Defragmenty - Zlokot - Lowii. Vyzerá to ako úryvok z nejakej starej ságy, ale sú to názvy troch nových projektov, ktoré sa vynorili na našej hudobnej scéne a ktoré majú šancu byť jej veľkým osviežením.
Ešte pustili von len niekoľko pesničiek a odohrali zopár koncertov, ale už sa o nich čoraz viac rozpráva. Sú to tri bratislavské projekty, v ktorých sa miešajú rôzne žánre a viaceré známe postavy z mladej domácej scény. Všetky majú šancu vydať tento rok svoj prvý album.
Superskupina
Najviac známych mien sa zhromaždilo v projekte Zlokot. Pravdepodobnosť spoločného hrania tejto štvorice bola ešte donedávna len čisto teoretická: Pavol Remiaš alias Lyrik (Modré hory) rapuje, Erik „Losos“ Horák obsluhuje mašinky v elektropopovej skupine Noisecut, Stanka Apfelová je basgitaristkou stoner rockovej úderky Got Blue Balls a bubeník Mário Marcinek sa už vyskytol v rôznych zoskupeniach.
Táto pestrosť sa pochopiteľne prenáša aj do hudby. Je to energický postmoderný mix, ktorý nebyť guľometne odpaľovaných slovenských textov mohol pokojne vzniknúť v ktoromkoľvek európskom veľkomeste. „Na albume bude môcť ctený poslucháč počuť jednotlivo či zmiešane rôzne vplyvy a štýly, ako sú punk, elektro, pop, dub, dubstep, rap, disko, industriálne vplyvy,“ sľubuje štvorica, ktorá sa na hudbu aj na svet pozerá s nadhľadom. Zlokot ešte plánuje zapriahnuť zopár vybraných hostí, čo potvrdzuje singel Môj malý biznis 2, kde sa o refrén postaral Juraj Benetin (Korben Dallas).
O živote pred smrťou
Marián „Bene“ Benkovič sa odlišuje od ostatných rapperov najmä pestrou slovnou zásobou a fantáziou. Skôr než rap je to už vlastne moderná poézia. Projekt Defragmenty dal dokopy s Martinom Šútovcom a Marianom Jaslovským.
„Shooty má krásnu funkciu – výkonný producent. Robí to, čo má najradšej. Frfle a popritom brnká na bendžo, elektrickú gitaru a ešte kreslí obrázky. Jaslo hrá na všetko, čo mu nezoberiem, a ja píšem a šušlem,“ hovorí Bene.
Hudba vždy vzniká na hotový text. Najskôr sa nahrá slovo, do neho nástroje, pričom slučky a presné tempá sú zakázané. Prvá „oficiálna“ skladba je melancholická Route 66. Beatnicky ladený text je vlastne pozvánkou lákajúcou na cestu po Amerike vo dvojici a existuje k nemu aj jednoduché, no autentické video.
„Chystáme niečo viac a dlhšie, nazvime to album alebo niečo také. Bude tam veľa smutných pesničiek o živote pred smrťou,“ dodáva Bene.
Harmónia kontrastov
Čo je to Lowii? Slovo označujúce exotickú mäsožravú rastlinu a zároveň krásnu orchideu. Presne pre to si ho vybralo mladé trio, ktoré prepája hudbu s vizuálmi. Jeho členovia sú Jonatán Pastirčák alias Pjoni, výtvarníčka Katarína Sido a programátor Igor Rjabinin.
„Ja maľujem, čo mi napadne, a pohybom na plátne spúšťam rôzne zvuky, ktoré Pjoni kombinuje s hraním na elektronike, violončele a so spevom. Obraz sa premieta do videoprojekcie za nami a vďaka Igorovi ešte reaguje na hudbu,“ vysvetľuje študentka maľby na VŠVU. „Je to do veľkej miery improvizácia, máme iba základnú kostru štyroch častí.“
Výsledkom je spojenie melancholických atmosfér s tvrdými elektronickými beatmi a zvukmi, v symbióze s pôsobivým vizuálom. Lowii je skrátka typický multimediálny projekt, aké sa dajú vídavať na festivaloch typu Ars electronica. Už stihol zaujať Islanďanku Hildur Gudnadóttir zo skupiny Múm alebo napríklad známeho českého producenta Floexa. Ten dokonca mladé trio dal medzi svoje najsilnejšie vlaňajšie koncertné zážitky.
