Film My Little Princess vyťahuje viaceré chúlostivé otázky.
Bolo raz malé dievčatko, ktoré sa bálo samoty, o matku a smrti milovanej babičky... Film Evy Ionesco Moja malá princezná vyzerá na prvý pohľad ako rozprávka. Ale je to inak.
Skutočný príbeh
Keď sa Violette uprostred noci zjaví obávaná matka ako vystrihnutá z Hollywoodu 30. rokov, pôsobí na ňu ako čarovná víla. Pohladí ju po hlávke a povie: „Si to najkrajšie dievčatko na svete.“ A aby svet o tú krásu neprišiel, začne ju fotografovať.
Lenže Hanna chce byť umelkyňou, vonku je Paríž 70. rokov a dekadentná túžba po čo najmladšej kráse. Fotografie malej princezničky zabodujú, a tak „umelkyňa“ ponúka trhu to, na čo má chuť. Violette je sprvu očarovaná matkou, no keď pochopí, že je len zneužívaná, vzbúri sa.
Hodnotiť skutočný a navyše autobiografický príbeh je veľmi ťažké. Hannino skutočné alter ego – Irina Ionesco pochádza z incestného vzťahu. Starý otec znásilnil vlastnú dcéru, tá emigrovala do Paríža a rýchlo sa jej podarilo presadiť na tamojšej scéne.
Svoju dcéru Evu fotografovala od jej štyroch do dvanástich rokov. Mala zopár úspešných výstav, zábery publikovali Playboy i Spiegel, Roman Polanski ju obsadil do svojho filmu Nájomník. Dievča vyrastalo s topánkami Christiana Louboutina, dnes slávneho návrhára, na nohách. V roku 1998 skonfiškovala polícia všetky fotografie, ale o negatívy stále trvá rodinný súdny spor.
Skvelé herečky
Cesta režisérkinho príbehu na plátno nebola jednoduchá pre veľkú kontroverznosť témy. Spočiatku film nikto nechcel produkovať. Scenár mnohí považovali za skvelý, ale báli sa pedofilného vyznenia príbehu. Rovnako tak bolo jasné, že ukázať dnes lascívne pózy štvorročného decka je problém. Filmový vek hrdinky sa preto posunul na beztak hrozných desať rokov.
Ionescová sa nerozhodla ponúknuť divákom sociálnu drámu ambicióznej emigrantky. Svoju autobiografiu zmenila viacmenej na kostýmové divadlo hrôzy, kde úsmev je idiotský a ľudia sa smejú len na svadobných fotografiách.
Film nestráca nič z údernosti aj vďaka obsadeniu Isabelle Hupertovej do roly matky. Ťažko povedať, koľké súčasné herečky by dokázali byť pri takom minimalistickom prejave natoľko krásne, obludné, extravagantné, tvrdé a v konečnom dôsledku aj neskutočne vyprahnuté, aby im to diváci uverili.
Keď Hupertová na záver filmu vyzerá ako Kim Basingerová v kapucni, ktorú si divák pamätá z L. A. – utajené skutočnosti (1997), nie je jasné, či je zúfalá z toho, že prišla o dcéru alebo o svoju najlepšiu modelku. Francúzska herečka si jednoducho pripísala ďalšiu silnú bizarnú postavu.
Mladá Anamaria Vartolomei Isabelle Hupertovej úspešne sekunduje ako jej dcéra Violette. Keď sledujete, ako sa z krásneho dieťaťa stáva malá prostitútka, ktorá chodí do školy vo vysokých opätkoch a vyzývavom oblečení, vidíte ozajstnú mrazivosť ukradnutého detstva.
V Nemecku film premietajú pod distribučným názvom I am not f**king princess, čím sa divákovi viac než naznačuje dej, aby nezostal až taký „šokovaný“.
Dalo by sa povedať, že režisérka Eva Ionesco je vlastne dokumentaristkou príbehu, v ktorom nevíťazí dobro nad zlom. Tento príbeh totiž nie je rozprávka.
Autor: Robert Dyda
