Vraj on je tá nová hviezda. Vraj to je ten, čo tanečnú elektroniku dostane medzi „normálnu“ muziku. Vraj Skrillex je meno, o ktorom ešte budeme počuť. Úprimne, radšej nie.
Na hudbe je úchvatná jej rozmanitosť. Tak ako môžu vynikajúce i otrasné veci vznikať v hiphope, folku či rokenrole, vznikajú aj v elektronickej muzike. Tá už dávno nie je akousi obskúrnou zábavou fanatickej mládeže zo zastrčených klubov. Elektronika je takmer všade a vznikajú v nej úžasné veci. Dokonca aj medzi takými, ktoré sa viac či menej nechali inšpirovať toľko nenávideným dubstepom.
No to nie je prípad Skrillexa a jeho troch cien Grammy. Možno by sa dalo vymyslieť priliehavejšie označenie, ale jeho toľko vychvaľované EP Scary Monsters and Nice Sprites je azda až na jedinú výnimku obyčajná „kolotočiarina“, ktorú v princípe od zlého nemeckého trance z Ibizy odlišujú len momentálne páčivé postupy. Podstata je však rovnaká: ak toto má byť najlepšia tanečná nahrávka a najlepší elektronický album roka, tak v tomto prípade americkí akademici ohluchli.
