Odvčera môže Slovenské centrum dizajnu (SCD) podľa doplnku svojej zriaďovacej listiny vytvárať zbierky. Jeho riaditeľka KATARÍNA HUBOVÁ to považuje za prvý oficiálne uznaný krok k zriadeniu múzea dizajnu.
Kedy by mohlo začať na Slovensku naplno fungovať múzeum dizajnu, o ktoré sa už dlhodobo usilujete?
„Ak všetko dobre pôjde, tak niekedy v rokoch 2015 až 2016.“
Prečo ste potom nazvali verejnú diskusiu, ktorú ste zorganizovali pred pár dňami, tak optimisticky – Slovenské múzeum dizajnu v roku 2012?
„Ten názov nebol celkom od veci, v tomto roku je totiž zasa raz veľká šanca, že sa položia oficiálne základy vzniku múzea. O jeho založenie sa usilovalo niekoľko generácií, prvé pokusy sa viažu k existencii Školy umeleckých remesiel ešte v 30. rokoch. Vtedy už veľa nechýbalo, a myslím, že aj teraz sme veľmi blízko k jeho vybudovaniu.“
Terajšia šanca sa zrodila koncom roku 2010, keď sa ministerstvo obrany zbavilo bratislavských Hurbanových kasární a získal ich rezort kultúry. Vy osobne ste boli iniciátorkou myšlienky, aby sa areál zmenil na multifunkčné kultúrne centrum, no po počiatočnej eufórii nastalo na dlhší čas ticho. Prečo?
„Ministerstvo kultúry, ktoré tam chcelo pôvodne sústrediť viaceré inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, dostalo nakoniec objekt od armády až vlani v júni, dovtedy nemohlo nič robiť.“
Medzičasom sa uskutočnila výstava Dvadsať rokov Slovenského centra dizajnu, kde na jednom z diskusných fór zaznela výzva grafického dizajnéra Ľubomíra Longauera na urýchlené vybudovanie múzea.
„Áno, a tam sme sa aj dohodli, že požiadame o doplnok do zriaďovacej listiny SCD, aby sme mohli začať budovať zbierku budúceho múzea s víziou, že je tu reálny aj priestor kasární. Súčasne sme ponúkli ministerstvu spoluprácu pri riešení koncepcie využitia kasární.“
To ste nemohli zbierať exponáty bez ministerského povolenia?
„Nie je trestné vytvárať zbierky v rámci zachovania kultúrneho dedičstva, ale už sme mali skúsenosť s jedným z predchádzajúcich vedení ministerstva, keď nám to vyčítali. Pritom vieme o veciach, ktoré treba akútne zachrániť, a tak sme tú zbierku, samozrejme, budovali. Pred týždňom nakoniec minister Daniel Krajcer podpísal doplnok našej zriaďovacej listiny o zberateľskej činnosti s platnosťou od 1. februára. Súčasne je to prvý oficiálne uznaný krok k zriadeniu špecializovaného múzea.“
Koľko a akých predmetov máte zatiaľ v zbierke?
„Prevažuje grafický dizajn zo zbierky, ktorú nám venoval Ľubomír Longauer, je to asi tritisíc kusov. Základom je jeho bohatý archív, pričom oslovil aj svojich kolegov, ktorí mu prispeli do zbierky. Odovzdal nám to teraz v januári. Takisto bez nároku na honorár nám veľa vecí dal dizajnér a zberateľ dizajnu Maroš Schmidt, svoj archív nám chce darovať kunsthistorička Iva Mojžišová. A máme prísľuby od priemyselných firiem, s ktorými spolupracujeme aj v rámci Národnej ceny za dizajn, že nám venujú svoje výrobky, len čo budeme mať priestor na ich uskladnenie.“
Kedy ho teda budete mať?
„Stále si myslím, že by to mohlo byť takmer okamžite, niekoľko miestností v kasárňach je vo vyhovujúcom stave. Bolo by fajn, keby sa už niektoré aktivity budúceho múzea takto rozbehli, ľudia by sa tam postupne naučili chodiť.“
Kto je teraz vlastne na ťahu?
„My, teda tie inštitúcie, ktoré by sa tam mali presťahovať. Do 6. februára každá odovzdá svoju predstavu, od čoho sa potom bude odvíjať rozdelenie štvorcových metrov a nejaké ideové zameranie ako podklad pre architektov, ktorí pripravia plán rekonštrukcie kasární. Tá by sa mala začať na budúci rok.“
Aký je váš koncept?
„Máme predstavu komplexnejšieho riešenia múzea, kde by boli stále expozície, aktuálne výstavy, kabinety slúžiace na študijné účely či na prezentovanie osobností, autorského dizajnu, študentských prác, ďalej priestory pre workshopy či aktivity rôznych neziskových organizácií, inkubátor, čitáreň a podobne.“
Dizajn je príliš široký pojem, podľa akého kľúča budete postupovať pri jeho zhromažďovaní?
„Základné delenie je jasné - grafický, priemyselný a architektonický dizajn, priestor dostane, samozrejme, aj úžitkové umenie blízke remeslám, mnohé z nich majú znaky dizajnu. Asi nebudeme exponáty deliť podľa materiálu, ako je to bežné v existujúcich svetových múzeách, ale skôr podľa funkcie – účelu, podľa štýlu života, celý deň sa predsa dá zdokumentovať dizajnom. Z časového hľadiska chceme zmapovať minimálne 50. až 80. roky, uvidíme, čo sa nám podarí ešte zozbierať. Z oblasti komunikačného dizajnu sa chceme zamerať napríklad aj na webové stránky či televíznu grafiku - elektronické médiá.“
Ale dizajn, to sú napríklad aj lokomotívy.
„Dopravný dizajn mal v minulom storočí u nás veľmi dobrú pozíciu, samozrejme, rátame aj s ním. Pravda, lokomotívy napríklad do Hurbanových kasární nedáme, tie asi budú v Múzeu dopravy, ale nejaké transportné prostriedky si viem predstaviť na veľkom nádvorí, alebo budú prezentované iným spôsobom.“
V čom máte zatiaľ pri tvorbe koncepcie najmenej jasno?
„V architektúre, s tou sa až tak nezaoberáme, no keďže architektúra nie je zastúpená žiadnou inštitúciou v rámci ministerstva, chceme ju v múzeu mať. Riešime to so širším okruhom spolupracovníkov, ktorí odborne tému spracujú a bude k nej určite ešte diskusia.“
Môže ešte niečo ohroziť vznik múzea dizajnu v Hurbanových kasárňach?
„Minister opakovane deklaroval, že múzeum bude práve tam, o inom koncepte neviem. Som opatrná optimistka. Zvolili sme, myslím, správny postup, že sme nečakali na priestor, ale začali sme od zbierania a skladovania exponátov. Teraz sa priestor našiel, a ten zasa našiel nás, pripravených a rozbehnutých.“
