Inscenácia Pokus je odhaľujúce videodivadlo Blaha Uhlára a zároveň smutná reality šou i historický dokument.
Hoci S.T.O.K.A. nie je to isté, čo legendárna Stoka, premiéry voľného zoskupenia okolo režiséra Blaha Uhlára si tiež zachovali svoju výnimočnosť. Už len tým, že divák musí spravidla prísť do nejakého dosť neštandardného priestoru.
V rámci areálu bratislavskej Cvernovky odsúdeného developermi na prestavbu sa konala premiéra jeho nového projektu Pokus. Nakrúcala sa v nej aj veľká časť filmu, ktorý tvorí významnú časť tohto „videodivadla“.
Blaho Uhlár bol tentoraz aj sám sebe hercom. Na báze samonahrávania a samoodpočúvania ho sledujeme počas jeho základných denných pohybov po byte v štýle akejsi reality šou.
Pohľad na vešiak vyrobený improvizovane z ceny DOSKY je len malou ukážkou bizarností tohto paradokumentu. Uhlár sa v ňom kladie za obeť vymierajúceho náboženstva, drží poctivo stráž, hoci zovšadiaľ počuje, že vojna o „duchhovno“ a „knihovno“ sa už skončila. Autor je exhibicionistický, odhaľuje nielen spoločnosť, ale aj seba a ide doslovne až donaha.
Traja študenti bábkoherectva robia prakticky len živé kulisy k filmu. Uhlár ich používa aj na to, aby si mohol uťahovať z ich štúdia a budúcnosti v divadle. Zostáva verný svojim srdcovým témam, ktorým dominuje odpor proti štátnej kultúre. Zostrih z televíznej debaty o budúcnosti SND s vtedajším ministrom kultúry Milanom Kňažkom sa s odstupom rokov stal tragikomickým číslom.
Ak by to bola publicistika, označili by sme ju za zaujatú. Uhlár sa totiž vôbec nehanbí podkladať respondentom svojho filmu vlastné názory. Ako performance to má však šťavu provokácie a smútok ľudskej existencie.
Najsilnejším motívom sú nakrútené spomienky Uhlárovej matky Gabriely na jej divadelné začiatky na východe Slovenska. Pri pohľade na dobový dokument z otvárania Slovenského divadla v Prešove z roku 1944, pri ktorom robili divadelníci „škriatkov“ pre vtedajších pohlavárov slovenského štátu, dotiahol svoj argument o principiálnej zvrhlosti štátnej kultúry do trpkého konca.
Režisér je možno nahý, ale určite v tom nie je sám.
