Technika pokročila, láska ostáva. Dnešná babička by si možno četovala s Barunkou a lajkovala jej fotky zo štúdií.
Málo dramatický a navonok obyčajný príbeh jednej starenky sa stal najčítanejším a najvydávanejším českým románom i súčasťou povinného čítania celých generácií. Dôvod je zrejme v archetypálnosti hlavnej postavy - staršej ženy, ktorá mala vo všetkých tradičných kultúrach a komunitách svoje nezameniteľné miesto.
Starké mali vo svojom okolí vždy rôznorodé funkcie - bývali pestúnkami detí, miestne babice pomáhali deťom na svet, plačky zas oplakávali mŕtvych, babky korenárky liečili, hojili ba i čarovali či veštili, dobré starenky sa modlili za všetkých, alebo sa len tak motkali po kuchyni, posedávali na priedomí, pozorovali, komentovali a ich všeobecne akceptovanou úlohou bolo spomínať na staré časy, rozprávať príbehy, múdro radiť a hlavne bez akýchkoľvek nárokov milovať svojich blízkych.
O čom by Božena Němcová písala dnes, keby chcela zachytiť obraz súčasnej babičky?
Večná žena
Ťažko dnes uveriť, že predobraz slávnej babičky, Mária Magdaléna Novotná, ktorá v detstve tak veľmi budúcu spisovateľku ovplyvnila, mala v čase, keď sa nakrátko prisťahovala do Ratibořic ku svojej dcére, len 55 rokov. Jej „fertuška“ mala presne toľko rokov, čo jej dcéra.
Literárna babička prijímala svoje starnutie s pokorou. „Nedá sa nič robiť. Taká je vôľa Božia. Pokým je strom zdravý, dáva úžitok, keď napokon uschne, zotnú ho, dajú na oheň, Boží oheň ho strávi popolom, zúrodní sa zem, na ktorej vyrastajú zasa iné stromčeky. Veď aj ja už pomaly dopradiem, čo mi je súdené...“
Mnohé dnešné päťdesiatničky, najmä tie žijúce v komfortnejších podmienkach mesta, vyzerajú skôr ako Samantha zo Sexu v meste.
Zdravotné problémy spojené s prechodom riešia hormonálnou substitúciou, ba aj ich sexuálny život prestal byť už úplným tabu – ako to vidíme podľa úspechu filmu Ženy v pokušení alebo aj z extrémnejšej snímky Zuzany Piussi Babička – o staršej žene, ktorá si cez inzerát hľadá mladšieho partnera.
Kto bola Božena Němcová
Vnúčatá už nestihla
Božena Němcová (1820-1862), česká spisovateľka. Pre svoju krásu bola ospevovaná básnikmi, so svojou literárnou babičkou nemala veľa spoločného. Pre povestné pierko zrejme cez plot neskákala, lebo často žila aj na dlh, a jej príbehy lásky sa skôr podobali tým Viktorkiným. Posledné roky svojho krátkeho života mala veľmi ťažké. Pre chorobu sa musela vrátiť do Prahy k manželovi, s ktorým sa pre hrozné hádky, ba i fyzické násilie predtým odmietala zblížiť. Ďaleko od romantiky boli aj medzigeneračné vzťahy, ktoré nás v jej Babičke azda najviac dojímajú. Hádky medzi manželmi vznikali najmä kvôli deťom. V jednom si však Němcová predsa len svoju babičkovskú funkciu splnila vynikajúco – svojou spisovateľskou a zberateľskou prácou.
Foto: www.bozena-nemcova.cz
Babka - workoholička
Babička Boženy Němcovej bola pracovitá a zbožná, vstávala v lete už o štvrtej, ako prvé pobozkala kríž. Kým ostatní povstávali, nakŕmila celý dobytok. O jej šetrnosti sa rozprávali legendy.
Nebola bohatá ani mocná, ale jej autorita bola nespochybniteľná. „Čoskoro sa všetko riadilo podľa babičkinho slova, čo babička povedala a urobila, bolo dobré,“ napísala Němcová.
Dnešná 55-ročná žena môže pomaly uvažovať aj o predčasnom dôchodku, ale pokojne môže byť aj na vrchole svojej profesionálnej kariéry.
Ale ak nie je práve Oprah Winfrey alebo ak nemá jedno zo žiadaných povolaní, po päťdesiatke sa k nej pracovné ponuky nebudú veľmi hrnúť. Je však pravda aj to, že ženy z boomu šesťdesiatych rokov musia rátať s tý
m, že do penzie pôjdu oveľa neskôr ako ich staršie kolegyne a musia tomu prispôsobiť aj svoje vnútorné „načasovanie“ na zaslúžený oddych.
Bez ohľadu na jej pracovné zaťaženie či zdravie od babičky rodina vždy čaká, že napečie - prinajmenšom na Vianoce.
Univerzálna opatrovateľka
Je veľmi ľahko možné, že ženy po päťdesiatke ba aj šesťdesiatke dnes po vnúčatách ešte len túžia, a márne sa pokúšajú vyprevadiť svoje tridsaťročné nevydaté a neženaté deti z domu. Viac ako o vnúčatá sa musia starať o prastarých rodičov v rodine.
Aktívne slovenské babičky sa nezriedka opatrovaniu starých a chorých venujú aj profesionálne, ba cestujú za lepším zárobkom – ako kedysi muži – odvážne do cudziny.
Ak sa však už môžu tešiť z vnúčat, nezriedka si to užívajú viac ako vlastné rodičovstvo – majú viac trpezlivosti i času hrať sa s nimi na zemi. Dnes by sa však možno namiesto starostlivosti o detičky babička Boženy Němcovej prihlásila na univerzitu tretieho veku, v spálni by mala orbitrek, četovala by si s Barunkou a lajkovala jej fotky zo štúdií.
Poradkyňa pre všetko
Babička Boženy Němcovej žila zmierená s Bohom, s ľuďmi, s prírodou i so sebou. Bola radkyňou všetkých v dedine, bez nej sa neskončil ani pohreb, ani svadba, ani krst. Radovala sa šťastím blížneho a utešovala zarmútených, pomáhala tým, ktorým sa ešte dalo pomôcť. Vedela, na čo je aká bylinka.
Ani dnešné babičky nezanedbávajú priateľky, objatia či úsmevy, pravidelne ich posielajú cez sms.
Na zbieranie byliniek nemajú síce čas, čajíky si nakupujú v naturshopoch, čo však nemusí znamenať, že prírodnej medicíne celkom prestali rozumieť. Poniektoré sa stávajú aj komunálnymi političkami.
Chodiaca pamäť rodiny
Úlohou každej správnej babičky bolo oddávna aj uchovávanie pamäti a príbehov rodiny i širšieho spoločenstva. Aj u jej románovej babičky deti obdivovali predovšetkým záhadnú truhlicu, v ktorej mala schované malé múzeum.
Dnešné babičky ešte tak stihnú zaskočiť do fotolabu, aby dali vyvolať fotky, ktoré potom radostne ukazujú na rodinných stretnutiach. Sú však aj také, ktoré prepadli vášni zachytávať rodinné udalosti na kameru, svoje pamäti si píšu do počítača, poniektorým sa podarilo vydať už aj bestseller.
Technika pokročila, láska ostáva
„Dnes je síce život technicky iný, ale láska zostáva,“ komentuje zmeny šesťdesiatročná Lívia, ktorá vykonáva funkciu babičky nielen vo vzťahu k vlastným vnúčatám, ale aj k deťom svojich mladších súrodencov.
Podľa nej dnešné generácie môžu len prevziať pozitíva našich starých mám, so vzorcami ich správania podvedome žijeme. Sama na tú svoju starú mamu nemôže zabudnúť.
Ako však hovorí sociologička Jiřina Šiklová, ktorá o starnutí napísala knihu Deník staré paní, nemali by sme zabúdať, že plnosť výkonu neznamená plnosť života, ani si zamieňať bytie a činnosť.
Pripomína, že základy spokojnej staroby dáva celý prechádzajúci život človeka, jeho schopnosť uvažovať a prežívať, jeho záujmy i životná filozofia. Aj napriek nevyhnutným problémom, ktoré staroba donáša, Šiklová vie, že to, čo jej blízki od nej očakávajú, im nemôže poskytnúť žiadny iný človek.
Babičky sú dôležité pre prežitie rodiny, ba možno aj ľudstva a aktivizujú sa dokonca aj na celosvetovej úrovni.
Pred deviatimi rokmi vznikla z iniciatívny trinástich žien z celého sveta Rada starých mám, ktorá reprezentuje celosvetovú alianciu domorodých babičiek, ktorých cieľom je liečiť a vyučovať deti a modliť sa za ďalšie generácie na tejto zemi. Babičky sveta nepoznajú žiadne hranice.
