Jednou z najlepších nahrávok roka je debut bratislavskej skupiny Korben Dallas s názvom Pekné cesty.
„Stále sú to úlety v tej istej garáži,“ povedal gitarista a spevák Juraj Benetin v rozhovore pre SME, keď vyšiel debutový album skupiny Appendix. To bolo v roku 2008. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Už sa volajú Korben Dallas a majú nového bubeníka Igora Guttlera.
A už to nie je iba nekonečné skúšanie v garáži - práve im vyšlo nové CD, pribúdajú koncerty. Pri počúvaní ich nahrávky Pekné cesty (vyd. Hevhetia) pochopíte, aký je rozdiel medzi alternatívnym rockom a indierockom.
Pestrá skladačka
Korbeni sú spolu veľmi slušne zohraní a viac sa starajú o svoje nástroje než o imidž. V tomto majú skôr bližšie k 90. rokom a kapelám ako povedzme Soundgarden a Primus než k indie rockerom typu Arctic Monkeys. Je to alternatívny rock v tom zmysle, že sa nebojí iných žánrov. Raz použije atmosféru westernov (Intro), potom náznaky ľudových nápevov (Pec), pohrá sa s reggae (Všetko sa mení) či postaví refrén na 7/8 takte (Čo už). A čo je ešte dôležitejšie - nevznikne guláš, ale funguje to.
Juraj Benetin je spevák, akých je v tejto krajine málo. Má silný hlas, dokáže poriadne pritlačiť aj používať polohy, ktoré mu vyniesli prezývku Nežný barbar. Keď počúvate pozorne, zistíte, že svoj hlas v štúdiu vrství skôr soulovým spôsobom než tradičnými beatlesovskými vokálmi.
Sú to väčšinou pesničky-skladačky rôznych motívov než jednoliate klenuté melódie. To sa týka aj textov, občas tu pre niekoho môže byť priveľa slov. Potom buď nestíhate sledovať text, alebo sa zaseknete pri pasážach typu Počúvam ponosy/ že nosíš zbraň nabitú/ vyhľadaj v okolí archeo-lokalitu či Som celkom bez rozhodnosti/ neistota vraždí cnosti/ len obavy z omylnosti/ presiakli ma až do kosti.
Muzikantská výzva
Prejsť od angličtiny Appendixu k slovenčine bol však dobrý nápad a väčšina skladieb tohto albumu, ktorý trvá len čosi vyše pol hodiny, je chytľavá a núti vás pustiť si ich minimálne ešte raz.
Hranie v triu gitara-basa-bicie je jednou z najväčších muzikantských výziev. Na jednej strane si statočne zahráte, na druhej sa nič nestratí. Korben Dallas sa rozhodli pre ešte odvážnejší krok – nahrávať naživo. Väčšinou to robia slávne kapely v snahe zachytiť nadšenie štadióna plného fanúšikov, oni sa skôr chceli vyhnúť nekonečnej postprodukcii.
Hoci sú typickou koncertnou kapelou, ktorá príliš neskúša rôzne zvukové farby, celkom im to nevyšlo. Že sa veľa vecí dorábalo v štúdiu, je v poriadku, problémom nie je ani tak počúvať najsilnejší potlesk z koncertu viackrát. Ale jednorazovo vytiahnuť na pódium ďalšieho hudobníka? Ľubo Petruška (Chiki liki tu-a) je výborný gitarista, ale tu ho takmer vôbec nepočuť. Buď sme trio a pozveme si hostí, ktorí prinesú niečo, čo ozvláštni nahrávku, alebo si zoženieme štvrtého člena a potom nemusí všetko stáť na jednom spievajúcom gitaristovi.
Napriek tomu sú Pekné cesty skutočne jednou z najlepších slovenských nahrávok v poslednom čase a že sa ocitli v pätici finalistov cien Radio_Head Awards, nie je náhoda.
