Domácnosť Svetozára Mydla musí trpieť nedostatkom vešiakov. Všetky sa totiž nasťahovali na jeho výstavu Namydlený (b)lesk do priestorov Galérie 19, kde na nich visí to najzázračnejšie oblečenie z krajiny zázrakov.
Kombinovanou technikou autor vytvára kompozície, ktoré nás lusknutím prstov vracajú do detstva. Majú totiž v sebe čosi z rozprávkovej poetiky autorových ilustrácií ku Kyseľovej knižke Povedala ryba (2003), Štepkovým Lastovičím rozprávkam (2008) či k Hevierovej knižke Nevyplazuj jazyk na leva (2003).
Lenže Mydlo tentoraz na vešiaky navešal oveľa viac. Nie sú to len prekvapivé perforácie povrchovo neupraveného plátna (Stretnutie, 1983) alebo len variácie riflí so záplatami, cólštokom, šnúrkami a trakmi (Nástenka 1985) alebo len ošúchaná košeľa pozapínaná špagátikmi plná rôzneho náradia (Chalupa 1986).
Je to celý farbistý život človeka, ktorý miluje humor, karikatúru, gagy a vodopády pastóznych farieb (Ohňostroj 1988), ale aj čierno-čiernu Noc (2009) a bielučkú Zimu (1991). Jeho Lanovkou (1988) sa zvezieme na vrchol spolu s pollitrovou plechovkou koly, zoznámime sa so Snehuliakom bez hlavy (1990), ktorý síce hlavu má, ale nemá brucho, pretože sa rozprsklo smerom von a jednotlivé kúsky držia pokope natočené na natáčkach.
A zoznámime sa aj s dvomi zaujímavými chlapíkmi – jeden sa volá Rudo (1986) a druhý Karol (1988), pričom prvý sa nerozpakoval pridať k trakom motýlika a malé vianočné muchotrávky do klopy, zatiaľ čo druhý svoj outfit už volil decentnejšie a je z neho pastelový muž.
„V jeho ateliéri bol vždy taký ruch, akoby mal pár hodín pred vernisážou výstavy,“ spomína umelcov priateľ Daniel Hevier. „A pritom regulárne výstavy, ktorým sa hovorí aj retrospektívy, mal vlastne iba dve. Toto je tá druhá.“ Podľa Heviera Mydlo vždy naháňal čas, ale nikdy nedošlo k tomu, že by čas naháňal jeho.
Neviem, aký dolet má namydlený blesk, ale má rýdzi lesk zlata, opuncovaného čistotou predstavivosti, hravosťou srdca a drzosťou Chuligána (1989), ktorý čaká v kúte so svojím prakom, aby to napálil do každého, kto nerozumie nesmrteľnosti detstva.
Autor: Ada Jung
