Držať krok i paberkovať

Z knihy spomienok Pavla Branka by sa dali nakrútiť dva silné filmy.

Pavel Branko (výrez z fotografie na obálke knihy).

Po objavných dielach z pozostalosti Jána Roznera vydavateľstvo Marenčin PT ponúka ďalšiu veľmi zaujímavú knihu. Volá sa Proti prúdu a napísal ju Pavel Branko.

Keď niekto začne svoje pamäti vetou „Na rozdiel od zvyčajných príchodov nemám rodnú obec, lež rodnú loď, Docteur Pierre Benoît“, je hneď jasné, že to nebude úplne obyčajný príbeh.

Pavel Branko toho zažil naozaj veľa. A stále zažíva. Nestor slovenskej filmovej publicistiky totiž vlani oslávil deväťdesiatiny, no stále má pozoruhodnú pamäť a schopnosť komentovať udalosti aj vlastné osudy nezvykle otvorene a s nadhľadom.

Koniec v strane

Je to naozaj veľmi silný príbeh, ktorý presahuje denníkové zápisky jedného človeka. Vyskladá fascinujúci portrét storočia, ktoré sa viackrát zahralo s ohňom. Začína sa exotickým zoznámením Brankovej mamy, ruskej úradníčky s otcom, rakúsko­uhorským vojakom na Sibíri a narodením autora v Stredozemnom mori.

Postupne pred vami vyrastá vášnivý čitateľ, milovník rôznych jazykov a filmov, muž s dušou rebela, ktorý sa zároveň sympaticky nehanbí priznať svoje slabosti a zlyhania. Detstvo v Tisovci a Bratislave, prvé kontakty so židovskou identitou, slovenský štát, ktorý mladého odbojára odsúdi na doživotie, tesný únik smrti pri nálete cestou do Mauthausenu a posledné mesiace vojny v tomto koncentračnom tábore.

Už potiaľto by to stačilo na jeden zaujímavý film, no vtedy ste len v necelej tretine autorovho života a knihy. Prichádza rýchle precitnutie z mladíckych ideálov: „Bridilo sa mi, ako gottwaldovské vedenie odhodilo princíp výberovosti a otvorilo KSČ aj KSS hocikomu, kto sa prihlási (...) Odrazu sa, a to aj vo vysokých funkciách, zaskveli ľudia, ktorým by som nikdy nepodal ruku, a moji niekdajší spolubojovníci z ilegality to rezignovane prijímali, jeden dokonca s argumentom, že takto ich bude ľahšie držať pod kontrolou.“

Stranícku knižku sa nezvyčajne skoro, už v roku 1949, rozhodol vrátiť. Uvedomil si, že „všetky dôležité rozhodnutia sa robia tam hore a my, pešiaci, máme držať krok a hubu“. Z demokratického centralizmu sa stala diktatúra sekretariátu, s ktorou nechcel mať nič spoločné.

Muž, ktorý neluže

Pavel Branko netrpí spomienkovým optimizmom a nežije len minulosťou. „Vždy som sa usiloval jednak držať krok s tým, čo prináša vývin, jednak podľa možnosti paberkovať pri koreňoch jazyka a patinou pokryté poklady nehádzať šmahom cez palubu.“

Hoci tým myslí prevažne svoju dráhu filmového kritika a prekladateľa, na vyše dvesto stranách sa viackrát presvedčíte, že sa to týka aj viacerých známych kultúrnych či politických osobností, s ktorými sa pretli jeho osudy. Vystihuje ich nezvyčajne presne – od niekoľkých vĺn filmárov cez rodinu Kalinovcov alebo ministra kultúry Milana Kňažka až po súčasnú generáciu vrátane Zuzany Piussi, režisérky dokumentu o Pavlovi Brankovi, ktorý je DVD prílohou knihy.

Proti prúdu je dobrý názov. Tieto spomienky sú totiž skvelou (nevtieravou) alternatívnou učebnicou dejepisu 20. storočia, stručnými dejinami nášho filmu, ale zároveň aj nezvyčajne otvoreným písaním o nepríjemných „kalamitách“ s neurózami a ženami. Na takéto témy podávané precíznym jazykom stále galantného džentlmena dnes totiž príliš nenarazíte, rovnako zriedkavé, no čarovné sú írečité slovíčka „vajatať“, alebo „pechoriť“.

Pavel Branko v sebe ku koncu nezaprie ľavicové ideály, ale ešte viac intelektuála so zmyslom pre humor. Na záverečnú stranu vložil nekrológ, ktorý v domnení jeho smrti predvlani napísala istá novinárka a okomentuje, že „nebohého zastihol síce pri plnom nezdraví, rozhodne však nažive“. A ako úplne poslednú vetu celej knihy použil citát Egona Erwina Kischa: „Až umriem, budem si veľmi chýbať“. Dokonalý záver, že?

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  3. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  4. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  8. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  9. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  10. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 549
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 487
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 472
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 750
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 660
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 966
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 969
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 413
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 927
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 489

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop