FOTO SME – PAVOL MAJER
Posledný raz sme mohli džezovú speváčku JANU KOUBKOVÚ v Bratislave počuť ešte minulý rok pri otváraní výstavy Andyho Warhola. Teraz zaznel jej nezameniteľný hlas v nedeľu večer na koncerte v Klariskách, kde účinkovala spolu s Petrom Lipom a skupinou Q Stanislava Herku. A ako povedala v rozhovore pre SME, urobila tak veľmi rada, pretože: ,,Po prvé mám dávno skúsenosť, že vaše publikum je veľmi príjemné, a po druhé, že hoci došlo k rozdeleniu Československa, oblasti kultúry, umenia sa to vôbec netýka. Samozrejme, i tu sú problémy s peniazmi. Každý z nás potrebuje zaplatiť cestu, ubytovanie… Ale keď sa potom stretneme, naozaj vieme, že sme stále naladení na jednu vlnu. Prečo by napokon mal teraz v Prahe úspech Kráľ Lear v réžii vášho Martina Hubu či hoci pesničky Richarda Müllera?“
Vzájomných informácií o tom, kto čo robí, je však nepochybne menej. Takže – čo práve teraz robí Jana Koubková?
,,Spievam. A dúfam, že ešte dlho budem. Lebo keď poviem, že to je môj život, nejde o žiadnu frázu. Možno však neviete, že mám i ďalšie, pre mňa zaujímavé aktivity. V Českom rozhlase pripravujem pravidelne dva programy, dosť píšem fejtóny, ktoré uverejňujem napríklad v MF Dnes, robím koncerty pre deti, workshopy, semináre a dramaturgicky sa podieľam na programe džezovej lode na Vltave atď.“
V posledných rokoch ste sa však v hudbe pustili aj trochu inými chodníčkami.
,,Pravdou je, že mi nikdy nestačilo, čo som už tzv. dosiahla, čo už viem. No a v Prahe je teraz situácia taká, že v džezových kluboch sa viac-menej hrajú iba americké džezové štandardy. To je v poriadku, hudobníci sú výborní a aj ja si ich zaspievam vždy rada. Len si myslím, že je škoda zostať iba pri nich. Preto, keď som bola v roku 2000 na Pobreží slonoviny a zaspievala som si s tamojšími obyvateľmi, hneď som vedela, že práve to je ono. Na vlastnej koži som totiž pocítila obrovskú slobodu, ktorú si v sebe nesú a ktorú potrebujem aj ja. V živote i v hudbe. Navyše, pre mňa je veľmi dôležité rytmické cítenie a keď som zistila, koľko farieb ešte môže mať, koľko hudobných nástrojov ho ešte môže v sebe niesť – to je jednoducho nádhera. Čiže viac sa teraz orientujem na alternatívnejšiu etno hudbu, ktorá mi dáva obrovskú slobodu v improvizácii a našťastie má aj u nás stále viac priaznivcov. No, bohužiaľ, situácia je dnes taká, že práve teraz ju nemám s kým robiť. Skoro dva roky som totiž spievala s Guru bandom, s ktorého členmi sme si navzájom výborne ‘sadli‘, ale potom sa medzi chlapcami začali rozpory a poviem úprimne, mne sa ich už nakoniec nechcelo stále riešiť. Takže vystupujem samostatne a ako sa veci vyvinú, uvidím.“
Čo vás teda čaká v najbližšom čase?
,,Práve tento týždeň začínam nahrávať novú platňu, ktorá by mala byť, ako ja hovorím, príjemná. Bola by som totiž rada, keby si jej pesničky ľudia aj spievali, mali z nich radosť, a preto tiež budú iba v češtine. Niektoré texty som si napísala sama a keďže sa mi podarilo dať dokopy aj dobrých muzikantov, verím, že naša spolupráca bude tiež príjemná. A keď všetko pôjde dobre, potom ma ešte čakajú dva týždne v Grécku. Viete, už som starší človek a v prípade, že chcem všetko zvládnuť s rovnakou energiou ako kedysi, už sa musím udržiavať v poriadku.“
Mne sa zdá, že energie máte stále dosť.
,,Kdeže. Jednoducho si iba rozkážem, že ju musím mať. Hoci ma minulý rok neobišli ani veľké zdravotné problémy, no len čo trochu zmizli, hrozí mi zasa vysťahovanie z bytu a s majiteľom domu zrejme skončím až na súde. Ale keď viete, že tieto veci za vás nikto nevyrieši, že ste na ne iba sama, potom vám naozaj nezostáva nič iné, len zozbierať všetku energiu, ktorú máte aj nemáte, a zabojovať. Tak ako som to napokon robila vždy.“
MARCELA KOŠŤÁLOVÁ
