SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Ako dnes vyzerá mesto kultúry 2013

Keď v roku 2008 porazili Košice ďalších osem kandidátov a získali titul Európske hlavné mesto kultúry, bolo to, akoby vyhrali kultúrnu olympiádu. Do začiatku roka 2013 chýba necelý rok, no máločo nasvedčuje spusteniu tohto obrovského projektu.

Vizualizácia nových Kasární.Vizualizácia nových Kasární. (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ, Archív)
info

ZDROJE FINANCOVANIA

A. Investičné projekty

I. Mesto Košice 45 mil. eur

1. Kasárne Kulturpark - rekonštrukcia bývalých kasární na alternatívne kultúrne centrum

2. Spots - prestavba nevyužívaných výmenníkov na lokálne kultúrne centrá, dva zo šiestich sú už v prevádzke

3. Hala umení - prestavba bývalej krytej plavárne na výstavný priestor

4. Dom autentickej kultúry

5. Mestský park – rekonštrukcia a revitalizácia

6. Park Moyzesova / Komenského – rekonštrukcia a revitalizácia

7. Košický hrad – sprístupnenie archeologického náleziska

8. Ulička remesiel

9. Rekonštrukcia kaštieľa v Krásnej nad Hornádom

10. Rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety

II. Košický samosprávny kraj - 10 mil. eur

- Historická budova Východoslovenského múzea,

- Východoslovenská galéria

- Bábkové divadlo Košice

- Verejná knižnica Jána Bocatia,

- Divadlo Thália

- Knižnica na nádvorí Barkóczyho paláca

III. Ministerstvo kultúry SR – 5 mil. eur

1. Vedecko-technické centrum pre mládež

2. Rekonštrukcia Štátnej vedeckej knižnice Košice

3. Rekonštrukcia Malej scény Štátneho divadla Košice

B. Prostriedky na program EHKM:

Grantový systém MK SR (v mil. eur)

2009 - 0,166

2010 – 1,162

2011 – 1,992

2012 – 3,32

2013 – 3,32

C. Prevádzka Košice 2013 n. o. a spolufinancovanie projktov

Mesto Košice (v mil. eur.)

- 2009 - 0,684

- 2010 – 0,680

- 2011 – 0,700

- 2012 – 1,6

- 2013 – 2,2

Je rok 2013 a Košice sú atraktívnym európskym mestom, kde si prúdy turistov z celého sveta chvália skvelú kultúrnu infraštruktúru a východ Slovenska opisujú ako miesto inovácie a kreativity. Takto by to mohlo dopadnúť, keby sa projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 podaril. Tak ako sa podaril napríklad v roku 1990 v škótskom Glasgowe, ktoré si doteraz nevie vynachváliť, ako výrazne sa mu zvýšila návštevnosť a naštartovala sa domáca kultúrna scéna. V Liverpoole, ktorý je podobne industriálny ako Košice, sa v rámci tohto projektu v roku 2008 konalo vyše sedemtisíc podujatí, na ktoré prišlo pätnásť miliónov divákov. Keď tento titul dostal v roku 1999 maličký, ale historicky významný Weimar, stala sa nákladná obnova zdevastovaného východonemeckého mesta pýchou nemeckého zjednotenia.

Realita 2012

Do pomyselného začiatku najväčšieho kultúrneho projektu v dejinách Slovenska ostáva už len pár mesiacov. Okrem dvoch malinkých výmenníkov na sídlisku Terasa sa z plánovanej premeny mesta zatiaľ neudialo nič.

Padnúť stihli akurát niektoré megalomanské vízie na prebudovania bývalej magnezitky na bani Bankov či na náročnú rekonštrukciu amfiteátra. Okrem riadeného, ale aj spontánneho vzniku viacerých alternatívnych centier vrátane Kulturparku v bývalých Kasárňach, Make Up Gallery či KulturFabriky Tabačka Košičania zatiaľ veľkú zmenu nepocítili.

Nezačalo sa ešte ani len s výrubmi v parkoch, ktoré majú byť zrevitalizované. Nikto nevie odhadnúť ani to, či si v nich Košičania navyknú len tak oddychovať ako Bratislavčania v Sade Janka Kráľa či v Medickej záhrade. Košický Mestský park je priveľmi blízko železničnej stanice a posledné roky nemal najlepšiu povesť, parky na Komenského ulici sú dlhodobo spustnuté, na ich trávnikoch ešte možno nikto neležal len tak s knihou v ruke.

Malá scéna Štátneho divadla so zatečenými sociálnymi zariadeniami čaká na svoju rekonštrukciu už roky, o budúcnosti panoramatického kina Družba sa ešte len začína diskutovať. Akoby sa v meste v posledných rokoch dokončili iba stavby hypermarketov a niekoľkých hotelov. Nanešťastie ani Aupark na Námestí osloboditeľov veľkú slávu urbanistom a architektom neurobil.

Ešteže sa v hokejovej Steel Aréne objavia občas aj svetové pop hviezdy. V decembri tam na jedinom koncerte na Slovensku vystúpil napríklad José Carreras. Viacpodlažné parkovisko, ktoré pre majstrovstvá sveta v hokeji pri aréne dobudovali, však väčšinou zíva prázdnotou.

kulturpark8veja_res.JPG

Opustené Kasárne sa majú zmeniť na Kulturpark.

05_res.jpg

03_res.jpg

Vizualizácie nových Kasární.

Koziče, where?

Tradičná predstava o Košiciach je, že je to tolerantné multikultúrne mesto, ktoré je akýmsi mostom medzi Východom a Západom. Všeobecne sa akceptuje, že sú špecifickým mestom, definovať jeho „inakosť“ však nedokáže nikto.

Škodoradostné zahraničné bedekre z 90. rokov uvádzajú, že v meste nie je nič okrem hlavnej ulice. Aj keby to bola pravda, ide o najväčšiu pamiatkovú rezerváciu a zrejme aj najväčšiu pešiu zónu na Slovensku, ktorá poskytuje prinajmenšom príjemné posedenie pri dobrej zmrzline.

Košice však nepatria k najnavštevovanejším turistickým destináciám ani len v rámci Slovenska, strašne ďaleko sú aj pre mnohých Bratislavčanov. Odhaduje sa, že vlani Košice navštívilo približne 180-tisíc turistov, rok predtým približne 154-tisíc, z čoho 113-tisíc bolo zahraničných.

„No keď sa sem už človek dostane, vždy zostane prekvapený kvalitou mesta,“ tvrdí bratislavský výtvarník Viktor Frešo, ktorý v Košiciach práve otvoril svoju výstavu. On by propagáciu začal presviedčaním, že 400 kilometrov medzi Bratislavou a Košicami nie je v dnešnom čase až tak veľa. No chcelo by to prinajmenšom opäť rozlietať košické letisko.

plavaren_sucastny_stav1_JUDY_res.JPG

Plaváreň, z ktorej má vzniknúť galéria typu Kunsthalle.

plavaren_hala_umenia_kosice_vizualizacia_02_res.jpg

Vizualizácia Haly umenia Košice (HUK)

Optimista

Kurátor a historik umenia Vladimír Beskid, ktorý sa stal umeleckým riaditeľom EHMK Košice 2013 len vlani v lete, je optimistický. Myslí si, že to najťažšie už majú za sebou. „Ak sa niečo z investičných akcií aj oneskorí, nič také sa neudeje. Kultúra – to nie sú len budovy,“ tvrdí.

Dodáva, že existujú aj alternatívne priestory a jedna z hlavných programových línií je aj oživenie verejného priestoru. Azda teda nebude rok 2013 priveľmi daždivý.

Beskid sa bráni priveľkým očakávaniam spojeným s projektom, ktorý Košičania často označujú za cirkus, humbug či Makarenu II, odkazujúc na masové akcie, ktoré organizoval svojho času primátor Rudolf Schuster. Podľa Beskida je nespokojnosť časti verejnosti prirodzenou súčasťou podobných projektov, s ktorou treba rátať.

Nebojí sa ani ďalšieho škrtenia prostriedkov. „Niečo nepotrvá mesiac, ale len týždeň, príde menej umelcov do rezidencií, ale niečo sa naštartuje,“ hovorí pokojne. Nechce sa porovnávať s inými mestami kultúry, ktoré sú vraj „v inej lige“.

Za najdôležitejšie považuje vybudovanie nových štruktúr umenia, medzi nové akcie má patriť napríklad bienále zvukového umenia či trienále súčasného umenia. Na košické sídliská by zas chcel dostať nové sochárske inštalácie, tie doterajšie pochádzajú poväčšine ešte zo socialistickej doby. Košičanom chce ukázať aj žánre a aktivity, ktoré sa v tomto meste doteraz nevyskytovali - ako súčasný tanec. Rád by rozvíjal medzinárodnú spolupráca medzi „druhými“ mestami ako Brno, Debrecín či Petrohrad, v rámci projektu Putujúce mesto by chcel košickú kultúru propagovať aj v zahraničí.

Zdôrazňuje však, že EHMK nie je len košickou záležitosťou, ide o dôležitú akciu pre celú slovenskú kultúru, ktorej akčný rádius zasahuje prinajmenšom päť okolitých historických miest.

Obrody_vymenik_JUDy_res.JPG

Nemení sa len vnútro výmenníkov, ale aj ich okolie.

Granty a granty

Ministerstvo kultúry zriadilo na prerozdelenie podpory v rámci EHMK dva samostatné podprogramy – pre projekty samotnej neziskovej organizácie Košice 2013 a pre ostatných žiadateľov. Kým vlani v druhej skupine evidovali vyše 160 žiadostí, tento rok je ich už 264. Na rozdeľovanie majú dva milióny eur, požiadaviek je za 7,250 milióna eur.

Rôznorodosť akcií je obdivuhodná – od džezových dní cez dni novej hudby, festivaly recyklovaného umenia až po hradné hry. Žiadosť je napríklad podaná aj na muzikál o Móricovi Beňovskom či multižánrové predstavenie o Sándorovi Máraiovi. Neuveriteľných 334-tisíc eur žiadajú na 1. ročník medzinárodného pyrotechnického festivalu Cassovia Fireworks. Pôjdu takto všetky peniaze efektne, ale do „luftu“?

„Niektorí si myslia, že je to bezodná inštitúcia a svoje projekty prehnala, niektoré projekty podávajú agentúry, ktoré boli založené včera,“ pripúšťa riaditeľ Štátnej filharmónie Július Klein, ktorý je členom ministerskej prerozdeľovacej komisie.

Podľa Beskida majú byť podporené projekty generačne a žánrovo vyvážené, chce, aby časť prostriedkov išla pre špičkovú kultúru, časť pre lokálne aktivity, niečo pre deti, čosi pre seniorov. Nechce, aby si cez projekt posilňovali značku bratislavskí organizátori. Radšej chce vraj podporiť tých, ktorí v Košiciach zostanú aj po roku 2013. „Dalo by sa za jeden večer minúť niekoľko miliónov eur, ale ide o to stimulovať domáce prostredie,“ myslí si.

ulicka_remesiel_res.jpg

Ulička remesiel počas Bielej noci (Hrnčiarska ulica).

Byť medzinárodný

Podľa bývalej riaditeľky EHMK Zory Jaurovej je však európsky rozmer projektu tým najpodstatnejším kritériom, ktoré si Európska komisia všíma. „Nejde o import špičkových podujatí, ale o vytváranie dlhodobých partnerstiev. Mesto s takýmto titulom jednoducho musí svojich umelcov posudzovať medzinárodnými kritériami, priniesť na medzinárodnú scénu niečo, čo ho dokáže dostať na mapu Európy. Inak je to len samoúčelné cvičenie a vyhadzovanie peňazí,“ tvrdí Jaurová.

Zapojiť do umeleckých aktivít širšie masy je všade ťažké a Košice nie sú výnimkou. Ani zaujímavá výstava českých a slovenských koláží Papier kole nepriláka v nedeľné popoludnie do Východoslovenskej galérie viac než zopár záujemcov.

Naproti tomu Biela noc je jedným z najúspešnejších projektov na Slovensku, počas jedného októbrového večera ponúkla viac ako tridsať zvukových, svetelných a interaktívnych inštalácií, rôznych hudobných a tanečných projektov, predstavení, sôch a objektov, kresieb, ba i poéziu. Počas noci navštívilo rôzne miesta mesta okolo 50-tisíc ľudí navigovaných 120 dobrovoľníkmi. Kyvadlovú dopravu z Prešova vraj museli posilňovať.

Projekt iniciovala Zuzana Pacáková, ktorá ho poznala z Paríža, kde študovala na Sorbonne koncepciu a riadenie kultúrnych projektov a kurátorstvo. Košice dostali ako jediné mesto v krajinách V4 licenciu na jeho konanie. Úspech Bielej noci tkvie podľa nej v tom, že ju ľudia vnímajú ako exkluzívnu udalosť, o ktorej sa hovorí a to aj vďaka masívnej mediálnej kampani. V neposlednom rade počas Bielych nocí sa umenie ponúka zadarmo. Zámerne sem vyberala interaktívnejšie projekty, pri ktorých sa ľudia mohli odfotiť, zapojiť sa, niečo si vyskúšať. Sama však vraví, že program EHKM nemôžu vyskladať len z podobných, masovejších či komerčnejších akcií.

Pacáková, ktorá pracovala aj pre bývalé vedenie, pripomína, že všetky projekty EHMK v Európe sú politické, a preto ju výmena ľudí v čele „firmy“ neprekvapila. Vraj k podobným rošádam dochádza takmer všade, nedávno sa vymenilo aj vedenie projektu v Plzni. Podľa nej nie je dobré rozhnevať si všetky inštitúcie, pretože Košice sú malé mesto. „Na to, aby sme niečo vybudovali, musíme spolupracovať, ale otázka je, nakoľko ustupovať tradičným aktérom. Musíme nastaviť v meste aj niečo nové," hovorí.

Výtvarníčka Lucia Dovičáková je zo súčasných Košíc natešená. „Chodíme stále na rôzne koncerty i do nezávislých inštitúcií ako Tabačka, ktorá sem ťahá kvalitné kapely. Nie je tu nuda a verím, že to bude stále lepšie,“ komentuje. Hovorí, že pred vznikom Kulturpraku Kasárne nebolo v Košiciach veľa možností vystavovať, najprv ste sa akoby museli etablovať na bratislavskej scéne a potom vás "prijali" aj do košickej galérie. „Hádam sa aj bežní ľudia naučia viac chodiť do galérii,“ vraví.


ico

Sme odsúdení na úspechsudzina_res.jpg

Košické kultúrne prostredie živorí, hovorí riaditeľ projektu EHMK Košice 2013 JÁN SUDZINA

Nebudú v budúcom roku Košice ešte len európskym hlavným staveniskom kultúry?

"Ku všetkým investičným projektom je vypracovaná projektová dokumentácia, boli schválené na národnej úrovni ako úplné a čakáme na podpis investičných zmlúv. Momentálne prebieha verejné obstarávanie na jednotlivé projekty. V prípade, že všetko prebehne hladko, môžeme už v prvej polovici tohto roku začať s rekonštrukciou jednotlivých objektov."

Je reálne stihnúť to?

"Zdržať ho môže napríklad napádanie rozhodnutí výberových komisií, ale to už nevieme ovplyvniť. Máme prísľuby, že do konca roka 2012 budú všetky investičné projekty realizované s výnimkou Kasární, ktoré by mali byť hotové v marci či apríli 2013."

Mesto Košice dáva v súčasnosti do projektu EHKM oveľa menej ako sa pôvodne zaviazalo. Prečo?

"Finančne sa projekt nenapĺňa tak, ako to bolo naprojektované – investičné projekty a zdroje z grantovej schémy ministerstva kultúry určené na program sú garantované. Zdroje na prevádzku neziskovej organizácie sú z mestského rozpočtu. Sme si vedomí, že sa musíme prispôsobiť ekonomickej situácii. Projekt sa pripravoval v čase, keď na tom bolo Slovensko aj Košice tak dobre ako nikdy predtým. Potom prišla finančná kríza.Iné európske mestá kultúry majú na tento projekt niekoľkonásobne viac, ale my vieme, aké sú možnosti Slovenska. Pôvodný projekt bol preto zreálnený a prispôsobený dnešným miestnym možnostiam. Na druhej strane napriek súčasnej finančnej situácii cítime zo strany mesta veľkú podporu a sme presvedčení, že môžeme projekt úspešne realizovať."

Ako je zabezpečené financovanie novovybudovaných kultúrnych priestorov po roku 2013?

"Nakoľko investície na ne budú financované zo štrukturálnych fondov, mesto má povinnosť garantovať ich prevádzku minimálne ďalších päť rokov. Samozrejme pripravujeme schému viaczdrojového financovania."

Vzniknú nové mestské inštitúcie, alebo ako bude zabezpečené?

"To je predčasné otázka, možno si mesto ponechá našu neziskovú organizáciu, alebo vznikne samostatné riadenie jednotlivých inštitúcií.Túto otázku však budeme riešiť až v druhej polovici roku 2013."

Nenastane po roku 2013 opäť útlm?

"Snažíme sa naštartovať projekty tak, aby v Košiciach vzniklo publikum, aby nebola len kultúrna ponuka, ale aj dopyt. Vzniká tu istý kvas. Keby sme už aj dnes so všetkým skončili, aj tak to malo význam. Košické subjekty sa naučili žiadať nielen ministerské peniaze, ale aj komunikovať s nadnárodnými inštitúciami, zapájať sa do medzinárodných sietí, čo vytvára predpoklady na to, aby Košice boli slovenským hlavným mestom kultúry aj po roku 2013."

Cítite nepokoj z Bruselu pre personálne zmeny, ku ktorým vo vedení projektu vlani došlo?

"Na začiatku mali množstvo otázok, ako pri každej podobnej zmene. Ale už nás navštívili zástupcovia z monitorovacej komisie, ktorí boli s vývojom projektu po nástupe nového vedenia spokojní. Jedinou ich výčitkou bol podfinancovaný marketing, čo však súvisí s úbytkom financií v projekte celkovo. Aj na tento problém však už dnes máme riešenie. Projekt má dnes všetky predpoklady, aby bol úspešný a získal aj cenu Meliny Mercouri určenú úspešným projektom. Táto cena by pre nás znamenala reálne prostriedky vo výške 1,5 milióna eur z európskych zdrojov. Rozhodne sa v apríli po poslednom monitoringu v Bruseli."

Medializované spory medzi bývalým a súčasným vedením projektu sa akoby zúžili na boj medzi alternatívou a zástancami tradičného umenia. Nemeníte projekt, s ktorým Košice vyhrali?

"Projekt nedeformujeme, ale rozvíjame. Ešte bývalému vedeniu bolo vyčítané slabé zapojenie domáceho publika či miestnych operátorov kultúry. A toto práve toto sa teraz snažíme napraviť. Nemôžeme sa porovnávať s európskymi mestami, ktoré majú kultúrnu infraštruktúru už dávno vyriešenú a môžu si dovoliť takýto projekt celý venovať súčasným trendom. Košické kultúrne prostredie je dlhodobo poddimenzované a živorí. Týmto projektom sme povinní mu pomôcť a nie ho zničiť."

Nedávate priveľkú prioritu domácim umelcom na úkor tých s medzinárodnou reputáciou?

"Ide nám o vyváženosť. Pripravujeme program s účasťou špičkových umelcov svetového mena. Na druhej strane nám ide aj o edukatívny rozmer. Chceme pretransformovať domáce prostredie, aby cítilo potrebu zmeniť sa práve v konfrontácii so svetom."

Ako reagujete na kritiku zo strany časti kultúrnej obce a predchádzajúceho vedenia týkajúcu sa finančných tokov?

"Pani Jaurová o novom vedení projektu dlhodobo klame na slovenskej, ale aj európskej úrovni, čím ohrozuje úspech projektu. Od svojho nástupu do vedenia projektu sme ešte nerozdelili ani cent, a preto dôrazne odmietame akékoľvek podozrenia z netransparentného prerozdeľovania finančných prostriedkov. Podnikneme právne kroky proti pani Jaurovej za poškodenie dobrého mena a ohrozovanie národného projektu."

Neľutujete menovanie Petra Katinu, ktorý sa po niekoľkých mesiacoch funkcie umeleckého riaditeľa EHKM vzdal?

"Všetko má svoj zmysel, takto to asi malo byť. Projekty sa vyvíjajú tak, ako sa vyvíjame aj my."

Ste teda vo vzťahu ku košickej kultúre v roku 2013 optimista, hoci sa teda s mnohými projektmi ešte ani nezačalo?

"Realistický optimista. Poznám toto prostredie veľmi dobre, poznám jeho potenciál. Košice sú odsúdené na úspech bez ohľadu na tento projekt, ten im však môže len pomôcť."

Zuzana Uličianska

ico

Rok Mariboru

Druhé najväčšie mesto Slovinska odštartovalo 13. januára 2012 megamaratón koncertov, divadelných predstavení, výstav, festivalov a pouličných akcií.

Druhé najväčšie mesto Slovinska odštartovalo 13. januára 2012 megamaratón koncertov, divadelných predstavení, výstav, festivalov a pouličných akcií.

„Na skvele pripravenom a do detailov premyslenom otváracom ceremoniáli na hlavnom námestí sa zúčastnilo približne štrnásťtisíc nadšených ľudí,“ spomína Peter Germuška z tímu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry.

Ešte vlani v septembri len máločo nasvedčovalo tomu, že Maribor bude Európskym hlavným mestom kultúry. Akurát starý most ponad rieku Dráva zdobil bilbord s logom udalosti .Ani väčšina Mariborčanov poriadne nevedela, čo sa chystá.

„Nemáme dostatok informácií, nevieme, čo to pre mesto znamená,“ povedala 37-ročná banková úradníčka Saša Bežanová. „Dúfam, že sa u nás konečne rozprúdi život. Maribor je v súčasnosti spiace mesto,“ posťažoval si kníhkupec Mate Kirič (28). „Možno sa vytvoria aj nejaké nové pracovné príležitosti,“ myslí si majiteľ obchodu s hudobnými nástrojmi Danijel Rajh (35).

maribor_res.jpg

Tiež meškajú

V súťaži s Ľubľanou uspel Maribor vďaka odvážnemu projektu, do ktorého sa zapojilo ďalších päť miest v okruhu sto kilometrov.

„Pôvodný rozpočet na programovú časť, ktorú financuje štát a samospráva, bol 48 miliónov eur, nakoniec sa budeme musieť uspokojiť s 29 miliónmi. Aj investície do infraštruktúry, na ktorých sa podieľa EÚ, štát a mesto, klesli takmer o polovicu, na 60 miliónov eur,“ vysvetľuje námestník primátora Janez Ujčič, ako do plánov zasiahla kríza.

Mešká napríklad výstavba novej galérie a kultúrneho a umeleckého centra, rekonštrukcie knižnice, námestia a nábrežia Drávy. Meškala aj rekonštrukcia hradu a prestavba haly bývalej fabriky na výrobu koľajníc.

V centre mesta vlani otvorili nový štvorhviezdičkový hotel City s úžasným výhľadom na rieku Drávu a kopce Pohorje. Z okna hotelovej izby vidieť, ako asfaltéri narýchlo dokončujú neďalekú križovatku, betonári stavajú nové chodníky, upravujú krajnice. Aj v nedeľu ráno.

maribor3_res.jpg

Pohnuté dejiny

Azda najväčšou, no zároveň najponurejšou pamiatkou je stará radnica. Z jej balkóna Adolf Hitler po obsadení mesta nemeckou armádou predniesol 26. apríla 1941 známu vetu: Vráťme túto krajinu, kam patrí, do Nemecka. Maribor, po nemecky Marburg, bol totiž počas rakúsko-uhorskej monarchie súčasťou Štajerska. A ešte pred druhou svetovou vojnou 80 percent jeho obyvateľov tvorili rakúski Nemci.

V roku 1911 cisár František Ferdinand otvoril most cez rieku Drávu. Skvelé architektonické dielo dodnes spája obidva brehy. Monarcha ešte vtedy nemohol tušiť, že o tri roky neskôr ho spolu s manželkou zavraždí v Sarajeve atentátnik Gavrilo Princip. Jeho smrť viedla k vypuknutiu prvej svetovej vojny a bola signálom zániku monarchie.

maribor6_res.jpg

Hlavné mesto vína

V starom meste nájdete osem námestí s kaviarničkami, reštauráciami, cukrárničkami, vinárničkami.

Vinohradníci na severovýchode Slovinska, bývalého Dolného Štajerska, vyrábajú mimoriadne kvalitný zlatý mok každoročne oceňovaný na svetových výstavách. A dodnes sa s Rakúšanmi sporia o označenie štajerské. Rovnako ako my s Maďarmi o značku Tokaj.

Raritou je dvestoročná vínna pivnica pod Námestím slobody. Rozlohou 22-tisíc štvorcových metrov s kapacitou sedem miliónov litrov vína je najväčšia v Slovinsku.

Mariborskému vínu však neodškriepiteľne jedno svetové prvenstvo patrí. Po múroch niekdajšieho hostinca Stara trta sa plazí najstarší vinič na svete, zapísaný aj do Guinessovej knihe rekordov. Analýzou dreva určili jeho vek na 400 rokov. A ešte stále rodí. Každý rok z neho vylisujú len asi sto litrov vína. „Fľaša má hodnotu 1600 eur, ale je nepredajná. Do daru ju dostávajú významné osobnosti – napríklad pápež Ján Pavol II., americký prezident Bill Clinton či japonský cisár Akihito,“ vysvetľuje sprievodca Jernej Lubej.


Mikuláš Jesenský © SME

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 816
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 073
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 607
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 862
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 852
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 999
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 786
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 304
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Košice EHMK 2013
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.