„Franz Kafka je medzi nami,“ končí Július Pašteka svoj doslov k Procesu, ktorý bol prvým knižne vydaným Kafkovým dielom v slovenčine. Písal sa rok 1964, bol to čas krátko po prelomovej kafkovskej konferencii v Libliciach, po ktorej svetoznámeho pražského autora vtedajší režim zobral na milosť.
Doslov k Procesu je jedným z textov knihy Nemecké siluety (vydavateľstvo Petrus), ktoré literárny a divadelný vedec Július Pašteka napísal v 50. a 60. rokoch. Pravda, ako autor dodáva v závere, po okupácii Československa v roku 1968 bola aj liblická konferencia označená za zdroj „plazivej kontrarevolúcie“, ako nastupujúci normalizátori označovali násilne prerušený obrodný proces Pražskej jari.
Trilógia samoty
Vstup Kafku „medzi nás“, keď parafrázujeme názov Paštekovho textu, sprevádzala zasvätená, ale aj širšej čitateľskej verejnosti zrozumiteľná analýza nielen Procesu, ale aj ďalších dvoch diel „trilógie samoty“ - Zámku a Ameriky. „Odhalili situáciu moderného západného človeka v storočí úzkosti,“ píše Pašteka a zdôrazňuje, že samota Kafkových anonymných hrdinov nemá nič spoločné so samotou romantických protagonistov, ktorí sa do nej utiekali z najrôznejších dôvodov. „U Kafku je to univerzálny a trvalý stav ich existencie v odcudzenom svete.“
Hoci texty Paštekovej knihy vznikali príležitostne k slovenským prekladom diel po nemecky píšucich spisovateľov, tvoria kompaktný, akoby naraz napísaný celok. Pašteka poukazuje na podobnosti či rozdielnosti jednotlivých autorov a súvislosti s dobou, v ktorej väčšina z nich žila.
„Po roku 1933 sa hlavné ťažisko nemeckej literatúry presunulo do emigrácie, nik nechcel slúžiť vodcom tretej ríše,“ píše. Týkalo sa to aj Franza Werfela či Stefana Zweiga, a práve na ich príklade ukazuje (bez toho, aby súdil), ako rozdielne pôsobili dramatické udalosti pred a počas druhej svetovej vojny na osudy slávnych literátov.
Analógie malých národov
Keď vypukla vojna, Zweig sa cítil „neužitočný a osamelý ako nikdy v živote“ a jeho depresia vyústila do samovraždy. „Aj pacifista Werfel sa musel cítiť neužitočný a osamelý,“ píše autor, „no nezúfal, vydržal a tvoril.“ Bez osobného hrdinstva a ľudskej veľkosti by nemohol vytvoriť v čase nastupujúcej vojnovej apokalypsy román Štyridsať dní Musa Daghu o masovej likvidácii arménskeho obyvateľstva v diktátorskom Turecku spred dvadsiatich rokov. Analógia s tyraniou totalitného Nemecka sa priam núkala.
A ako sa neskôr ukázalo, nebola to len táto analógia. Keď v roku 1967 vyšiel slovenský preklad tejto Werfelovej knihy, technickou chybou vydavateľstva sa zabudlo na napísaný Paštekov doslov. Medzičasom prišiel rok 1968 a augustový vpád vojsk do Československa nečakane zaktualizoval tému románu o tragédii malého národa. „Stačilo iba pozmeniť názov doslovu a pridať zaktualizovaný podtitul a štúdia vyšla časopisecky nielen s literárnym poslaním, ale aj ako protiokupantský protest,“ píše Pašteka.
