SME

Ako sa robí hit: Let´s Make a Summer

Skupina The Beatmen bola najpopulárnejšou slovenskou bigbeatovou kapelou v šesťdesiatych rokoch a zostal po nej nesmrteľný hit.

The Beatmen počas vystúpenia v Prahe, máj 1965The Beatmen počas vystúpenia v Prahe, máj 1965 (Zdroj: Bohumil Puskailer)

Hovorili im slovenskí Beatles a v roku 1965 im padla k nohám aj Praha. Ich vystúpenia vyvolávali davovú hystériu a boli beznádejne vypredané. Skupina The Beatmen bola najpopulárnejšou slovenskou bigbeatovou kapelou v šesťdesiatych rokoch a zostal po nej nesmrteľný hit: Let´s Make a Summer.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začiatkom šesťdesiatych rokov aj komunistickým Československom začal hýbať fenomén, ktorý ako nákazlivý vírus preskočil zo zahraničia – rock and roll.

Kým dovtedy určovali poslucháčske trendy tanečné orchestre, s nástupom novej hudby sa všetko zmenilo. Hudbu začali produkovať malé skupiny nadšencov s elektrickými gitarami, často bez akéhokoľvek hudobného vzdelania. Stačilo sa naučiť pár akordov a mohlo sa hrať.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Amatéri

Len v Bratislave vraj v tých časoch fungovalo okolo sedemdesiat kapiel. Ich úroveň bola kolísavá a nástrojové vybavenie strašné, pretože zohnať elektrickú gitaru či bicie bolo takmer nemožné. Univerzálnym speváckym jazykom bola angličtina, pretože všetky kapely hrali prevzatý repertoár, väčšinou overené anglické šlágre.

Z masy amatérov sa však postupne začali oddeľovať tí talentovanejší, ktorí sa dávali dokopy, a tak vznikali skupiny, z ktorých sa stali legendy – patrí medzi nich aj The Beatmen.

Študenti

Keď sa na konci roka 1964 dala dokopy partička sedemnásťročných študentov, ich mená v amatérskej muzikantskej scéne už mali solídny zvuk. Marián Bednár bol konzervatorista a všestranne nadaný muzikant.

info

Let´s Make a Summer

  • Dežo Ursiny / Text: Peter Petro

    Let´s make a summer one another now

    Sunlight and seashore only guides know how

    I'm shy but you are laughing

    I am crying that you are going away

    My darling let´s make a summer now

SkryťVypnúť reklamu

platna.jpg

Bubeník (a študent angličtiny na filozofickej fakulte) Peter Petro už pár rokov hral v rôznych kapelách, rovnako ako gitarista Miroslav Bedrik. Čerešničkou na torte a nepísaným lídrom sa však stal gitarista a spevák Dežo Ursiny. Áno, ten istý Ursiny, ktorý sa svojou neskoršou tvorbou stal legendou slovenskej rockovej hudby.

Prelom v Prahe

Zvonivý gitarový zvuk, štyri perfektne zospievané vokály, na spestrenie zvuku fúkacia harmonika. Repertoár tvorili pesničky od The Beatles a čo bola novinka – vlastné skladby. Obrovskou devízou kapely bol však manažér Peter Tuchscher.

Vtedy dvadsaťročný mladík vybavil skúšobňu, aparatúru, obleky, fotografa. Postaral sa o prehrávky a prvé koncerty. V časoch tvrdého socializmu pracoval kapitalistickým štýlom, na ľudí z dôležitých inštitúcií pôsobil upokojujúco svojím serióznym výzorom a správaním.

SkryťVypnúť reklamu

Začiatkom roka 1965 vybavil koncerty v Prahe, ktoré znamenali prelom – pražské publikum sa z bratislavskej kapely doslova zosypalo. Najväčší šok však The Beatmen spôsobili členom konkurenčných českých kapiel.

Lepší ako Olympic

Repertoár väčšiny českých skupín bol prevzatý a beznádejne starý. Speváci ako Pavel Bobek, Miki Volek či Yvone Přenosilová a skupiny Olympic či Mefisto (bolo ich samozrejme viac) ešte stále spievali a hrali zastaraný rock and roll, zatiaľ čo Bratislaváci prišli s nevídaným a neslýchaným bítlsáckym mersey soundom a dokonalými štvorhlasmi.

Kritik Jiří Černý napísal o The Beatmen do novín článok s nadpisom „Lepší ako Olympic?“ Petr Janda aj po rokoch spomínal na šok a pokorenie, ktoré zažil na koncerte The Beatmen. Uvedomil si, že je čas začať s vlastnou tvorbou a prísť s iným zvukom – čo bol aj začiatok vzniku nového Olympicu.

SkryťVypnúť reklamu

beatmen.jpg

The Beatmen v roku 1965: zľava bubeník Peter Petro, basista Marián Bednár, gitarista Dežo Ursiny a dolu gitarista Miroslav Bedrik. Foto / Bohumil Puskailer

Nahrávka

Výsledkom pražského úspechu bola pre The Beatmen ponuka nahrať pesničky na samostatné single. Jednou z nahrávok bola aj Let´s Make a Summer. Na moju otázku, ako vznikla, mi z ďalekej Kanady e-mailom odpovedal profesor Peter Petro, jediný dosiahnuteľný člen The Beatmen:

„Detaily nahrávania si už nepamätám, viem, že som hral na vlastné bubny, tuším nemecké Trowa. Bol to taký liberálny čas – roky 1964 až 1969, dalo by sa povedať päť zázračných rokov. Text som napísal potom, čo som sa stretol so svojou budúcou ženou Soňou, na jej počesť.

Ukázal som ho Dežovi, ktorý hneď na to na gitare zložil hudbu, trvalo to dákych pätnásť minút a najlepšia beatová skladba republiky (podľa Jiřího Černého) bola hotová. Má fantastickú náladu, hypnotický rytmus a je tam kombinácia smútku a lásky. Čo nám ešte treba?“

SkryťVypnúť reklamu

Osud

Osud The Beatmen sa naplnil v roku 1967, keď sa skupina definitívne rozpadla a jej členovia sa vybrali vlastnými cestami. Ursiny založil The Soulmen, basista Marián Bednár emigroval a po návrate nastúpil do Orchestra Braňa Hronca. Zomrel v roku 2011 v Nemecku.

Miroslav Bedrik zmizol bez stopy a Peter Petro emigroval v roku 1968 do Kanady, kde pokračoval v kariére bubeníka a zároveň robil akademickú kariéru. Manažér Peter Tuchscher žil dlhé roky v Indii.

Po tvorbe skupiny zostalo sedem či osem nahrávok, ktoré zozbieral publicista Marian Jaslovský a sú súčasťou dnes už raritného CD Pevniny a vrchy, ktoré vyšlo ako príloha k rovnomennej knihe, biografii Deža Ursinyho.

Atmosféru vtedajšej Bratislavy a vystúpenia The Beatmen môžete vidieť vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac, či na raritnej nahrávke Lasicu a Satinského nazvanej Dvaja v lunaparku (Ktosi je za dverami II.).

SkryťVypnúť reklamu

ico

Žbirka a Let´s Make a Summer

V roku 1991 siahol po tejto pesničke aj Miroslav Žbirka a na album K.O. nakrútil jej cover verziu.

V roku 1991 siahol po tejto pesničke aj Miroslav Žbirka a na album K.O. nakrútil jej cover verziu. V kontexte jeho tvorby je to výnimočná udalosť, pretože Žbirka nikdy nenahrával prevzaté veci. S textom, ktorý nevedel na niektorých miestach dešifrovať, mu však musel pomôcť samotný Dežo Ursiny.

Sám Žbirka o pesničke hovorí: „Keď sme ju nahrávali, iba som si potvrdil, že to vôbec nie je banálna pieseň, že už vtedy Dežo skladal zaujímavé veci. Dvojhlas znie melodicky a zároveň trochu disonantne. Celá skladba je perfektne vystavaná, má hlavu a pätu, pri nahrávaní som si tú melódiu vychutnal.“

Načítavam video...

Dušan Taragel

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  2. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  3. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  4. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov
  7. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  8. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  1. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  2. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  3. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  4. Drevo pod kontrolou: Ako technológia RFID mení vývoz drevnej hmo
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  7. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  8. Private equity fondy menia budúcnosť rodinného podnikania
  1. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 13 447
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 8 136
  3. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 4 814
  4. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 4 549
  5. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 3 291
  6. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 2 941
  7. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 2 926
  8. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 1 447
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 31 878
  2. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 25 427
  3. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 10 548
  4. Juraj Kumičák: Atrapa 7 567
  5. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 6 881
  6. Daniel Guľaš: Drony nad Moskvou: Úderný zásah do ruskej ekonomiky 6 769
  7. Matej Galo: Pán Fico, profitujete z ruského plynu? Len sa pýtam. 6 098
  8. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 5 425
  1. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  2. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  3. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  4. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  5. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  6. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  7. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  8. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
SkryťZatvoriť reklamu