Hovorili im slovenskí Beatles a v roku 1965 im padla k nohám aj Praha. Ich vystúpenia vyvolávali davovú hystériu a boli beznádejne vypredané. Skupina The Beatmen bola najpopulárnejšou slovenskou bigbeatovou kapelou v šesťdesiatych rokoch a zostal po nej nesmrteľný hit: Let´s Make a Summer.
Začiatkom šesťdesiatych rokov aj komunistickým Československom začal hýbať fenomén, ktorý ako nákazlivý vírus preskočil zo zahraničia – rock and roll.
Kým dovtedy určovali poslucháčske trendy tanečné orchestre, s nástupom novej hudby sa všetko zmenilo. Hudbu začali produkovať malé skupiny nadšencov s elektrickými gitarami, často bez akéhokoľvek hudobného vzdelania. Stačilo sa naučiť pár akordov a mohlo sa hrať.
Amatéri
Len v Bratislave vraj v tých časoch fungovalo okolo sedemdesiat kapiel. Ich úroveň bola kolísavá a nástrojové vybavenie strašné, pretože zohnať elektrickú gitaru či bicie bolo takmer nemožné. Univerzálnym speváckym jazykom bola angličtina, pretože všetky kapely hrali prevzatý repertoár, väčšinou overené anglické šlágre.
Z masy amatérov sa však postupne začali oddeľovať tí talentovanejší, ktorí sa dávali dokopy, a tak vznikali skupiny, z ktorých sa stali legendy – patrí medzi nich aj The Beatmen.
Študenti
Keď sa na konci roka 1964 dala dokopy partička sedemnásťročných študentov, ich mená v amatérskej muzikantskej scéne už mali solídny zvuk. Marián Bednár bol konzervatorista a všestranne nadaný muzikant.
- Dežo Ursiny / Text: Peter Petro
Let´s make a summer one another nowSunlight and seashore only guides know how
I'm shy but you are laughing
I am crying that you are going away
My darling let´s make a summer now
Bubeník (a študent angličtiny na filozofickej fakulte) Peter Petro už pár rokov hral v rôznych kapelách, rovnako ako gitarista Miroslav Bedrik. Čerešničkou na torte a nepísaným lídrom sa však stal gitarista a spevák Dežo Ursiny. Áno, ten istý Ursiny, ktorý sa svojou neskoršou tvorbou stal legendou slovenskej rockovej hudby.
Prelom v Prahe
Zvonivý gitarový zvuk, štyri perfektne zospievané vokály, na spestrenie zvuku fúkacia harmonika. Repertoár tvorili pesničky od The Beatles a čo bola novinka – vlastné skladby. Obrovskou devízou kapely bol však manažér Peter Tuchscher.
Vtedy dvadsaťročný mladík vybavil skúšobňu, aparatúru, obleky, fotografa. Postaral sa o prehrávky a prvé koncerty. V časoch tvrdého socializmu pracoval kapitalistickým štýlom, na ľudí z dôležitých inštitúcií pôsobil upokojujúco svojím serióznym výzorom a správaním.
Začiatkom roka 1965 vybavil koncerty v Prahe, ktoré znamenali prelom – pražské publikum sa z bratislavskej kapely doslova zosypalo. Najväčší šok však The Beatmen spôsobili členom konkurenčných českých kapiel.
Lepší ako Olympic
Repertoár väčšiny českých skupín bol prevzatý a beznádejne starý. Speváci ako Pavel Bobek, Miki Volek či Yvone Přenosilová a skupiny Olympic či Mefisto (bolo ich samozrejme viac) ešte stále spievali a hrali zastaraný rock and roll, zatiaľ čo Bratislaváci prišli s nevídaným a neslýchaným bítlsáckym mersey soundom a dokonalými štvorhlasmi.
Kritik Jiří Černý napísal o The Beatmen do novín článok s nadpisom „Lepší ako Olympic?“ Petr Janda aj po rokoch spomínal na šok a pokorenie, ktoré zažil na koncerte The Beatmen. Uvedomil si, že je čas začať s vlastnou tvorbou a prísť s iným zvukom – čo bol aj začiatok vzniku nového Olympicu.
The Beatmen v roku 1965: zľava bubeník Peter Petro, basista Marián Bednár, gitarista Dežo Ursiny a dolu gitarista Miroslav Bedrik. Foto / Bohumil Puskailer
Nahrávka
Výsledkom pražského úspechu bola pre The Beatmen ponuka nahrať pesničky na samostatné single. Jednou z nahrávok bola aj Let´s Make a Summer. Na moju otázku, ako vznikla, mi z ďalekej Kanady e-mailom odpovedal profesor Peter Petro, jediný dosiahnuteľný člen The Beatmen:
„Detaily nahrávania si už nepamätám, viem, že som hral na vlastné bubny, tuším nemecké Trowa. Bol to taký liberálny čas – roky 1964 až 1969, dalo by sa povedať päť zázračných rokov. Text som napísal potom, čo som sa stretol so svojou budúcou ženou Soňou, na jej počesť.
Ukázal som ho Dežovi, ktorý hneď na to na gitare zložil hudbu, trvalo to dákych pätnásť minút a najlepšia beatová skladba republiky (podľa Jiřího Černého) bola hotová. Má fantastickú náladu, hypnotický rytmus a je tam kombinácia smútku a lásky. Čo nám ešte treba?“
Osud
Osud The Beatmen sa naplnil v roku 1967, keď sa skupina definitívne rozpadla a jej členovia sa vybrali vlastnými cestami. Ursiny založil The Soulmen, basista Marián Bednár emigroval a po návrate nastúpil do Orchestra Braňa Hronca. Zomrel v roku 2011 v Nemecku.
Miroslav Bedrik zmizol bez stopy a Peter Petro emigroval v roku 1968 do Kanady, kde pokračoval v kariére bubeníka a zároveň robil akademickú kariéru. Manažér Peter Tuchscher žil dlhé roky v Indii.
Po tvorbe skupiny zostalo sedem či osem nahrávok, ktoré zozbieral publicista Marian Jaslovský a sú súčasťou dnes už raritného CD Pevniny a vrchy, ktoré vyšlo ako príloha k rovnomennej knihe, biografii Deža Ursinyho.
Atmosféru vtedajšej Bratislavy a vystúpenia The Beatmen môžete vidieť vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac, či na raritnej nahrávke Lasicu a Satinského nazvanej Dvaja v lunaparku (Ktosi je za dverami II.).
Žbirka a Let´s Make a Summer
V roku 1991 siahol po tejto pesničke aj Miroslav Žbirka a na album K.O. nakrútil jej cover verziu.
V roku 1991 siahol po tejto pesničke aj Miroslav Žbirka a na album K.O. nakrútil jej cover verziu. V kontexte jeho tvorby je to výnimočná udalosť, pretože Žbirka nikdy nenahrával prevzaté veci. S textom, ktorý nevedel na niektorých miestach dešifrovať, mu však musel pomôcť samotný Dežo Ursiny.Sám Žbirka o pesničke hovorí: „Keď sme ju nahrávali, iba som si potvrdil, že to vôbec nie je banálna pieseň, že už vtedy Dežo skladal zaujímavé veci. Dvojhlas znie melodicky a zároveň trochu disonantne. Celá skladba je perfektne vystavaná, má hlavu a pätu, pri nahrávaní som si tú melódiu vychutnal.“
Dušan Taragel
