FÓRUM

Ľahostajnosť k dejinám Židov je možno prejavom ľahostajnosti k ich osudom vôbec

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Slovenské médiá majú jeden bohumilý zvyk: pri historických výročiach robia ankety, ktorých sa pýtajú ľudí, čo o nich vedia. Výsledok je väčšinou veľmi tristný. Po prečítaní Knihy Ješajahu Jelínka o dejinách Židov na Slovensku (vydavateľstvo Jána Mlynárika Praha) si predstavujem, ako by asi dopadli anketári pri otázke, čo vedia náhodní chodci o tejto téme. A ešte ďalej: čo vedia o dejinách Židov na Slovensku absolventi štúdia histórie a napokon aj samotní profesionálni historici?

Stáročné spolužitie

Jelínek sa vo svojej knihe od samého začiatku vedome usiluje o vecný, pokojný, aj keď miestami polemický tón a rozširuje doterajší jednostranný pohľad na židovskú problematiku.

Je nepochybné, že Židia boli v dejinách veľmi často obeťami v časoch sociálnych i politických nepokojov. Pogromy, ktoré podľa Jelínka nenadobúdali v modernej dobe na Slovensku veľmi extrémne podoby a boli viac namierené proti židovskému majetku ako proti životom príslušníkov židovskej komunity, prebiehali aj na slovenskom území vlastne pravidelne, v časoch „pohnutých“, počas vojen, povstaní, sociálnych nepokojov.

V tejto súvislosti je naozaj zarážajúce, že v literatúre, napríklad k roku 1848, ale aj k rokom 1918 – 1919 nenájdeme väčšinou ani zmienku o protižidovských výtržnostiach a rabovačkách, hoci v prameňoch i v memoárovej literatúre k tomu možno nájsť dosť materiálu.

Ješajahu Jelínek nás však na viacerých miestach nasmeroval aj k tomu, že na dejiny Židov na Slovensku sa nemožno pozerať iba z tejto jedinej perspektívy. Židovská komunita v dlhých dobách na súčasnom území Slovenska žila, aj keď veľmi často diskriminovaná a izolovaná, ale podieľala sa na dejinách miest, regiónov i celej krajiny svojou aktivitou a svojou kultúrou. V Bratislave pred niekoľkými rokmi znova objavený, a stále ešte nie celkom zhodnotený Chatam Sofer, nebol jediný predstaviteľ židovskej kultúrnej elity, ktorý pôsobil na území dnešného Slovenska.

Ľahostajnosť

Kniha Ješajahu Jelínka nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý v strednej a východnej Európe prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej, je v tomto regióne a teda aj na Slovensku, stále prítomný.

Autor pritom rozlišuje medzi antisemitizmom (rasisticky motivovanou nenávisťou k Židom) a judeofóbiou. Tieto dva pojmy sa síce dajú teoreticky oddeliť a definovať, ale v praktickom živote sa prelínajú, judeofóbia sa mení na antisemitizmus a odtiaľ je za určitých okolností už iba krok k násilnostiam, prenasledovaniu, rabovaniu a napokon aj k holokaustu. A tiež k ľahostajnosti k osudu Židov, čo je v našich zemepisných šírkach veľmi častý jav.

Možnože ľahostajnosť k ich dejinám je iba jedným z prejavov ľahostajnosti k ich osudom vôbec. A medzi slovenskou elitou vo všetkých dobách, ale hlavne od 19. storočia nájdeme aj judeofóbie, aj antisemitizmu naozaj dosť. Motivovanej nábožensky (a to v oboch hlavných konfesiách), sociálne i národne.

Nepriateľ až cudzí element

Jelínek nezamlčuje, že Židia v Uhorsku sa nielen pomaďarčovali sami, ale že medzi nimi bolo aj veľa horlivých maďarizátorov. Jelínkovo vysvetlenie je napokon jasné, akceptovateľné a pochopiteľné. Diaspóra nútila Židov k lojalite k vládnucej moci, bola to súčasť stratégie prežitia.

Dokazujú to aj premeny v židovskej komunite, ku ktorým došlo po roku 1918. Ale na druhej strane taká generalizácia, akej sa dopúšťali slovenskí národovci, a po nich aj niektorí slovenskí historici, že každý Žid je ak nie priamo nepriateľ slovenského národa, tak určite cudzí element na „národnom tele“, je celkom určite nekorektná.

Judeofóbia Vajanského, primárne nacionalistická, či Šrobárova, primárne azda sociálna, ale aj Karola A. Medveckého, taká umiernene religiózno-sociálna – to sú javy, ktoré slovenská verejnosť takmer nevníma, pretože je potláčaná takmer vo všetkej, dnes už bohatej literatúre k týmto a ďalším osobnostiam slovenského verejného života.

Niektoré Jelínkove závery sú, iste, diskutovateľné. To však platí o každej a zvlášť o každej dobrej knihe. Jeho snaha dopátrať sa k čo najhlbšiemu poznaniu je nepochybne cenným vkladom do slovenskej historiografie. Slovenskí občania, ak sa chcú poctivo oboznámiť so svojimi dejinami a ak majú odvahu a chuť sa s nimi vyrovnať, mali by po knihe o Dávidovej hviezde pod Tatrami siahnuť. A bolo by dobré, keby sa táto kniha dostala v nejakom preklade aj k zahraničnému čitateľovi.

ico

Oprávnená kritika historikov

Ak listujeme bibliografiou slovenskej historiografie po roku 1989 (pred týmto rokom je to takmer zbytočné), narazíme na nejaké práce. Dá sa povedať, že slovenská historiografia sa v posledných rokoch venovala pomerne intenzívne predovšetkým holokaustu slovenských Židov a tiež všeobecnejšie postaveniu a prenasledovaniu Židov za slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, ba už aj predtým za tzv. druhej republiky (Ivan Kamenec, Katarína Hradská, Eduard Nižňanský, etnológ Peter Salner a v poslednom čase niekoľko prác regionálneho charakteru).

Židovské obyvateľstvo na súčasnom území Slovenska žije však po stáročia a aj keď sa málo vie o počiatkoch židovskej migrácie do strednej Európy, je isté, že Židia tu boli skôr ako Slovania. A k starším obdobiam chýba nielen systematický, ale vlastne aj sporadický výskum. Tých niekoľko prác, v poslednom čase „z počítača“ Petry Rybářovej k 19. storočiu, na situácii málo zmení.

Jelínkova kniha dopĺňa a rozširuje jeho predchádzajúcu knihu, ktorá vyšla roku 2000 pod názvom Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí. Zborník statí, upozorňuje na toto naozaj biele miesto v slovenskej historiografii hneď dvojakým spôsobom: jednak tým, že sa taká kniha objavila a napriek tomu, že je to pokus o akúsi syntézu dejín Židov na Slovensku, predsa len cítime, rovnako ako autor, že veľa otázok ostáva stále otvorených a neprebádaných.

Je to teda kniha-výzva. Na druhej strane, autor to v texte, predovšetkým v úvode, neustále zdôrazňuje. Jeho kritika slovenskej historiografie je oprávnená. Čitateľa však upozorňuje aj na fakt, že v tejto kritike cítiť určité dištancovanie sa autora od slovenskej historiografie, hoci slovenská historická obec ho ako autora píšuceho po slovensky považuje za súčasť slovenskej historiografie.

Dušan Kováč

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 19 450
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 143
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 368
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 057
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 187
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 835
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 550
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 480
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 420
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 1 027

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Róbert Bezák: Študoval som, aby som bol kňazom. Potom sa to zosypalo

Špeciálne vydanie podcastu Dobré ráno.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.

PLUS

Z macesu sa nechudne. Na Slovensku sa vyrába viac než sto rokov

Chrumkavé plátky kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

Neprehliadnite tiež

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.

Môže byť z toho ešte aj Oscar. Herečka zo Slovenska stúpa ďalej

Film s Alexandrou Borbély zaujal americkú akadémiu.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Podarilo sa nemožné, nový film zachránil Hviezdne vojny

Nové Hviezdne vojny sa môžu stať filmom roka.

Katarína Kerekesová: Aj pavúky riešia ľudské poklesky

Animovaný seriál Websterovci bol dva roky len vo vývoji. Akú širokú cieľovku obsiahne?