FÓRUM

Výkyvy priazne kritikov sú mojím osudom, dobre som im rozumel

Tvorba Ladislava Helgeho mala zásadný vplyv na vznik zlatej éry nášho filmu v 60. rokoch

Tvorba Ladislava Helgeho mala zásadný vplyv na vznik zlatej éry nášho filmu v 60. rokoch

Fond československej kinematografie obsahuje mnoho snímok, ktoré vďaka svojim myšlienkovým východiskám a umeleckých kvalitám rozširovali priestor nezávislého kritického myslenia a stávali sa tak pravdivou reflexiou človeka a doby. K tvorcom spoluurčujúcich vývoj československého povojnového filmu patrí i Ladislav Helge.

Knihu o jeho filmárskom diele pre vydavateľstvo Host fundovane pripravil Petr Bilík. Jej prvá časť predstavuje jednotlivé filmy so zreteľom na kultúrny, politický a spoločenský kontext. Druhú časť tvorí rozhovor s režisérom.

Bdelí ideológovia

Ladislav Helge (1927) začínal ako asistent režiséra Jiřího Krejčíka, od neho potom všetky cesty viedli k vlastnej práci. Filmu sa venoval do začiatku normalizácie. Stratil zamestnanie a po sérii výsluchov u ŠtB, z existenčných dôvodov, komplikovaných vážnym ochorením dcéry, podpísal Antichartu. Vďaka tomuto ´pia fraus´, ktoré sám sebe nikdy neodpustil, smel pracovať v Laterne magike. Po novembri ´89 sa angažoval v obnovenom Filmovom a televíznom zväze, chvíľu pôsobil ako vedúci Katedry réžie na FAMU a dúfal, že sa vráti k filmu.

Okolnosti napokon rozhodli inak: nakrútil len tých sedem filmov v dekáde 1957 až 1967, desať predlôh sa nerealizovalo. Ani scenár Horečka, ktorý vychádzal z románu Karla Pecku, opisujúceho skúsenosť väzňa z československých táborov. Film sa mal začať nakrúcať 21. augusta 1968. O jeho osude rozhodla okupácia Československa, emigrácia hlavného predstaviteľa Jiřího Sýkoru (známeho z filmov Vtáčkovia, siroty a blázni, Kristove roky či Slávnosť v botanickej záhrade) a ďalší vnútropolitický vývoj v krajine.

Helge debutoval snímkou Škola otců, ktorá – tematizujúc konflikt kladného socialistického hrdinu s deformovanými všeobecnými pomermi – predznamenala jeho ďalšie filmy výrazného etického posolstva, nakrútené metódou kritického a neskôr psychologizovaného realizmu. Písal sa rok 1957 a proklamácia proti „vulgarizácii umeleckej tvorby“, prijatá ÚV KSČ na začiatku dekády, neprestala platiť.

Istá kádrovacia komisia ešte na prelome 50. a 60. rokov „rozpútala ideologickú diskusiu“ na tému džínsy, keďže František Vláčil prišiel na previerku v „imperialistických nohaviciach“. Štefan Uher v knihe Ostře sledované filmy Antonína J. Liehma spomína, že tajomníkovi KSS Bacílkovi prekážalo vo filme Slnko v sieti okrem skepsy i zatmenie slnka. Videl v ňom totiž súmrak komunizmu.

Odhaľovanie pravej tváre

Ďalšie Helgeho filmy Velká samota (v hlavnej úlohe s Júliusom Pántikom), Bez svatozáře, První den mého syna a Stud (opäť s Pántikom) boli prihlásením sa k zápasu o umeleckú a občiansku slobodu zoči-voči diktátu ideológie. Sprostredkúvali poznanie, že ideály sa zmenili na frázy, že zostalo argumentačné znehybnenie, rutina, túžba po moci a morálna rozvrátenosť. Na druhej strane kompromisníctvo, apatia i hanba za vlastnú rezignáciu.

Popri existenciálnych pocitoch odcudzenia a osamelosti mladého človeka, ktorý sa čoraz častejšie nezmestil do budovateľského kolektívu, zaznievajú v Helgeho posledných filmoch, hoci tlmene, pochybnosti o uskutočniteľnosti jednej utópie. Helge veril v „inšpiračné možnosti“ práve Studu, no „Pražská jar ho predbehla najmä publicistickou kritikou, čo sa valila zo všetkých strán“, nuž sa jeho snímka takmer stratila v tom množstve hlasov obrodného demokratizačného procesu.

Súbežne s filmovaním neustával Helge v organizačno-politickej činnosti. Od roku 1965 vo funkcii tajomníka Filmového a televízneho zväzu vzdoroval pokusom o diskrimináciu i likvidáciu slobodnej filmovej tvorby, ktorú vtedy predstavovali diela ako Sedmikrásky, O slavnosti a hostech či Hoří, má panenko. Aj jeho zásluhou sa do konca roku 1969 podarilo nakrútiť viacero dovtedy neuskutočniteľných filmov: Žert, Ohlédnutí, Skřivánci na niti, Smuteční slavnost, Ucho.

V úsilí o objektívnosť si aj dnes zachováva nadhľad a kritický odstup, keď hovorí o minulej dobe, o ľuďoch, filmoch a o sebe: „Výkyvy kritickej priazne sú mojím osudom. Vďaka prvým filmom som sa stal miláčikom kritiky, potom prišli pochybnosti, ktoré však celkom korešpondovali s mojimi vlastnými pocitmi.“ Patrí k osobnostiam českej kultúry, ktoré svojím umením pomáhali formovať občianskosť. Napriek omylom i zlyhaniam. Taký bol a je občan Ladislav Helge.

ico

Ladislav Helge

Narodil sa 21. augusta 1927 v Prahe.

Totálne nasadený v rokoch 1944 a 1945.

V roku 1947 prvýkrát angažovaný ako zamestnanec Filmového štúdia Barrandov.

Asistent Jiřího Krejčíka v roku 1948 pri filmoch Ves v pohraničí a Svědomí a v roku 1954 pri filme Frona.

V roku 1955 spolupráca na scenári a prípravných prácach filmu Dobrodružství na Zlaté zátoce.

V dekáde 1957 až 1967 réžia filmov Škola otců, Velká samota, Jarní povětří, Bílá oblaka, Bez svatozáře, První den mého syna a Stud (v hlavnej úlohe s Júliusom Pántikom – na snímke).

Predseda koordinačného výboru tvorivých zväzov v rokoch 1968 až 1970.

Od roku 1971 z politických dôvodov vyhodený z Barrandova, do roku 1977 pracuje vo viacerých robotníckych povolaniach, trvalejšie ako poštový úradník.

V roku 1995 vedúci Katedry réžie na FAMU.

Laureát Ceny Vladislava Vančuru za celoživotný tvorivý a mravný prínos v oblasti českej kinematografie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 031
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 561
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 599
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 212
  5. Vizuálny smog je problém 3 005
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 800
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 657
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 326
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 704
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 367

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.