A prvou z nich bola Medulienka, aj keď práve ona je v Hammelovom kontexte trochu netradičná.
Hammelove pesničky sa bežne hrávajú kdekoľvek, od táborákov po stužkové. Ale skúste si zaspievať Medulienku a nie je isté, že sa vám to podarí. Napriek tomu patrí medzi piesne, ktoré sú v DNA hádam každého z nás. Nádherne využíva slovenskú ľudovú melodiku – v časoch, keď celá bigbeatová scéna pokukovala po Británii a Amerike. Napokon, Hammel v Prúdoch používal aj fujaru.
Hammel a jeho Prúdy ju nahrali v roku 1970. Skupina v hviezdnej zostave s Mariánom Vargom, Fedorom Frešom a ďalšími bola v tom čase už minulosťou. Hammel sa vydal svojou cestou a neomylne siahol po človeku, ktorý je dnes ďalšou legendou. Hlavnou hviezdou Prúdov sa stal ešte neplnoletý František Griglák, ktorý prišiel s témou Medulienky.
Štrnásťročný hitmaker
„Bola to taká zvláštna zhoda okolností,“ spomína František Griglák (1953). „Tému som zložil, keď som mal asi štrnásť rokov, ale potom som sa zasekol a nevedel som, čo s tým, tak som ju odložil do zásuvky. Keď som prišiel do Prúdov, Kamil Peteraj doniesol text Medulienky a ten zafungoval s tým, čo som mal vymyslené. Ale stále to nebolo hotové a niečo tomu chýbalo. Paľo na to napasoval refrén a pesnička bola hotová. Odohralo sa to na kapelovej skúške v Divadelnom štúdiu na Hviezdoslavovom námestí, kde sme skúšali aj s Collegiom Musicom. Pri nahrávaní na basgitaru priateľsky zaskočil niekdajší Hammelov prúdovský kolega, Fedor Frešo. „Skladba vznikla ako narýchlo nahraný prídavok, B-strana singla Poviem ti pozri,“ spomína.
Pavol Hammel so speváčkou Tenou Elefteriadu v roku 1970. Že by šlo o tajomnú Medulienku?
FOTO: PETER PROCHÁZKA
Na žigulák to nebolo
„Samozrejme, že sme nevedeli, že Medulienka bude taká úspešná,“ hovorí Pavol Hammel (1948). „Veď sme ju ani nedali na LP, vyšla iba na singli. Ale zasa vtedy si single kupovalo dosť ľudí, tak sa medzi nich dostala. Hammel spomína aj na to, že skladbu vydalo aj východonemecké vydavateľstvo Amiga pod názvom Honigbienchen. „Samozrejme, s Ferom Griglákom sme dostali aj nejaké tantiémy, pocítili sme, že sme spravili úspešnú skladbu, ale na to, aby sme si kúpili žigulák, to nebolo,“ smeje sa Hammel.
Predskokan Veľkej éry
Podľa muzikológa Oskara Lehotského Medulienka kontrastom medzi verziou a refrénom (a mol - A dur) a aj soundom nápadne pripomína niektoré piesne od velikánov práve končiacej éry 60. rokov.
„Mám na mysli napríklad také piesne ako You Say You Will Love Me od Beatles, či no Milk Today od Herman’s Hermits. Vznikla v akejsi „štrbine“ medzi zavŕšením bigbítovej éry slovenských kapiel 60. rokov a nástupom éry hlavného prúdu rockovej piesne po roku 1977 známej ako „Veľká éra“. Plynula súbežne popri línií stredného prúdu populárnej piesne, ktorý v tom čase dominoval na našej hudobnej scéne. Autori piesne Medulienka sa nepochybne podpísali pod jeden z historicky prvých slovenských hitov a zároveň aj evergreenov. Podľa mňa tak nevedomky pripravili vhodnú živnú pôdu pre našu neskoršiu hitovú produkciu, ktorá v nasledujúcich desaťročiach tak významne ovplyvnila celkový obraz scény našej populárnej hudby.“
Sám Griglák hovorí, že bol ovplyvnený Led Zeppelin, ktorí v tom čase smerovali k hudbe s dominanciou akustických gitár a takmer folkovým zvukom. Album Led Zeppelin III vyšiel v lete 1970 a pre Medulienku to bola tiež nepochybne veľká inšpirácia. Sólo na elektrickej gitare tento vplyv len potvrdzuje.
Medulienka
Text: Kamil Peteraj / Hudba:František Griglák a Pavol Hammel
Medulienka je moja láska,
vodievam ju večer do záhrad.
Spievam jej len o sedmikráskach,
učím ju, čo dať, čo nezobrať.
Medulienka je moja láska,
sestra srdca môjho belostná.
Spievam jej len o sedmikráskach,
pod vankúš jej dávam hviezd plný snár.
Potom príde k nám
tichý hosť, tichý hosť.
Povieš: „Mám, už mám
lásky dosť, lásky dosť!“
Medulienka, kde si? Odletíš.
Krásne slová nesieš ktoviekam.
Dúfam, že tú hviezdu nestratíš.
Neviem, či sa z toho spamätám.
Už neviem, či dám
inej meno Medulienka.
Už neviem, či dám
inej meno Medulienka.
Kamil Peteraj: Každá baba môže byť Medulienka
Textár Kamil Peteraj (1945) vstúpil na slovenskú scénu s Pavlom Hammelom, na legendárnom albume Zvonky zvoňte a v brandži je dodnes. V čase, keď sa nahrávala Medulienka, mal 25 rokov.
Ako vznikla Medulienka?
Jedno pekné letné popoludnie sme si išli sadnúť s Paľom Hammelom a Ferom Griglákom. Fero už hral s Paľom a my sme sa museli jeho rodičom zaručiť, že nebude robiť tie veci, ktoré aj tak o pol roka robil. Dal som im pár textov. Jeden z nich bola Medulienka a o krátky čas ju aj nahrávali. Pod Medulienkou je najviac podpísaný Griglák.
Vedeli ste, že vznikla výnimočná vec, hit?
Vôbec. Cítili sme, že je to pekná pesnička, a to bolo všetko. Ale ľudia si ju všimli. Nepoznali sme žiadne kalkulácie, mediálne manažovanie, ako treba nasadiť skladbu aby sa chytila a podobne. Nerobili sme skladby systémom „toto je trendové, tak to poďme urobiť takto a takto“. Zvláštne je, ako popularita Medulienky neskôr rástla, až sa dostala na úroveň, ktorú má prakticky dodnes.
Čo je hit?
Rozhodne to nie je skladba, ktorú hrajú nejaký čas často v rádiách a potom umrie. Je to záležitosť najmenej dvoch generácií. Pre mňa je hit synonymom trvalky, evergreenu.
Ako vzniká hit?
Mimovoľne. Spoločnou chémiou. Autori to spravidla netušia. Naša generácia je špecifická tým, že sme mali albumové uvažovanie, nevnímali sme hudbu v rozmere jednej skladby, ale celého albumu. A keďže sa Medulienka na album nedostala, je to dôkaz, že sme ju nepovažovali za nič svetoborné.
Čo alebo kto je Medulienka?
Hravé slovo. Nechcelo sa mi používať mená ako Marína alebo Jozefína. Okrem toho, neevokovalo to žiadnu babu, a zároveň každá baba môže byť Medulienka. Možno aj to prispelo k hitovosti, Medulienka skrátka dobre a zaujímavo znie.
FOTO - PETER PROCHÁZKA
