FÓRUM

Ľahostajnosť k dejinám Židov je možno prejavom ľahostajnosti k ich osudom vôbec

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Kniha nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej

Slovenské médiá majú jeden bohumilý zvyk: pri historických výročiach robia ankety, ktorých sa pýtajú ľudí, čo o nich vedia. Výsledok je väčšinou veľmi tristný. Po prečítaní Knihy Ješajahu Jelínka o dejinách Židov na Slovensku (vydavateľstvo Jána Mlynárika Praha) si predstavujem, ako by asi dopadli anketári pri otázke, čo vedia náhodní chodci o tejto téme. A ešte ďalej: čo vedia o dejinách Židov na Slovensku absolventi štúdia histórie a napokon aj samotní profesionálni historici?

Stáročné spolužitie

Jelínek sa vo svojej knihe od samého začiatku vedome usiluje o vecný, pokojný, aj keď miestami polemický tón a rozširuje doterajší jednostranný pohľad na židovskú problematiku.

Je nepochybné, že Židia boli v dejinách veľmi často obeťami v časoch sociálnych i politických nepokojov. Pogromy, ktoré podľa Jelínka nenadobúdali v modernej dobe na Slovensku veľmi extrémne podoby a boli viac namierené proti židovskému majetku ako proti životom príslušníkov židovskej komunity, prebiehali aj na slovenskom území vlastne pravidelne, v časoch „pohnutých“, počas vojen, povstaní, sociálnych nepokojov.

V tejto súvislosti je naozaj zarážajúce, že v literatúre, napríklad k roku 1848, ale aj k rokom 1918 – 1919 nenájdeme väčšinou ani zmienku o protižidovských výtržnostiach a rabovačkách, hoci v prameňoch i v memoárovej literatúre k tomu možno nájsť dosť materiálu.

Ješajahu Jelínek nás však na viacerých miestach nasmeroval aj k tomu, že na dejiny Židov na Slovensku sa nemožno pozerať iba z tejto jedinej perspektívy. Židovská komunita v dlhých dobách na súčasnom území Slovenska žila, aj keď veľmi často diskriminovaná a izolovaná, ale podieľala sa na dejinách miest, regiónov i celej krajiny svojou aktivitou a svojou kultúrou. V Bratislave pred niekoľkými rokmi znova objavený, a stále ešte nie celkom zhodnotený Chatam Sofer, nebol jediný predstaviteľ židovskej kultúrnej elity, ktorý pôsobil na území dnešného Slovenska.

Ľahostajnosť

Kniha Ješajahu Jelínka nie je iba o Židoch, ale aj o antisemitizme, ktorý v strednej a východnej Európe prekvital po stáročia a iste aj dnes, aj keď sa navonok prejavuje menej, je v tomto regióne a teda aj na Slovensku, stále prítomný.

Autor pritom rozlišuje medzi antisemitizmom (rasisticky motivovanou nenávisťou k Židom) a judeofóbiou. Tieto dva pojmy sa síce dajú teoreticky oddeliť a definovať, ale v praktickom živote sa prelínajú, judeofóbia sa mení na antisemitizmus a odtiaľ je za určitých okolností už iba krok k násilnostiam, prenasledovaniu, rabovaniu a napokon aj k holokaustu. A tiež k ľahostajnosti k osudu Židov, čo je v našich zemepisných šírkach veľmi častý jav.

Možnože ľahostajnosť k ich dejinám je iba jedným z prejavov ľahostajnosti k ich osudom vôbec. A medzi slovenskou elitou vo všetkých dobách, ale hlavne od 19. storočia nájdeme aj judeofóbie, aj antisemitizmu naozaj dosť. Motivovanej nábožensky (a to v oboch hlavných konfesiách), sociálne i národne.

Nepriateľ až cudzí element

Jelínek nezamlčuje, že Židia v Uhorsku sa nielen pomaďarčovali sami, ale že medzi nimi bolo aj veľa horlivých maďarizátorov. Jelínkovo vysvetlenie je napokon jasné, akceptovateľné a pochopiteľné. Diaspóra nútila Židov k lojalite k vládnucej moci, bola to súčasť stratégie prežitia.

Dokazujú to aj premeny v židovskej komunite, ku ktorým došlo po roku 1918. Ale na druhej strane taká generalizácia, akej sa dopúšťali slovenskí národovci, a po nich aj niektorí slovenskí historici, že každý Žid je ak nie priamo nepriateľ slovenského národa, tak určite cudzí element na „národnom tele“, je celkom určite nekorektná.

Judeofóbia Vajanského, primárne nacionalistická, či Šrobárova, primárne azda sociálna, ale aj Karola A. Medveckého, taká umiernene religiózno-sociálna – to sú javy, ktoré slovenská verejnosť takmer nevníma, pretože je potláčaná takmer vo všetkej, dnes už bohatej literatúre k týmto a ďalším osobnostiam slovenského verejného života.

Niektoré Jelínkove závery sú, iste, diskutovateľné. To však platí o každej a zvlášť o každej dobrej knihe. Jeho snaha dopátrať sa k čo najhlbšiemu poznaniu je nepochybne cenným vkladom do slovenskej historiografie. Slovenskí občania, ak sa chcú poctivo oboznámiť so svojimi dejinami a ak majú odvahu a chuť sa s nimi vyrovnať, mali by po knihe o Dávidovej hviezde pod Tatrami siahnuť. A bolo by dobré, keby sa táto kniha dostala v nejakom preklade aj k zahraničnému čitateľovi.

ico

Oprávnená kritika historikov

Ak listujeme bibliografiou slovenskej historiografie po roku 1989 (pred týmto rokom je to takmer zbytočné), narazíme na nejaké práce. Dá sa povedať, že slovenská historiografia sa v posledných rokoch venovala pomerne intenzívne predovšetkým holokaustu slovenských Židov a tiež všeobecnejšie postaveniu a prenasledovaniu Židov za slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, ba už aj predtým za tzv. druhej republiky (Ivan Kamenec, Katarína Hradská, Eduard Nižňanský, etnológ Peter Salner a v poslednom čase niekoľko prác regionálneho charakteru).

Židovské obyvateľstvo na súčasnom území Slovenska žije však po stáročia a aj keď sa málo vie o počiatkoch židovskej migrácie do strednej Európy, je isté, že Židia tu boli skôr ako Slovania. A k starším obdobiam chýba nielen systematický, ale vlastne aj sporadický výskum. Tých niekoľko prác, v poslednom čase „z počítača“ Petry Rybářovej k 19. storočiu, na situácii málo zmení.

Jelínkova kniha dopĺňa a rozširuje jeho predchádzajúcu knihu, ktorá vyšla roku 2000 pod názvom Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí. Zborník statí, upozorňuje na toto naozaj biele miesto v slovenskej historiografii hneď dvojakým spôsobom: jednak tým, že sa taká kniha objavila a napriek tomu, že je to pokus o akúsi syntézu dejín Židov na Slovensku, predsa len cítime, rovnako ako autor, že veľa otázok ostáva stále otvorených a neprebádaných.

Je to teda kniha-výzva. Na druhej strane, autor to v texte, predovšetkým v úvode, neustále zdôrazňuje. Jeho kritika slovenskej historiografie je oprávnená. Čitateľa však upozorňuje aj na fakt, že v tejto kritike cítiť určité dištancovanie sa autora od slovenskej historiografie, hoci slovenská historická obec ho ako autora píšuceho po slovensky považuje za súčasť slovenskej historiografie.

Dušan Kováč

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  5. Splnený sen
  6. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  7. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých
  1. Vysoká hra o súdne trovy
  2. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  3. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  4. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  5. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  6. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  7. Ako na refinancovanie hypotéky
  8. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  9. Splnený sen
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 10 881
  2. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 5 562
  3. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 5 037
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 955
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 433
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 426
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 2 386
  8. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 785
  9. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 560
  10. Splnený sen 1 482

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

KOŠICE KORZÁR

Polícia o akcii Shark: Štát ukrátili o takmer 28 miliónov eur

Fingovali vysoké náklady na reklamu, rozdiel si vyplácali na ruku.

Neprehliadnite tiež

RECENZIA

Od antipatie až k súcitu. Robert Pattinson hrá v náročnom filme Good Time

Niektorí diváci zutekajú po pár minútach. Majú smolu

RECENZIA

Tu si ľudia nedokážu, nevedia a nechcú pomôcť. Vitajte v Rusku

Film Krotká je o Rusku, ale pripomína Slovensko.

Belgické rádio a minca medzi polkami zadku. Ako Suchet oživil svojho Poirota

Najťažší deň svojej filmovej kariéry si Suchet odbil pri nakrúcaní posledného dielu – Opona.

Zabil svoju priateľku a dnes opäť hrá. Sudca nechápe, aký hnev rockový spevák vyvolal

Bertrand Cantat si po prepustení z väzenia opäť robí promo. Je to hanba, hovoria osobnosti.