FOTO PRE SME – MIROSLAV STALMACH
improvizovali, hovorí dramaturg podujatia Peter Cabadaj.
Počas troch dní sa okrem „terchovského džezu“ ozývali pod Rozsutcom aj iné slovenské muziky, prišli aj z Česka, Švajčiarska, Srbska a Poľska. „Niektorí hovoria, že sa odpútavame od autentického folklóru. Jánošíkove dni sú však o tom, ako dokáže folklór vyznieť v konfrontácii s inými hudobnými žánrami,“ hovorí Cabadaj. „Takúto štyridsiatku želám každému,“ pochvaľoval si priebeh festivalu.
Jeho jubilejný ročník bol v porovnaní s predchádzajúcimi výnimočný z viacerých dôvodov. Ten najhlavnejší bolo krásne slnečné počasie, doteraz totiž vždy v prvý augustový týždeň pršalo. Aj to sa zrejme podpísalo pod obrovskú návštevnosť, za tri dni sa Terchovou premlelo minimálne 70-tisíc ľudí. Samotných obyvateľov je pritom asi štyri a pol tisíca. „Je to sviatok nás všetkých, nepoznám Terchovčana, ktorý by Jánošíkove dni ignoroval,“ hovorí jeden z gazdov v krojoch, pod bradou držal husličky. Patril medzi tých, ktorí sa v konskom vozovom sprievode vybrali do Tiesňav vo Vrátnej.
Riaditeľ festivalu Rudolf Patrnčiak je rád, že sa im za posledné roky podarilo urobiť z podujatia okresného významu festival, na ktorý chodia súbory z celého sveta. Patrnčiak bol zároveň jedným z účinkujúcich, predstavil sa ako muzikant s bratmi Muchovcami, ale aj ako dirigent Terchovského symfonického orchestra. „Musím priznať, že sme očakávali nárast návštevníkov, ale skutočnosť nás naozaj milo prekvapila.“
Návštevnosť, ktorá sa rokmi niekoľkokrát znásobila, však začína robiť miestnym organizátorom aj nemalé starosti. Terchová začína byť malá.
ANDREA HARMANOVÁ
