FÓRUM

Ľahostajnosť k dejinám Židov je možno prejavom ľahostajnosti k ich osudom vôbec

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Slovenské médiá majú jeden bohumilý zvyk: pri historických výročiach robia ankety, ktorých sa pýtajú ľudí, čo o nich vedia. Výsledok je väčšinou veľmi tristný. Po prečítaní Knihy Ješajahu Jelínka o dejinách Židov na Slovensku (vydavateľstvo Jána Mlynárika Praha) si predstavujem, ako by asi dopadli anketári pri otázke, čo vedia náhodní chodci o tejto téme. A ešte ďalej: čo vedia o dejinách Židov na Slovensku absolventi štúdia histórie a napokon aj samotní profesionálni historici?

Stáročné spolužitie

Jelínek sa vo svojej knihe od samého začiatku vedome usiluje o vecný, pokojný, aj keď miestami polemický tón a rozširuje doterajší jednostranný pohľad na židovskú problematiku.

Je nepochybné, že Židia boli v dejinách veľmi často obeťami v časoch sociálnych i politických nepokojov. Pogromy, ktoré podľa Jelínka nenadobúdali v modernej dobe na Slovensku veľmi extrémne podoby a boli viac namierené proti židovskému majetku ako proti životom príslušníkov židovskej komunity, prebiehali aj na slovenskom území vlastne pravidelne, v časoch „pohnutých“, počas vojen, povstaní, sociálnych nepokojov.

V tejto súvislosti je naozaj zarážajúce, že v literatúre, napríklad k roku 1848, ale aj k rokom 1918 – 1919 nenájdeme väčšinou ani zmienku o protižidovských výtržnostiach a rabovačkách, hoci v prameňoch i v memoárovej literatúre k tomu možno nájsť dosť materiálu.

Ješajahu Jelínek nás však na viacerých miestach nasmeroval aj k tomu, že na dejiny Židov na Slovensku sa nemožno pozerať iba z tejto jedinej perspektívy. Židovská komunita v dlhých dobách na súčasnom území Slovenska žila, aj keď veľmi často diskriminovaná a izolovaná, ale podieľala sa na dejinách miest, regiónov i celej krajiny svojou aktivitou a svojou kultúrou. V Bratislave pred niekoľkými rokmi znova objavený, a stále ešte nie celkom zhodnotený Chatam Sofer, nebol jediný predstaviteľ židovskej kultúrnej elity, ktorý pôsobil na území dnešného Slovenska.

Ľahostajnosť

Kniha Ješajahu Jelínka nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý v strednej a východnej Európe prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej, je v tomto regióne a teda aj na Slovensku, stále prítomný.

Autor pritom rozlišuje medzi antisemitizmom (rasisticky motivovanou nenávisťou k Židom) a judeofóbiou. Tieto dva pojmy sa síce dajú teoreticky oddeliť a definovať, ale v praktickom živote sa prelínajú, judeofóbia sa mení na antisemitizmus a odtiaľ je za určitých okolností už iba krok k násilnostiam, prenasledovaniu, rabovaniu a napokon aj k holokaustu. A tiež k ľahostajnosti k osudu Židov, čo je v našich zemepisných šírkach veľmi častý jav.

Možnože ľahostajnosť k ich dejinám je iba jedným z prejavov ľahostajnosti k ich osudom vôbec. A medzi slovenskou elitou vo všetkých dobách, ale hlavne od 19. storočia nájdeme aj judeofóbie, aj antisemitizmu naozaj dosť. Motivovanej nábožensky (a to v oboch hlavných konfesiách), sociálne i národne.

Nepriateľ až cudzí element

Jelínek nezamlčuje, že Židia v Uhorsku sa nielen pomaďarčovali sami, ale že medzi nimi bolo aj veľa horlivých maďarizátorov. Jelínkovo vysvetlenie je napokon jasné, akceptovateľné a pochopiteľné. Diaspóra nútila Židov k lojalite k vládnucej moci, bola to súčasť stratégie prežitia.

Dokazujú to aj premeny v židovskej komunite, ku ktorým došlo po roku 1918. Ale na druhej strane taká generalizácia, akej sa dopúšťali slovenskí národovci, a po nich aj niektorí slovenskí historici, že každý Žid je ak nie priamo nepriateľ slovenského národa, tak určite cudzí element na „národnom tele“, je celkom určite nekorektná.

Judeofóbia Vajanského, primárne nacionalistická, či Šrobárova, primárne azda sociálna, ale aj Karola A. Medveckého, taká umiernene religiózno-sociálna – to sú javy, ktoré slovenská verejnosť takmer nevníma, pretože je potláčaná takmer vo všetkej, dnes už bohatej literatúre k týmto a ďalším osobnostiam slovenského verejného života.

Niektoré Jelínkove závery sú, iste, diskutovateľné. To však platí o každej a zvlášť o každej dobrej knihe. Jeho snaha dopátrať sa k čo najhlbšiemu poznaniu je nepochybne cenným vkladom do slovenskej historiografie. Slovenskí občania, ak sa chcú poctivo oboznámiť so svojimi dejinami a ak majú odvahu a chuť sa s nimi vyrovnať, mali by po knihe o Dávidovej hviezde pod Tatrami siahnuť. A bolo by dobré, keby sa táto kniha dostala v nejakom preklade aj k zahraničnému čitateľovi.

ico

Oprávnená kritika historikov

Ak listujeme bibliografiou slovenskej historiografie po roku 1989 (pred týmto rokom je to takmer zbytočné), narazíme na nejaké práce. Dá sa povedať, že slovenská historiografia sa v posledných rokoch venovala pomerne intenzívne predovšetkým holokaustu slovenských Židov a tiež všeobecnejšie postaveniu a prenasledovaniu Židov za slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, ba už aj predtým za tzv. druhej republiky (Ivan Kamenec, Katarína Hradská, Eduard Nižňanský, etnológ Peter Salner a v poslednom čase niekoľko prác regionálneho charakteru).

Židovské obyvateľstvo na súčasnom území Slovenska žije však po stáročia a aj keď sa málo vie o počiatkoch židovskej migrácie do strednej Európy, je isté, že Židia tu boli skôr ako Slovania. A k starším obdobiam chýba nielen systematický, ale vlastne aj sporadický výskum. Tých niekoľko prác, v poslednom čase „z počítača“ Petry Rybářovej k 19. storočiu, na situácii málo zmení.

Jelínkova kniha dopĺňa a rozširuje jeho predchádzajúcu knihu, ktorá vyšla roku 2000 pod názvom Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí. Zborník statí, upozorňuje na toto naozaj biele miesto v slovenskej historiografii hneď dvojakým spôsobom: jednak tým, že sa taká kniha objavila a napriek tomu, že je to pokus o akúsi syntézu dejín Židov na Slovensku, predsa len cítime, rovnako ako autor, že veľa otázok ostáva stále otvorených a neprebádaných.

Je to teda kniha-výzva. Na druhej strane, autor to v texte, predovšetkým v úvode, neustále zdôrazňuje. Jeho kritika slovenskej historiografie je oprávnená. Čitateľa však upozorňuje aj na fakt, že v tejto kritike cítiť určité dištancovanie sa autora od slovenskej historiografie, hoci slovenská historická obec ho ako autora píšuceho po slovensky považuje za súčasť slovenskej historiografie.

Dušan Kováč

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  2. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  3. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 423
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 14 639
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 14 417
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 10 224
  5. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 7 033
  6. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 6 770
  7. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 5 504
  8. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 5 241
  9. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 5 008
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 750

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša?

Buď sa s ňou narodíte, alebo nie. Je to dar od Boha, čaro, ktoré sa nedá získať, alebo platí, že stačí dobrý tréning a charizma naskočí ako motor?

EKONOMIKA

Firmy začnú zverejňovať základný plat už v inzeráte

Povinnosť zverejňovať základnú zložku mzdy sa netýka verejnej správy.

KOMENTÁRE

Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť

SVET

Ako Skripaľovci prežili? Šťastie, tekutiny, rýchla pomoc

Miesta v Salisbury, kde objavili novičok, budú niekoľko mesiacov čistiť.

Neprehliadnite tiež

NEKROLÓG

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Hudobník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Bono je prvým laureátom Medaily Georgea W. Busha

Ocenenie, ktoré budú udeľovať s ročnou periodicitou, je určené pre osobnosti, ktoré sa v istej oblasti zaslúžili o zásadné zmeny vo svete.

Moderátorku zo Superstar uvidíte na reklamnej ploche. Tentoraz vďaka výstave

Na festivale fjúžn nájdete dva zaujímavé fotografické projekty.

ROZHOVOR

Whisky: Vypol som v sebe pocity vlastenectva a národnej hrdosti

Spevák Slobodnej Európy precestoval svet. Cez to hodnotí aj Slovensko.