Pätnásť minút čakania na odlet z Británie do Japonska strávil zakladajúci člen skupín Joy Division a New Order telefonátom so SME. Dôvodom bol koncert, ktorý PETER HOOK (55) odohrá v Bratislave 9. februára so svojou skupinou The Light. Večer v MMC klube má odštartovať nový koncertný cyklus Big_FM.
Na Slovensku už bolo viacero kapiel, ktoré hrali pesničky Joy Division. Vy ich budete hrať tiež, ale budete určite najbližšie k originálu. Prečo však výlučne iba skladby z debutového albumu Unknown Pleasures?
„Keď ideme niekam po prvýkrát, hráme práve Unknown Pleasure. Keď sa tam vraciame, hráme Closer. Je v tom istá logika – Unknown Pleasure bol totiž na začiatku Joy Division, na ceste ku Closer. Boli to odlišné albumy a odlišné etapy Joy Division."
Aký máte vzťah ku coververziám?
„Znamenajú, že niekto má rád vašu hudbu. Napríklad Nine Inch Nails urobili skvele Dead Souls. Ale najviac oceňujem, keď niekto spraví akustickú verziu našich pesničiek, to ich robí ešte melancholickejšími.“
V Joy Division ste hrali na basgitaru a mali na starosti aj sprievodné vokály. Čo bol hlavný dôvod vrátiť sa k starým pesničkám?
„Priama ponuka od vdovy Iana Curtisa. Chcela urobiť spomienkový koncert pri príležitosti výročia jeho smrti v meste, kde sa narodil. Vtedy mi došlo, že sme vlastne nikdy neoslavovali Joy Division. A keď sme sa ako New Order rozpadli, stále som si to vyčítal. Bola to naozaj hanba.“
Prečo hanba?
„Lebo sme si neuctili naše skladby a to, čo táto kapela dokázala. Veď to bolo niečo neuveriteľné, úžasné. Vzdať rešpekt a úctu kapele a jej hudbe, hoci po 32 rokoch od jej zániku, bolo neuveriteľné. Aj keď najprv som pochyboval, či sa v tom angažovať. Možno, že keby to nevyšlo, nepokračoval by som.“
Naozaj malo zostať len pri jednorázovej záležitosti?
„Skutočne som si myslel, že odohráme spomienkový koncert a tým sa to skončí. Hneď nás však zaplavili žiadosti od festivalov a rôznych organizátorov. Promotéri vám zavolajú, iba keď sú presvedčení, že budete skvelí. Vážim si, že nám stále veria. Keď vyjdete na pódium v Glastonbury a pozriete sa vôkol seba, poviete si, toto nemôže byť pravda. Je fantastické, že sa to deje po 32 rokoch od konca Joy Division. Naozaj neuveriteľné. Je to kompliment nám všetkým – Stephenovi, Bernardovi, Ianovi a mne.
Aké boli prvé reakcie fanúšikov, keď sa po rokoch objavila zabudnutá kazeta s pesničkou Pictures In My Mind a vy ste ju dokončili s novou kapelou?
„Kazeta s piesňou bola ukradnutá od nášho manažéra. Nepamätám si ju, bola pre mňa nová. No keď som ju počul, bola takmer hotová. Zdalo sa mi, že stojí za to dokončiť ju. Ian Curtis vždy hovoril: Musíš dokončiť všetko, čo začneš, lebo tu sa vždy nájde niekto, kto to bude milovať. Pravdupovediac, urobil som to podľa neho – a preňho. Nemôžem však hovoriť aj za bývalých členov Joy Division, keďže naše vzťahy sú už dlho na bode mrazu.“
Sú teda New Order v pôvodnej zostave uzatvorenou kapitolou?
„Nemyslím si, že by to bolo reálne. Oni sú oveľa viac New Order, ako ja, ale nemali by používať to meno. Je obrovská hanba, že sa to napriek legálnemu rozhodnutiu deje. Nechcem predstierať, že som niečo, čo nie som. Oni z môjho pohľadu nie sú New Order. Ale veľa skupín má podobné spory, vo všeobecnosti je to zlým manažmentom. Som z toho smutný.“
Prečo vám trvalo tak dlho, kým ste sa rozhodli, že idete urobiť vlastnú knihu o Joy Division?
„Všetky knihy doteraz napísali len ľudia, ktorí pri tom neboli a nezažili to.“
Ale vznikli aj filmy, ktorých autori tiež neboli pri tom.
„To je trochu iné. Keď sa ocitnete v dvoch filmoch, hoci ste ešte stále nažive, je to kompliment. V skutočnosti je môj život naozaj veľmi surreálny a často sa ocitnem v situáciách, ktoré sa nevyvinú veľmi dobre. 24 Hour Party People bol skutočne veľký, celému svetu povedal, kde je Manchester. Ale Control je skutočne najlepší film o Joy Division, aký som kedy videl. Bol veľmi blízko k realite, mal som z neho zimomriavky. Anton Corbijn to urobil výnimočne. Vystihol nás. Rovnako dobre som tam rozpoznal seba aj ostatných.“
Takže ste neboli zhrození z toho, ako vyzeráte alebo inými detailmi?
„Nie, to ma vôbec nezaujímalo. V 24 hodín boli ťažké scény s Ianom, truhla, krematórium – to bolo pre mňa veľmi ťažké. Keď umrel, nebol som sa na neho pozrieť. Doteraz veľmi ľutujem, že som sa sním nebol rozlúčiť a nepovedal zbohom. Tieto scény boli pre mňa skutočne ťažké, ale aj Michael Winterbottom urobil dobrú robotu.
A čo dokument, ktorý nakrútil Grant Gee?
„Je náš kamarát, bola to zábava. Bolo to však prvýkrát, čo Stephen či Bernard hovorili o Joy Division, lebo dovtedy sme o našej prvej kapele naozaj vôbec nehovorili. Bol to šok, počúvať ich, najmä po tom, ako sme sa rozpadli. Bolo to veľmi melancholické.
Máte novú mladú kapelu, robíte aj nové pesničky?
„Chalani sú skvelí hudobníci, bola by veľká škoda nevyužiť, ako hrajú. Vždy som považoval za najdôležitejšiu vec pre hudobníka, že dokáže neustále pokračovať v písaní nových vecí. Hrať staré pesničky je síce úžasné, ale už sa teším aj na nové. V tom je oveľa viac kreativity.“
Premiéra bude vo vašom vlastnom klube v Manchestri?
„To sľúbiť neviem (smiech)“
Svoju prvú knihu ste nazvali How To Not Run a Club. Dnes už teda viete ako na to?
„Riadiť klub, to chce výnimočnú rovnováhu. Musíte mať dostatok kreativity, aby ste klub urobili tak, aby bol uspokojujúci po umeleckej stránke, ale musíte pritom zmýšľať realisticky. Musíte robiť veľa vecí, aby ste ho udržali na úrovni, čo je neskutočne náročné. Našťastie, mojím partnerom je človek, vynikajúci biznismen, ktorý vie, ako sa v tejto brandži obracať. Má dvadsať klubov a ja mu verím, počúvam jeho rady a myslím, že sa to vypláca, lebo klubu sa darí. Bude mať teraz vo februári druhé narodeniny.
Spolupracovali ste s viacerými kapelami. Fungovalo to tak, že ste ich potom volávali hrať do vášho klubu?
„Ako hudobník a biznismen vždy hľadáte možnosti, na ktoré stačíte. Je to ako keď som začal s DJ-ingom. Zbožňujem to, lebo zbožňujem hudbu. Začal som s DJ –ingom v kamarátovom klube, je to skvelá akoby druhá kariéra. Občas robím DJ aj vo svojom klube, keď sa dá. Je to veľmi zábavné, musím povedať, že ešte snáď nepatrím do šrotu.
Je niečo, čo sa vám zo súčasnej hudby výnimočne páči?
„Napríklad ma veľmi baví Everything Everything – mladá kapela z Manchesteru s krásnym novým zvukom, je mojou obľúbenou. V mojom veku všetko nové vidím v svetle toho, čo tu už bolo. A občas to naozaj je tak, že mám pocit, že už sa nedá vymyslieť veľa nového, že v skutočnosti som už takmer všetko počul. Ale taký pocit má zrejme veľa hudobníkov v rovnakom veku ako som ja. Mám aj vlastné vydavateľstvo, v ktorom je veľa mladých kapiel, ktoré som našiel – napríklad Humanizer z Manchesteru. Je super, že môžem použiť svoje skúsenosti a známosti pre takúto vec – pomôcť niekomu mladému. Keď som ja bol mladý, to bolo to, čo sme najviac oceňovali.“
