Predstavte si skvelú komédiu a vzápätí ťaživú rodinnú drámu. A teraz ich skúste spojiť dohromady. Môže to znieť akokoľvek bizarne a rovnako bizarne môžu pôsobiť aj pokusy filmárov uskutočniť to. Niektorým sa to však podarilo. Vlani napríklad tímom, ktoré urobili snímky The Music Never Stopped a 50/50.
Trochu bizarnosti v nich predsa len je – najmä v podobe zvláštneho „smiechu cez slzy“. Ten je vzácny, lebo prichádza jedine vtedy, keď nejde o falošné brnkanie na city, ale o skutočnú snahu priblížiť sa k vysvetleniu iba ťažko pochopiteľných či zvládnuteľných vecí v živote, akými sú ťažké choroby či smrť.
Možno sú tie filmy také preto, lebo oba vychádzajú zo skutočných udalostí. Jeden zo štúdie The last Hippie od Olivera Sacksa, ktorá hovorí o tom, ako veľmi vplýva hudba na náš mozog a ako dokáže sprítomniť aj úplne detailné spomienky. Druhý zasa vznikol podľa scenára Willa Reisera. Začal ho písať na podnet kamaráta Setha Rogena, keď zistil, že má rakovinu.
Oba sú výnimočné. A celkom výnimočne hovoria aj o vzťahoch – láske a priateľstve, ktoré v nich dostali veľmi dôležitú úlohu.
