Album Old Ideas je akýsi testament tvorby slávneho kanadského pesničkára.
Posledné svetové turné Leonarda Cohena (2008 – 2010) po takmer pätnástich rokoch pódiového mlčania bolo senzáciou. Evidentne si ho užíval a jeho vystúpenia sa stali hlavným bodom rôznych festivalov ako Glastonbury či Jazz Festival Montreaux. „Cohen pokoril čas,“ jasali recenzie a doyen svetového folkrocku to potvrdil dvakrát aj v Bratislave. Aj preto sa s napätím očakávalo jeho nové CD.
Od slávneho debutu Songs Of Leonard Cohen (1967) je nová nahrávka „iba“ dvanástou radovou kolekciou. Po hitparádových úspechoch albumov I’m Your Man (1988) a Future (1992) sa totiž odmlčal. Päť rokov strávil v zenbudhistickom centre, kde pochopil, že na duchovné záležitosti nemá nadanie, a vrátil sa ako „neužitočný mních“.
Po precitnutí a nepríjemnej finančnej kríze sa s malými prestávkami začal vracať hudobne aj literárne. Autobiografickú Knihu túženia (2006) tvoria krátke haiku, jednoduché básne (niektoré zhudobnil skladateľ Phil Glass), rozsiahle glosy a úvahy. Bol to Cohen opäť plný sebairónie, erotiky, ale tiež postupného triezvenia z duchovných a náboženských turbulencií a bohatej imaginácie bez depresívnych zákrut. V tomto duchu sa nesie aj nahrávka Old Ideas.
Demonštrujú to už úvodná skladba Going Home – intímne sebaironický, muzikálne zaujímavý rozhovor so sebou samým i nasledujúca Amen – v atmosfére nočného baru múdro znejúci smutný monológ, nesmelo koketujúci so smrteľnosťou. Trocha prosebná Show Me The Place („ukáž mi, kam má Tvoj otrok ísť), nádherne rozpačitá Crazy To Love You (pre jednu zo svojich „femmes fatale“ napísal úžasný milostný text), ako aj roznežnená Lullaby diskrétne demonštrujú Cohenove spôsoby lásky, preklenujúce sa často k bolesti „až na kosť“ (Anyhow). Medzi najsilnejšie skladby patrí nadhľadové, v kontexte jeho tvorby neobvyklé mollové blues (Darkness), ktoré spieval aj na druhom bratislavskom koncerte.
Autor v muzikálnej šťave skepticky máča fanfarónske pochybnosti – „dievčatko, ja už vôbec nemám na nič chuť“ a myšlienka životného finále ho pritom dosť máta – „pláva si pre mňa, nedokážem ujsť, má ma postrašiť a ja to mám pochopiť...“
Desať nových piesní ponúka dobrú možnosť pochopiť pozoruhodný štýl a famóznu obrazotvornosť z čias Cohenových výprav do ríše klasických aj experimentálnych básní, v ktorých ako jeden z mála vrátil zmysel pojmom boh, láska či milovať.
Hudba je obvykle diskrétna, s typickými dámskymi vokálmi rozličných odtieňov – od gospelu (Sharon Robinson) cez soul s modrými očami (Jennifer Warnes) až po krehké folkové dvojhlasy (The Webb Sisters). Booklet s textami, majstrovými ilustráciami a osobnými poznámkami je dokonalým bonusom.
