„Pokiaľ ide o moju nepatrnú osobu, darí sa mi dobre, život pod šírym nebom a sloboda pohybu vyliečili všetky moje ťažkosti a indispozície,“ píše český básnik, esejista a prekladateľ Josef Palivec (1886 - 1975) svojej nevlastnej dcére Denise do Švajčiarska.
Bol to prvý list po jeho návrate na slobodu, na život „pod šírym nebom a na slobode“ čakal po politickom procese desať rokov v kriminále. V 60. rokoch ho síce rehabilitovali, no po začiatku normalizácie oslobodzujúci rozsudok opäť zrušili. A tak Palivec prosí listom dcérinho manžela, významného švajčiarskeho výtvarníka a scénografa Thea Stravinského, aby sa prihovoril u prezidenta Ludvíka Svobodu, „pretože nechcem inkasovať ranu bez toho, aby som sa bránil“. Nakoniec však starý a chorý básnik svoj boj so štátnou mocou vzdal a jeho knihy mohli vyjsť až mnoho rokov po jeho úmrtí, keď padol komunistický režim.
Denisa bola jednou z troch Palivcových osudových žien, ďalšou jeho manželka Helena Čapková, sestra bratov Čapkovcov, a v závere života, po ovdovení sa stala jeho dôvernou priateľkou prekladateľka Zdenka Pavlousková. Kniha Josef Palivec Listář 1 prináša jeho korešpondenciu v značnom časovom rozpätí, od intenzívneho milostného dialógu s Helenou Čapkovou z rokov 1929 až 1930, považovaného za skvost českej epistolárnej literatúry, cez už spomínané písanie si s dcérou Denisou až po posledný list od Pavlouskovej niekoľko dní pred jeho smrťou.
Publikácia je prvým zväzkom z dochovanej korešpondencie, a napriek jej prevažne intímnemu charakteru je aj kľúčom k hlbšiemu pochopeniu Palivcovej tvorby či tiež cenným zdrojom málo známych informácií o bratoch Čapkovcoch.
