. Na svojom mieste však stále visí plagát. Upútavka na príbehy, ktoré si možno od septembra v repertoári divadla znova pozrieť.
Svoju prvú divadelnú sezónu má za sebou výtvarník Marek Ormandík (33). Skôr, ako ho vedenie Činohry Slovenského národného divadla oslovilo na tvorbu divadelných plagátov k pripravovaným premiéram v uplynulej sezóne, sníval o tom pri vínku s kamarátom, hercom Richardom Stankem. Dovtedy už spolupracoval s nitrianskym Divadlom Andreja Bagara, s bratislavským divadlom GUnaGU, ilustruje tiež knižky - práve začal pracovať na ilustráciách k Danteho Peklu, vytvoril grafický dizajn pre viaceré cédečka Petra Lipu, pesničkový album Andreja Šebana Bezvetrie, pre Richarda Müllera alebo album s hudbou Marka Brezovského, ktorý pod názvom Hrana vydal Oskar Rósza. Spolu s otcom, sochárom Milanom Ormandíkom, pripravuje na zimu výstavu v bratislavskom Michalskom dvore. Samostatne vystavoval v nórskom Sogne, v Paríži, v Budapešti, pracuje v reklame. Jeho kolekcia plagátov pre Činohru SND bola založená na jeho maľbách. "Mal som vždy skrytú túžbu robiť divadelný plagát a spolupráca so Slovenským národným divadlom ma skutočne napĺňa. Je pre mňa najpríjemnejšou "zákazkou", akú som doteraz dostal. Divadlo prejavilo záujem o plagáty, na ktorých by bolo jasne cítiť môj rukopis. Čo viac si môže výtvarník želať? Je to práca veľmi blízka mojej voľnej tvorbe, obrazom, aké si maľujem pre seba a aké vystavujem," hovorí Marek Ormandík.
Na začiatku sú písmenká
Výtvarník vopred pozná repertoár divadla na celú nasledujúcu sezónu. "Je to pre mňa dôležité. V tej chvíli viem aspoň to, kedy sa naladiť na komédiu, kedy na tragédiu. Potom dostanem scenár práve pripravovanej hry. Prečítam si ho, vytvorím si vlastnú predstavu, pocit z prečítaného, a nasleduje stretnutie s dramaturgom a režisérom, ktorí mi ponúknu svoj výklad textu a spôsob inscenovania. Často text "prečítam" inak, ako tvorcovia, ale verbalizovanie našich pocitov, hľadanie spoločnej cesty, proces tvorby, to je na našej práci to vzrušujúce. Cieľom našej diskusie je, aby to jedno posolstvo namierené na diváka bolo zo strany textu, hereckej interpretácie aj výtvarna veľmi podobné. Vzápätí začínam pracovať sám, " hovorí výtvarník.
Tri týždne pred premiérou
Po teórii prichádza prax. "Vždy sa idem pozrieť aj na divadelnú skúšku. To je pre mňa z prípravnej fázy asi najzaujímavejšie - vidieť, ako to všetko začína dýchať." Ale herecké akcie a "výtvarno" na javisku majú v tejto fáze ešte ďaleko od definitívneho výsledku. Na javisku sú často ešte len náznaky budúcej scénografie, herci ešte nemajú ani kostýmy. "Snažím sa vciťovať do atmosféry budúceho divadelného predstavenia. Plagát totiž musí "visieť" už dva týždne pred premiérou, takže ja musím mať obraz autorsky hotový tri týždne dopredu," vysvetľuje.
Návrh návrhu
V ateliéri Marka Ormandíka si prezeráme desiatky kresieb. "Najskôr nakreslím pár návrhov, čím sú rôznorodejšie, tým lepšie, lebo nie vždy sa výtvarník hneď trafí do predstavy dramaturga a režiséra inscenácie," hovorí. Prvé kresby na kuse tvrdého papiera sú ozaj iba náznakom budúceho plagátu. Je tam už i názov hry, zatiaľ bez grafického dizajnu. Z piatich-šiestich návrhov potom režisér vyberie jeden. To je začiatok cesty. V ďalšej etape teda namaľuje obrázok podrobnejšie, upraví ho v počítači, vloží už aj písmo - názov hry, osoby a obsadenie... Ale stále je to ešte iba návrh, zmenšenina budúceho plagátu. "Až potom to dolaďujeme, diskutujeme, hráme sa s dizajnom. Na plagáte k predstaveniu Krajčírky som napríklad pôvodne vymyslel umiestniť názov hry akoby na záplatu, ale nakoniec sme od toho upustili. Zrazu sme to cítili inak," hovorí.
Plagát je na svete
Plagát je najkreatívnejšia, možno najviditeľnejšia časť práce výtvarníka, ktorý pripravuje tlačoviny k divadelnému predstaveniu. Ďalšou je, samozrejme, bulletin k predstaveniu, pozvánky, informačné letáčiky. "Tie nerobím sám, spolupracujem s grafikom Markom Michálkom," dopĺňa. Pre tvorbu Marka Ormandíka je typická expresívna, výrazná figurálna maľba. Zaujímajú ho vážne, veľké témy, inšpiráciou je literatúra, náboženstvo, život. Preto sú jeho maľby dramatické, neraz s tragickým motívom. "Veselé príhody radšej žijem a užívam si. To, čo ma trápi, s tým sa vyrovnávam pri práci," upresňuje Marek Ormandík. Svoju prácu delí na tri výrazne odlišné skupiny - voľná tvorba, ilustrácie, pri ktorých je východiskom literárny, v prípade plagátov divadelný text, alebo aj hudba. Poslednou skupinou je reklama. "Je to rovnako veľmi zaujímavá práca, ale zďaleka nie voľná tvorba. Ale občas je príjemné pozerať sa v meste na bilboardy, kde je aj kus vašej roboty."
Krajčírky
V tejto hre na mňa najviac zapôsobila osudovosť, tragickosť, ktorá vyžaruje z textu. Utrpenie ľudí, židovstvo, koncentračné tábory, tragédie z vojny. Z celej divadelnej sezóny sa mne osobne najviac páčila práve inscenácia hry Krajčírky. Na povrch v nej napokon vyšiel aj humor. S režisérom Petrom Mikulíkom sa mi spolupracovalo veľmi dobre a na plagát sme z množstva návrhov vybrali napokon motív, ktorý hovorí o tom, že spoločný osud rôznych ľudí spája. Keby neboli krajčírky poznačené vojnou, možno by sa nestretli, nikdy by sa nerozprávali.
Antonius a Kleopatra
Pred pár rokmi som videl v DPOH predstavenie Ako sa vám páči, ktoré režírovala Enikö Eszenyiová. Bolo to jej prvé predstavenie v SND, a mne sa páčilo veľmi. Preto som sa na spoluprácu s ňou tešil. Enikö má povesť režisérky náročnej na výkony všetkých spolupracovníkov. To sa naozaj naplnilo. Sama mala veľmi presnú predstavu o svojej inscenácii, a aj o plagáte, ale pocítil som, že mi nenecháva dosť priestoru pre môj autorský vklad. Predstavoval som si plagát s väčšou výtvarnou skratkou, kde bude nejaký výtvarný fór. Ona však videla ako hlavný vizuálny motív akoby fotografiu z predstavenia.
Mačka na horúcej plechovej streche
Pôvodný motív, ktorý som predložil pánovi režisérovi Pavlovi Hasprovi, bola len postava hlavného hrdinu hry, muža s ozubenou barlou, ktorá mu na jednej strane pomáha, no zároveň ho trápi. Mne sa zdalo, že iba tento motív stačí. Pán Haspra chcel mať na plagáte naznačených viac postáv, pretože príbeh nie je len o Brikovi. Dohodli sme sa napokon na tomto dvojportréte muža a ženy, s náznakom falošného tehotenstva, ktoré hrá v príbehu veľkú rolu, v pozadí s celou rodinkou, aj s ukričanými deťmi.
Don Juan
Scenár Dona Juana som prečítal trochu erotickejšie, než ho chcel inscenovať francúzsky režisér Patrice Kerbrat. Preto teda boli moje prvé návrhy viac o ženách. Na jednom z nich bola napríklad rukoväť meča v tvare nahého ženského tela. Z pohľadu režiséra to však malo byť skôr predstavenie o hľadaní Boha a zmyslu života, než o erotických výletoch Dona Juana. Dohodli sme sa na portréte Dona Juana so Sganarellom. Jeden s otvorenou náručou prijíma život, provokuje, druhý to zhrozený komentuje. Po erotike ani stopa.
Alica v zázračnej krajine
Pri detskom predstavení som oproti mojej ostatnej produkcii trochu zľavil z expresívnych polôh maľby, kvôli zrozumiteľnosti. K Alici vznikli dva návrhy, pre plagát sme vybrali s režisérom Štefanom Korenčim a dramaturgičkou Viki Janouškovou tento ilustratívnejší, ale aj druhý našiel svoje uplatnenie - na obale bulletinu k predstaveniu. Do výjavu z príbehu som zakomponoval prvky, ktoré sa objavujú i na scéne. Vo fáze vzniku plagátu som videl ešte len jej maketu, a dosť sa mi páčila. Preto som napríklad otvory, pripomínajúce na scéne obrovský včelí plást, zakomponoval do Alicinho klobúka. Je tu aj veľké koleso, na akom herci hrajú aj na scéne.
Scény z manželského života
Komorná dráma o ľuďoch, ktorí sa neustále rozchádzajú, a pritom sú bytostne spojení. Na mojom obraze sú zrastení a ich telá vytvárajú srdce. S pánom režisérom Vladimírom Strniskom sme si veľmi dobre porozumeli a bola to príjemná spolupráca.
Vládca Oidipus
S režisérom Ľubomírom Vajdičkom sme mali pred sebou silný, zložitý príbeh, text ma veľmi zaujal. Na konci ostal vládca sám, osamotený a sám v sebe. Práve motív samoty sa mi zdal najdôležitejší. Preto som vládcu vypichol osamoteného, oslepeného, v situácii, keď neplatí nič z toho, čo si myslel, nič nie je tak, ako to vyzeralo na začiatku.
Horor v horárni
Hru na motívy Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy režíroval začínajúci režisér Patrik Lančarič, ktorý obsadil do predstavenia väčšinou mladých hercov. Veľmi dobre sa nám spolu vymýšľalo a spomedzi viacerých návrhov sme sa rozhodli pre tento sarkastický obraz "zaťatého do hlavy". Lebka grófa s fúzami a s typickou hviezdoslavovskou mašľou na krku. Tento príbeh o smrti je nejednoznačný. Každá postava vysvetľuje okolnosti smrti zo svojho uhlu pohľadu. Toto je ten môj.
Namiesto nožníc počítač
Aj v budúcej divadelnej sezóne budú ohlasovať premiéry Činohry Slovenského národného divadla plagáty výtvarníka Marka Ormandíka. "Videl som už pripravovaný repertoár, veľmi sa teším. Tentokrát chcem robiť koláže, presnejšie elektoronickú koláž, kde bude zakomponovaná moja kresba, maľba, fotografie, možno reprodukcie starčích obrazov, možno aj nejaké reálie. Nebudem to jednoducho vystihovať nožničkami, ale v počítači. Bude to niečo podobné, ako môj plagát k nedávno skončenému Medzinárodnému divadelnému festivalu Eurothalia tiež v priestoroch SND v Bratislave."
Autor: Oľga Belešová / Foto: Anna Luptáková
