Držať krok i paberkovať

Z knihy spomienok Pavla Branka by sa dali nakrútiť dva silné filmy.

Pavel Branko (výrez z fotografie na obálke knihy).

Po objavných dielach z pozostalosti Jána Roznera vydavateľstvo Marenčin PT ponúka ďalšiu veľmi zaujímavú knihu. Volá sa Proti prúdu a napísal ju Pavel Branko.

Keď niekto začne svoje pamäti vetou „Na rozdiel od zvyčajných príchodov nemám rodnú obec, lež rodnú loď, Docteur Pierre Benoît“, je hneď jasné, že to nebude úplne obyčajný príbeh.

Pavel Branko toho zažil naozaj veľa. A stále zažíva. Nestor slovenskej filmovej publicistiky totiž vlani oslávil deväťdesiatiny, no stále má pozoruhodnú pamäť a schopnosť komentovať udalosti aj vlastné osudy nezvykle otvorene a s nadhľadom.

Koniec v strane

Je to naozaj veľmi silný príbeh, ktorý presahuje denníkové zápisky jedného človeka. Vyskladá fascinujúci portrét storočia, ktoré sa viackrát zahralo s ohňom. Začína sa exotickým zoznámením Brankovej mamy, ruskej úradníčky s otcom, rakúsko­uhorským vojakom na Sibíri a narodením autora v Stredozemnom mori.

Postupne pred vami vyrastá vášnivý čitateľ, milovník rôznych jazykov a filmov, muž s dušou rebela, ktorý sa zároveň sympaticky nehanbí priznať svoje slabosti a zlyhania. Detstvo v Tisovci a Bratislave, prvé kontakty so židovskou identitou, slovenský štát, ktorý mladého odbojára odsúdi na doživotie, tesný únik smrti pri nálete cestou do Mauthausenu a posledné mesiace vojny v tomto koncentračnom tábore.

Už potiaľto by to stačilo na jeden zaujímavý film, no vtedy ste len v necelej tretine autorovho života a knihy. Prichádza rýchle precitnutie z mladíckych ideálov: „Bridilo sa mi, ako gottwaldovské vedenie odhodilo princíp výberovosti a otvorilo KSČ aj KSS hocikomu, kto sa prihlási (...) Odrazu sa, a to aj vo vysokých funkciách, zaskveli ľudia, ktorým by som nikdy nepodal ruku, a moji niekdajší spolubojovníci z ilegality to rezignovane prijímali, jeden dokonca s argumentom, že takto ich bude ľahšie držať pod kontrolou.“

Stranícku knižku sa nezvyčajne skoro, už v roku 1949, rozhodol vrátiť. Uvedomil si, že „všetky dôležité rozhodnutia sa robia tam hore a my, pešiaci, máme držať krok a hubu“. Z demokratického centralizmu sa stala diktatúra sekretariátu, s ktorou nechcel mať nič spoločné.

Muž, ktorý neluže

Pavel Branko netrpí spomienkovým optimizmom a nežije len minulosťou. „Vždy som sa usiloval jednak držať krok s tým, čo prináša vývin, jednak podľa možnosti paberkovať pri koreňoch jazyka a patinou pokryté poklady nehádzať šmahom cez palubu.“

Hoci tým myslí prevažne svoju dráhu filmového kritika a prekladateľa, na vyše dvesto stranách sa viackrát presvedčíte, že sa to týka aj viacerých známych kultúrnych či politických osobností, s ktorými sa pretli jeho osudy. Vystihuje ich nezvyčajne presne – od niekoľkých vĺn filmárov cez rodinu Kalinovcov alebo ministra kultúry Milana Kňažka až po súčasnú generáciu vrátane Zuzany Piussi, režisérky dokumentu o Pavlovi Brankovi, ktorý je DVD prílohou knihy.

Proti prúdu je dobrý názov. Tieto spomienky sú totiž skvelou (nevtieravou) alternatívnou učebnicou dejepisu 20. storočia, stručnými dejinami nášho filmu, ale zároveň aj nezvyčajne otvoreným písaním o nepríjemných „kalamitách“ s neurózami a ženami. Na takéto témy podávané precíznym jazykom stále galantného džentlmena dnes totiž príliš nenarazíte, rovnako zriedkavé, no čarovné sú írečité slovíčka „vajatať“, alebo „pechoriť“.

Pavel Branko v sebe ku koncu nezaprie ľavicové ideály, ale ešte viac intelektuála so zmyslom pre humor. Na záverečnú stranu vložil nekrológ, ktorý v domnení jeho smrti predvlani napísala istá novinárka a okomentuje, že „nebohého zastihol síce pri plnom nezdraví, rozhodne však nažive“. A ako úplne poslednú vetu celej knihy použil citát Egona Erwina Kischa: „Až umriem, budem si veľmi chýbať“. Dokonalý záver, že?

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Používate make-up? Potom spozornite
  3. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  4. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  9. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  1. Top 10 inzerovaných áut za posledné 3 roky
  2. Henkel taught 5000 students in Slovakia about sustainability
  3. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  4. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  5. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  6. Používate make-up? Potom spozornite
  7. Legendárna Transsibírska magistrála
  8. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  9. Vianočný bázar chalaňov
  10. Vianočné mecheche 2017
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 867
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 091
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 037
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 025
  5. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 112
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 103
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 085
  8. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 967
  9. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 829
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť 676

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Učiteľka v škôlke mala žltačku a chodila do práce. Rodičia o tom nevedeli

V pondelok bude Miestny úrad vo Vajnoroch, ktorý je zriaďovateľom škôlky skúmať , prečo o žltačke neinformovala rodičov.

KOMENTÁRE

Horcruxy na ústavnom súde

Prezident výberom Mamojku, Laššákovej a Duriša trafil jednu z lepších kombinácií.

SVET

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku.

Neprehliadnite tiež

Patria k tomu najlepšiemu v tanečnej hudbe. The Chemical Brothers prídu na Pohodu

Keď mali minule na Slovensku koncert, prekvapili svojimi požiadavkami.

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.