školou herectva. Niekto možno namieta, že sú umelé, ale veď sitkom ako žáner je umelý. Tiež nerozumiem, ak Zite vyčítajú typy vystopovateľné z iných sitkomov. Veď tak to má byť! Sitkom je commedia del´arte súčasnosti.

V renesančnom žánri boli ustálené typy postáv s vlastnými názvami – Pantalone či Dottore – a podobne dnešný sitkom má stabilné postavy – womanizer, dumb a podobne. Ak sa dnes na Slovensku niečo môže nazývať sitkom, je to Zita. Ostatné tituly nie sú sitkomy, to sú komediálne seriály.

kostelnybratislavafilm.jpg

So Zuzou Fialovou, premiéra BratislavaFilmu Jakuba Kronera, 2009.
Foto - Peter Procházka

Tridsiatka

Do akej miery v seriáloch improvizujete?

V Zite na krku je v scenári napísané od slova do slova to, čo vidíte v televízii. Pri Profesionáloch, kde kvalita scenárov kolíše, sa tvorcovia spoliehajú na to, že obsadia dobrých hercov a tí si už nejako poradia.

Herec sa stáva spoluautorom scenára?

Pri Profesionáloch rozhodne. No správne je to v Zite, scenár je práca scenáristu, nie herca. Ja napríklad veľmi improvizovať neviem, čo teraz vidíte (smiech). Lenže, je rozdiel improvizovať okamžite a improvizovať pri Profesionáloch. Tam niečo vymyslíme a potom to nacvičíme.

V lete ste oslávili tridsiatku. Je v tom niečo prelomové?

Vždy som mal predstavu, že príde moment, keď si poviem, aha, teraz už som dospelý. Neskôr som zistil, že ľudia vekom nedospejú, iba zostarnú. A možno sa mýlim a ten moment príde s prvým dieťaťom - človek začína byť zodpovedný za niekoho dôležitejšieho ako on sám. Neviem, ešte som ho nezažil.

Keď ste pred dvoma rokmi nechali doma prácu a na dlhšie ste odcestovali do USA, zvonku to vyzeralo, že bilancujete dovtedajší život.

Mal som toho dosť. Za šesť mesiacov som mal možno dva dni voľna, už som prácu neznášal. Zarábal som peniaze, ale vravel som si – načo? Aby som bol frustrovaný a aby som po každom štekal? Zrazu som si uvedomil, že ani neviem, ako mi pri práci ubehlo sedem rokov po škole.

Bolo síce šťastie, že som šiel zo školy do školy a potom ma zobrali do divadla, no zároveň to znamenalo, že som nemal pauzu, nič som nevidel, nikam necestoval. Naraz som mal dvadsaťosem rokov a zľakol som sa, že rovnako sa za sebou obzriem, keď budem mať päťdesiat.

Rozhodnutie cestovať som všetkým oznámil tri štvrte roka dopredu, aby sa zariadili, že tu nebudem. A už je to rok, čo som sa vrátil späť.

Niečo sa zmenilo, alebo je všetko po starom?

Väčšinou po starom, už si však dávam si pozor, koľko pracujem. Snažím si nechať čas na rodinu, kamarátov, výlety, na aké sa môžem tešiť. Výsledkom bolo aj to, čo sa nám vlani so Zuzou stalo, keď sme šli na výlet do Ruska

Teroristický útok na moskovskom letisku – vám sa to ešte chce rozoberať?

Nemám s tým problém. Zostáva mi ďakovať, žijeme len zázrakom. To vybuchlo niekoľko metrov od nás a všetci medzi miestom výbuchu a nami, zomreli. Na internete nás na videu môžte dobre vidieť. Ak to zhrniem, Moskva ma obrala o radosť z cestovania. Už to pre mňa nie je taká príjemná predstava.

kostelnyzakovic.jpg

Niekde ste vraveli, že chcete byť zodpovedným občanom. Zaujíma vás politika?

Pre mňa je samozrejmé orientovať sa a mať názor. Iba človek, čo nie je zorientovaný, môže voliť napríklad SNS.

Čo vás najviac hnevá?

Apatia. Lenivosť zaujímať sa o veci verejné. Keby sa o ne ľudia zaujímali, štát vyzerá inak.

Čo má herec na programe cez zimné sviatky? Prázdninuje, pracuje?

Pôvodne som mal skúšať v Dejvickom divadle v Prahe Čajku s úžasnými hercami – Táňou Vilhelmovou, Ivanom Trojanom, Marthou Issovou. Keď ma režisér Vajdička zavolal do jedného z najkvalitnejších českých divadiel, bral som to ako veľkú česť. Lenže, premiéra musela posunúť na budúci rok a mňa trochu vykoľajilo, že nemám nič na práci. Na to nie som zvyknutý.

Čo teda robíte, keď nič nerobíte?

Ani neviem. Čítam si, váľam sa (smiech).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. Ak sa chcete zotaviť po Covide, zamerajte sa na podporu zdravia
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  5. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  6. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  8. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 11 051
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 3 926
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 621
  4. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 3 472
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 340
  6. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 263
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 840
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 197
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 192
  10. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 2 154
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoltán Sztojka (26) je odchovanec detského domova, ktorý vypovedá o zneužívaní detí vo viacerých domovoch. V súčasnosti študuje na strednej odbornej škole a popri tom brigáduje.

Zoltán Sztojka zažil pokus o zneužitie.


18 h
Zuzana Kepplová.

Výsledok v sčítaní zdanlivo dáva podložie pre ďalšie kultúrne bitky.


18 h
Bytovka na Drotárskej ceste v Bratislave, v ktorej si kúpil byt aj Michal Fico, syn Roberta Fica.

Šéf Smeru býva v prenájme u Muňka.


a 1 ďalší 17 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  3. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  4. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  5. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  6. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  7. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 13 597
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 7 792
  3. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 740
  4. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 491
  5. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 387
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 5 272
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 175
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 043
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu