Ako sa robí hit: Vidiečan

Skupina Vidiek je jednoznačná stálica našej hudobnej scény. Dvadsaťpäť rokov na scéne, to hocikto nevydrží.

Manifestom Vidieku bola, je a navždy zostane skladba Vidiečan, úplne prvá v repertoári kapely.

Píše sa rok 1986 a v tuhom pancieri komunizmu sa odrazu objavili drobné trhlinky. V ruskom Kremli už rok sedí charizmatický Michail Gorbačov a aj na Slovensku akoby občas zavanul čerstvý vzduch.

Bolo to počuť najmä v hudbe – všetci chceli hrať novú vlnu a používať syntetizátory, nosili nagélované účesy a nohavice značky „mrkváče“. Socialistický pop skupín Elán či Modus, bľačanie Beáty Dubasovej či súrodencov Hečkovcov do omrzenia hučali z rádia, keď ako zjavenie prišla pieseň, ktorá bola radikálne iná: Vidiečan.

Nehitový hitJe až nepochopiteľné, ako sa z tejto skladby mohol stať hit. Nemá tanečný rytmus ani páčivú melódiu, text je doslova o ničom, spevák nemá žiadny hlas a v televízii sa tvári ako trtko z dediny. Ale stalo sa. Vidiečan bol v tých časoch taký svojrázny a odlišný, že vám sám od seba vliezol do uší a jeho uhrančivý refrén sa odtiaľ nedal vyhnať.

Vidiečania v Londýne: Oňo Tomčala, Kamil Grebeň, Ján Kuric, bicykel zn. Favorit a Richard Jajcay. FOTO - ARCHÍV J. K.

Skupina Vidiek ním začala svoju úspešnú kariéru a veľmi rýchlo dokázala, že úspech Vidiečana nebola náhoda, ale výsledok mimoriadneho talentu a jasného muzikantského názoru. V roku 1988 im v jedinom socialistickom vydavateľstve Opus vyšiel prvý album s ďalšími hitmi Nechajte si ju a Fajčenie škodí zdraviu a odvtedy Vidiek úspešne žije a hrá až dodnes.

Inšpirácia funkom„Vidiečana som zložil rok pred vznikom Vidieka, na jeseň roku 1985,“ spomína Ján Kuric, autor hudby. „Brnkal som si na gitare, akurát som si kúpil nové struny. V tom čase som bol ovplyvnený funkom, miloval som Jamesa Browna. Ale ako bývalý „punker“ som bol zaťažený na jednoduchšiu hudbu. Ale zároveň som na rakúskom rozhlase počúval hudbu, ktorá sa až neskôr začala volať world music. Toto všetko ovplyvnilo aj Vidiečana.

Najprv som vymyslel gitarovú melódiu, potom som si vymyslel funky melódiu spevu a tým, že som bol vo Ventile aj basgitarista, predstavil som si aj basovú linku. Nahral som demo. Bubeník Oňo Tomčala bol v tom čase na vojne, mohol zadarmo telefonovať, tak som mu púšťal do telefónu nové pesničky a lákal som ho, aby náhodou nepodpísal, že ostáva v armáde (smiech).

Málokto vie, že sme najprv boli duo, len elektrická gitara a bicie, mali sme dokonca aj jeden koncert na internáte Bernolák. To sme ešte neboli Vidiek, ale už sme hrali Vidiečana. Ostatní muzikanti sa pridali až neskôr. Takže vlastne skladba Vidiečan bola rozhodujúca pre názov skupiny.“

Štúdio načiernoPodľa Kurica bolo zaujímavé aj nahrávanie Vidiečana. Nahrali ho v malom štúdiu Opusu na Leningradskej, dnes Laurinskej ulici. „Štúdio načierno vybavil Meky Žbirka, ktorý nás mal rád, dokonca aj zaplatil zvukárovi. My sme vôbec nevedeli, že to platil, dozvedeli sme sa to až neskôr.

My sme boli prostáčikovia, vôbec sme nevedeli, ako to chodí v šoubiznise. Tak keď nám zavolal, aby s sme išli nahrávať, nahrali sme. Zvyšok albumu sme potom nahrávali v supermodernom veľkom štúdiu Opusu, ale myslím, že Vidiečan hrá lepšie, má teplejší zvuk. Nedokonalosti sú zaujímavé.“

Slávny klip„Vidiečana najprv vôbec nechceli hrávať v rádiách,“ hovorí Oňo Tomčala. Chytil sa až v televíznom Triangli. Nebohý režisér Ďuro Takáč nakrútil krásny insitný klip. Boli tam aj tanečníčky v krojoch s hrabľami, ale zabávali sme sa na tom, že nezohnali drevené hrable, tak mali modré plastové.“

Vidiek bol proti bratislavocentrizmuTextárom Vidiečana je Daniel Mikletič, mestský človek, v tom čase redaktor časopisu Kam v Bratislave. Práve tento text bol pre ďalší imidž skupiny rozhodujúci.

Ako vznikla skupina Vidiek?

Predchodcom Vidieku bola skupina Ventil RG, ktorú som mal od začiatku pod akýmsi dohľadom. Ventil vznikol z kapely Skrat, ktorá fungovala pod strednou elektrotechnickou školou. Asi v roku 1986 prišiel Jano Kuric s myšlienkou spraviť kapelu, ktorá bude iná, modernejšia. Prvým variantom názvu bol Jano Kuric a jeho družina, ale slovo družina evokovalo neslávne známe školské stravovacie zariadenia. Vidiek bol dobrý názov, lebo bol programovo protibratislavocentrický. Všetky vtedajšie skupiny boli z Bratislavy. Ale zakladatelia Vidieka, Jano Kuric a Oňo Tomčala, boli z Rovinky. V Rovinke bola nálada úplne iná ako v Bratislave.

Vidiečan bola jedna z prvých skladieb v repertoári, nie?

Úplne prvá. Jano mal hudbu hotovú už skôr, dal mi ju na otextovanie na starej pohúžvanej kazete, ako sa to vtedy robilo, myslím, že ešte spolu s ďalšími pesničkami. Jano to naspieval v takej, ako sa hovorievalo, svahilčine, a to ma inšpirovalo na použitie tej série citosloviec. Najdôležitejší a rozhodujúci bol prvý verš „môj svet je vidiek“. Potom to už išlo.

Vedeli ste, že robíte niečo mimoriadne?

Nemyslel som si, že to bude ktovieaký hit, ale bola to šťastná zhoda okolností – od dobrého konceptu po vydarený videoklip Ďura Takáča. A rádiá vtedy hrali slovenskú hudbu, bol to krok k niečomu novému.

V tom čase ešte zúril komunizmus, nerozoberali cenzori, čo sa tam vlastne spieva?

Už tak nezúril, bolo perestrojkové obdobie, texty už nikto nepitval skalpelom. Dýchalo sa oveľa lepšie ako predtým. Okrem toho, veď je to v podstate ekologicky angažovaný text.

Ján Kuric prvýkrát v živote cestuje z Rovinky do Bratislavy. Píše sa rok 1981.

FOTO - ARCHÍV J. K.

Vidiečan

Hudba: Ján Kuric / Text: Daniel Mikletič

Môj svet je vidiek,

len tu stále ešte dýcham vzduch.

Môj svet je vidiek,

záhumienok, lesy, vôňa lúk.

Žiadne zóny a fóny,

zlámané stromy,

ischias, infarkt, smog,

vresk či stres - tu niet