Film Jeden musí z kola von má tri nominácie na Oscara – za hudbu, adaptovaný scenár a hlavnú mužskú rolu. Plným právom.
Britská tajná služba MI6 má v roku 1973 podozrenie, že v jej centre pôsobí zradca. Agent George Smiley (Gary Oldman) je povolaný do aktívnej služby, aby ho našiel.
Zoznam podozrivých zúži na štyroch: ambiciózneho Percyho Allelina (Toby Jones) s krycím menom Tinker, sebaistého Billa Haydona, prezývaného Tailor (Colin Firth), neohrozeného Roya Blanda zvaného Soldier (Ciarán Hinds) a navonok spokojného Tobyho Esterhasa alias Poormana (David Dencik).
Pravda, podozrivý môže byť i sám Smiley, čiže Beggarman. Ako odhaliť pravdu, keď veriť nemožno nikomu?
Inšpirované životom
Britský spisovateľ John le Carré je jedným z najuznávanejších autorov špionážnych románov. Vytvoril si svojrázny štýl: fikcia vychádza zo skutočnosti a zostáva jej verná, aj čo sa týka každodennej bežnej práce agentov. Dôstojník George Smiley figuroval už v prvých knihách.
Le Carré inšpiroval svojráznych ambicióznych filmárov. Najznámejším hereckým predstaviteľom agenta Smileyho bol nepochybne sir Alec Guinness. V roku 1979 ho stvárnil v televíznej adaptácii románu Tinker, Tailor, Soldier, Spy a v roku 1982 v seriáli Smiley's People.
Jeden musí z kola von je prvý film švédskeho režiséra Thomasa Alfredsona v anglickom jazyku. Stal sa medzinárodne známym vďaka svojmu štvrtému celovečernému dielu Nech vojde ten pravý (2008). Pri nakrúcaní pôsobil ako jeden z producentov sám John le Carré. Scenár v spolupráci s ním napísali Peter Straughan (Muži, čo čumia na kozy, Dlh) s Bridget O'Connorovou.
To najlepšie z Európy
Hľadanie hercov a obsadzovanie hlavných úloh trvalo oseknásť mesiacov. Novým Smileym sa napokon stal Gary Oldman. Pozorne študoval, ako Smileyho stvárnili herci pred ním, ale svoju rolu konzultoval aj s autorom. Jeho šéfa, penzionovaného riaditeľa MI6 hrá John Hurt. Španielsky skladateľ Alberto Iglesias bol za hudbu k predchádzajúcej adaptácii Carrého románu The Constant Gardener (Nepohodlný, 2005) podobne ako teraz nominovaný na Oscara.
Nič nie je zadarmo
Hoci kľúčové časti románu sa odohrávajú v Prahe, scenár ich preniesol do Budapešti, kde aj podstatnú časť filmu nakrútili. Zachovať sa podarilo ráz konverzačnej drámy a v podstate aj takmer celý knižný príbeh s jeho atmosférou, ale film je i po formálnej stránke poklonou dobovej európskej kinematografii.
S dôrazom na starostlivé premyslené obsadenie a herecké majstrovstvo účinkujúcich, ktorí obdarili postavy presvedčivými charaktermi.
Statický, na dialógoch a hovoriacich hlavách založený film kladie na publikum vysoké nároky a nijako mu to neuľahčuje. Priveľa slov, priveľa mien, priveľa spletitých vzťahov, odmeraná, akoby nezainteresovaná kamera, flashbacky takmer nepostrehnuteľne odlíšené od hlavnej dejovej línie – to všetko si vyžaduje pri hľadaní pravdy nepoľavujúcu pozornosť.
Odmenou však je zážitok, ktorý plným právom možno označiť ako jedinečný.
