Českú literatúru nielen obohatil desiatkami skvelých diel, ale jej meno šíril aj v exile vydávaním vyše dvoch stoviek kníh svojich bývalých krajanov.
Pôvodný text sme nahradili autorským materiálom denníka SME.
„Po Zbabelcoch so mnou Irena prestala hovoriť, hoci som o nej v tej knihe písal tak krásne, dokonca som narovnal jej nohy do O,“ spomínal po rokoch Josef Škvorecký na jednu zo svojich platonických gymnaziálnych lások. Samozrejme, bolo ich viac, ešte prinajmenšom Marie i Naďa, krásne mladé dievčatá zo Zbabelcov, ale aj z ďalších Škvoreckého románov, v ktorých s nimi autorove alter ego Danny Smiřický prežíva romantické chvíle.
S postavou Dannyho sa rozlúčil v románe Obyčejné životy v roku 2004 („Danny príde z Kanady na stretnutie svojej triedy z gymnázia a uvedomí si, že tie obyčajné životy jeho spolužiakov boli vlastne drámy“). Odvčera sa navždy odmlčal aj jeho autor. Josef Škvorecký, spisovateľ, esejista, prekladateľ a vydavateľ. zomrel v Toronte na rakovinu vo veku 87 rokov.
Škandál so ZbabelcamiNapísal niekoľko desiatok kníh a po emigrácii vydal v Kanade vyše 230 titulov zakázaných českých aj slovenských autorov. V najširšej verejnosti sa preslávil Tankovým práporom, románom o vojenskej službe v 50. rokoch, do českej literatúry však nezabudnuteľne vstúpil už skôr napísaným románom Zbabělci.
Koniec vojny v rodnom Náchode očami džezového „páska“ Dannyho odhaľuje predstierané vlastenectvo jeho spoluobčanov, a tento demýtizovaný pohľad vyvolal škandál ešte aj v roku 1958, keď kniha konečne vyšla. Škvorecký ju napísal desať rokov predtým, no bolo jasné, že krátko po februárovom komunistickom puči nemôže vyjsť. „Počítal som s tým, že ma napadnú, ale myslel som si, že ma budú napádať za prehrešky literárne, ale ani mi nenapadlo, že súčasne budem obvinený zo sionizmu a antisemitizmu,“ povedal predvlani pre SME.
Aj Koniec nylonového veku, ktorý napísal v roku 1950, si počkal na vydanie až do obrodného roku 1968.
Vydáme si to sami!A Tankový prapor prvýkrát vyšiel až v roku 1971 v Kanade a u nás až po páde režimu. Tento groteskný satirický román sa však viaže aj ku kľúčovej udalosti života Josefa Škvoreckého. Práve kvôli nemu založila jeho manželka Zdena Salivarová vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers.
„Z Czechoslovak Society of Arts and Sciences mi ponúkli, že vydajú Tankový prapor,“ spomínal Škvorecký, v tom čase už vysokoškolský učiteľ na univerzite v Toronte. „Raz v noci mi Zdena povedala: Prečo by si to dával im? Tu si môže založiť vydavateľstvo každý. A na druhý deň to dokázala.“
Séria poručíka BorůvkuEšte pred emigráciou stihol napísať napríklad Sedmiramenný svícen, Legenda Emöke, Lvíče či Farářův konec a rozpísať detektívkovú sériu s poručíkom Borůvkom. Ten však, na rozdiel od Dannyho, nebol jeho alter egom, ale vhodnou modelovou postavou, okolo ktorej sa točili najrôznejšie príbehy. „Borůvka má zo mňa len kladný pomer ku katolíckej cirkvi.“
Prvým dielom, ktoré Škvorecký napísal v emigrácii, bol Mirákl. Medzi tými, ku ktorým sa v jeho bývalej vlasti dostal, teda disidentmi, bol však prijatý s rozpakmi pre nepatetické zobrazenie Pražskej jari 1968.
Opäť sa opakoval, hoci paradoxne v inej časti čitateľského spektra, takpovediac „medzi svojimi“, scenár okolo Zbabelcov. Opäť sa z knihy stala politická, nie literárna aféra. „Pritom sa mi zdalo, že som koniec vojny a koniec socializmu s ľudskou tvárou napísal úplne rovnako. Podľa toho, ako sa mi to javilo, podľa pravdy, ako som ju zažil.“
Večný amerikanofilJosef Škvorecký, tiež významný prekladateľ Faulknera, Hemingwaya, Chandlera, Lewisa a ďalších moderných anglosaských autorov, chcel byť pôvodne filmovým režisérom, neskôr saxofonistom. Vždy to mala na svedomí Amerika, americký film, americký džez, americká literatúra. „Odjakživa som bol amerikanofil,“ tvrdil jednoznačne a asi ani neprekvapuje, že napriek tomu, že netúžil po emigrácii, zakotvil na druhej strane Atlantiku.
„Kanaďania sú väčšinou dobrí ľudia, a tak zo mňa rýchlo opadla akákoľvek nostalgia a cítim sa tu ako doma. Mám však ešte iný domov, môjmu srdcu bližší, než je Kanada. Českú literatúru.“ Málokto urobil pre ňu ako autor a vydavateľ viac.
Odjakživa som bol amerikanofil - prečítajte si rozhovor SME s Josefom Škvoreckým
