Spia s nesprávnymi ľuďmi, nemajú sebavedomie a cítia sa izolovaní. Je viacero divákov, ktorí sa stotožnili s nešťastným hrdinom filmu Shame.
Kedysi musel režisér Steve McQueen natiahnuť krk, aby dovidel na erotické časopisy v novinovom stánku. A znepokojuje ho, že dnešným deťom stačí pár klikov na smartfóne, aby sa dostali k pornu. Vlani na festivale v Benátkach povedal, že preto nakrútil Shame – drámu o mužovi závislom od sexu.
McQueen je Angličan a debutoval filmom Hlad o Bobbym Sandovi, súdne trestanom členovi IRA, ktorý si chcel hladovkou vydobyť status politického väzňa. Shame považuje za rovnako politický. V našich kinách zatiaľ nemá určený dátum premiéry, v Británii sa zatiaľ nazbierali ohlasy tých, čo trpia rovnakou poruchou ako jeho hlavný hrdina. Tvrdia, že je to realistický a výstižný film.
Narušená intimita
Michael Fassbender zaň v Benátkach dostal cenu pre najlepšieho herca. Hrá pracovne úspešného, ale v súkromí nešťastného muža. Ženám sa páči, ibaže so žiadnou z nich si nedokáže vytvoriť vzťah. Rád by niečo cítil, aspoň k jednej, ale jediné, čo cíti, je hanba. Bez prestania ho ženie chuť na sex, na večierkoch, v robote, v metre, doma pri počítači – nikdy ju nevie ovládať.
Do denníka Guardian napísali ľudia, ktorí sa v ňom spoznali. „Závislosť je neuveriteľne izolujúca,“ tvrdil šesťdesiatročný čitateľ. „V hĺbke duše človek cíti hroznú hanbu za to, čo robí. Jeho sebavedomie naráža na dno a myslí si, že nie je hoden, aby ho mal niekto rád. Shame je bezútešný film, ale takáto závislosť je naozaj bezútešná.“ Ďalej píše, že keby film ukázal, odkiaľ pochádza, bolo by to ešte lepšie. On svoju závislosť napríklad vysvetľuje tým, že vyrastal vo fundamentalistickej kresťanskej rodine, kde sa mu narušilo vnímanie a prežívanie intimity. Steve McQueen však naznačuje, že závislosť od sexu nemá náhodný pôvod, lebo podobné problémy má aj sestra jeho filmového hrdinu.
S ňou sa identifikovala 38-ročná, pravdepodobne vydatá čitateľka. „To sú klasické prejavy: mať nízke sebavedomie, tendenciu spať s nesprávnymi ľuďmi, byť nimi posadnutá a vyvolávať im v nevhodnom čase,“ píše. „Keď ste v takom tranze, o nič sa nestaráte. Môžete minúť všetky peniaze, zabudnúť na deti a prísť domov až po troch dňoch.“
Božechráň
Nekonečné vnútorné aj spoločenské trápenie je vo filme vyjadrené dlhými, neprestrihanými scénami z jedného, zväčša malého priestoru. Diváci cítia dusno, z ktorého sa nedá odísť – tí, čo majú rovnaké skúsenosti, vidia ešte čosi viac. „V tomto filme niet vykúpenia,“ píšu v Guardiane.
Z novinovej diskusie vyplynulo, že závislosť má viac prejavov. Oslovení čitatelia sa pri liečení stretli s „presvedčenými pedofilmi“ aj tými, čo „sa cítili previnilo už lez z toho, že sa túžobne pozreli na niekoho na druhej strane ulice“. A ocenili, že niekto nakrútil film o tom, o čom sa zatiaľ v spoločnosti otvorene nehovorí. Prístupnosť Shame je však v amerických kinách obmedzená, vidieť ho môžu len diváci, čo majú viac ako sedemnásť rokov.
Herec Michael Fassbender sa nad tým zamýšľal: „Vo filmoch možno zobrať kuchynský nôž a odrezať niekomu hlavu, alebo ho rozstrieľať päťdesiatimi guľkami. Ale božechráň, aby niekto ukázal penis.“ S obmedzením prístupnosti a možnosťou, že to bude znamenať menšiu návštevnosť, producent aj distribútor počítali. Napriek tomu sa nebránili. Za väčšiu škodu by považovali, keby režisér film prestrihal.
Že americké kiná nebudú premietať filmy so sexuálnym obsahom, je vraj už len mýtus.
V amerických kinách dostal film Shame značku NC 17. To znamená, že príbeh o mužovi závislom od sexu je prístupný len tým, čo majú viac ako sedemnásť. Vyššie obmedzenie už nie je. Známa je ešte značka X, ale tú si privlastnil porno priemysel. Producenti a distribútori sa báli označenia NC17 a radšej dali svoje filmy prestrihať.
O klasifikácii filmov dnes rozhoduje Americká filmová asociácia. V podstate nahradila katolícku organizáciu Légia slušnosti, ktorá filmy neviditeľným tlakom cenzurovala. Keď nejaký film považovala za nemorálny, vyzývala napríklad ľudí, aby bojkotovali kiná, ktoré sa ho odvážia hrať.
Dráma Shame nedostala NC 17 pre nahé telá, skôr preto, s akým chladom sú v nej sexuálne scény nakrútené. Ale o to režisérovi Steveovi McQueenovi šlo. Prezident Národnej asociácie majiteľov kín John Fithian oceňuje, že ho producent ani distribútor nenútili film prestrihať. „Sú dva mýty okolo klasifikácie,“ povedal agentúre Reuters. „Prvý, že kiná film s NC17 nebudú premietať, lebo sa boja. Pritom ho nebudú premietať len traja zo sto členov našej asociácie. Druhým mýtom je, že na takýto film neuverejnia žiadne noviny reklamu. Keď šli do kín Bertolucciho Rojkovia, takto sa zachovali len jedny noviny v Utahu.“
Prípad filmu Shame považuje Fithian za dôležitý. Jeho úspech u kritiky aj divákov by mohol dodať odvahu ďalším producentom a distribútorom, aby zachovali obsah svojich filmov a názor ich režisérov.
