Technológia vynálezcu Q, tajomnej postavičky v bondovských filmoch, je súčasťou pripravovanej výstavy vo Vedeckom múzeu v Londýne. Presne pred štyridsiatimi rokmi neohrozený agent zachránil po prvýkrát svet a pravdepodobne sa mu to podarí aj v pripravovanom diele Die Another Day, ktorého premiéra je naplánovaná na jeseň.
Výstava James, James Bond bude obsahovať všetky použité vynálezy. Od tých najnemožnejších až po exponáty, ktorými scenáristi predbehli dobu alebo dokonca mohli „inšpirovať“ súčasných teroristov. V časti On Her Majesty‘s Secret Service (1969) sa superzloduch Blofed pokúsil sterilizovať ľudskú populáciu vírusom umiestneným do potravinového reťazca. Najal si prekrásne ženy, ktorým pomocou hypnózy nariadil, aby do atmosféry vypustili vírus ukrytý v pudrenkách.
„Nebol to zlý nápad,“ hovorí pre BBC kurátor múzea Michael Harvey. „Na druhej strane by to v skutočnosti nefungovalo, pretože vírus môže existovať iba v žijúcich bunkách a napadol by iba lokálne miesta. Trvalo by to veľmi dlho, kým by si našiel cestu k populácii,“ dodáva.
Ale čo napríklad zbabelý plán Aleca Trevelyna vo filme Goldeneye z roku 1995? Mohol by elektronický magnetický pulz zničiť údaje anglickej banky? Je to pravda, hovoria vedci - hrom by mohol vymazať pamäte počítačov. Podľa nich sa veľkosť elektrického magnetického pulzu nedá regulovať.
Súčasťou výstavy sú aj kostýmy a príbehy zo všetkých devätnástich bondoviek vrátane práve pripravovaného Die Another Day. A prvýkrát sa Jamesovi fanúšikovia cítia ako agenti MI6. Pomocou virtuálnej reality môžu visieť na moste Golden Gate ako vo filme View to a Kill alebo dotknúť sa predmetov, ktoré symbolizujú špiónovu osobnosť, auto Aston Martin DB5, laserové hodinky Omega, ako aj zbrane jeho nepriateľov - vražedný klobúk Japonca Oddjoba z Goldfingera, topánky s vysunovacími nožmi Rosa Klebba alebo Jawsov kovový chrup, ktorým v jednom diele zahryzol do živého žraloka.
Harvey pred výstavou prečítal všetky knihy spisovateľa, bývalého špióna Iana Fleminga, otca Bondovej postavy. Všimol si, že všetky technológie úzko súvisia so stavom sveta, keď film vznikal: „V každom filme je odkaz na to, čo sa vtedy stalo. Napríklad Dr. No chcel zničiť vesmírne rakety. Tento film vznikol tesne po kubánskej raketovej kríze v roku 1962. V novele Moonraker sa objavuje raketoplán, ktorý v tom čase práve zostrojili, keď sa svet nechal unášať mohutným úspechom hviezdnych vojen.“ (peb)
