Festival Berlinale vyhral film César musí zomrieť. Hrajú v ňom väzni.
Keby chceli režiséri filmu César musí zomrieť svojim hercom ukázať, ako vyzerá cena Zlatý medveď, museli by prejsť niekoľkými železnými bránami a bezpečnostnými kontrolami. Film, s ktorým zvíťazili na festivale v Berlíne, je tak trochu umeleckým, a najmä ľudským experimentom. Nakrútili ho v prísne stráženej rímskej väznici, skutoční väzni v ňom nacvičujú a hrajú Shakespearovu divadelnú hru Julius César.
Chceli pripomenúť, že žijú
Bratia Vittorio a Paolo Taviani už v roku 1977 vyhrali festival v Cannes s filmom Padre Padrone. Dnes majú osemdesiatdva rokov a prvý raz v kariére šli robiť herecký konkurz medzi drogových dílerov, mafiánov a vrahov. Na úvod ich poprosili, aby sa predstavili a potom si skúsili predstaviť rozlúčku s blízkou osobou. Raz so smútkom, raz s hnevom.
„Povedali sme, že chceme rešpektovať ich súkromie a že si môžu vymyslieť prezývky,“ hovorí Vittorio Taviani. „Prekvapili nás. Trvali na tom, že budú vystupovať pod vlastnými menami. Pochopili sme, že chcú ľuďom vonku pripomenúť, že ešte žijú.“
Vo filme César musí zomrieť nezaznie celá a pôvodná verzia Shakespearovej hry. Väzni si ju upravili a prispôsobili svojim rozmanitým talianskym dialektom, a keďže sú medzi nimi len muži, režiséri vyškrtli scény so ženami. Dráma teda zostala zjednodušená, ale zostali základné morálne dilemy a téma túžby po moci, priateľstve, zrade.
Spôsob oslobodenia sa
Nad výberom inej hry vraj režiséri ani neuvažovali, šli predsa nakrúcať do väzenia. „Keď sme nakrúcali scénu vraždy, vyzvali sme väzňov, vyzbrojených nožíkmi, aby v sebe skúsili nájsť nutkanie zabiť,“ hovorí Taviani. „V sekunde sme si uvedomili, čo to od nich chceme a najradšej by sme tie slová odvolali. Ale to vôbec nebolo treba. Oni prví vedeli, že musia čeliť realite.“
V Taliansku sa film začne premietať v marci. Sprevádza ho slogan, že umenie je spôsob, ako sa oslobodiť – niekedy jediný. Je to diskutabilný slogan, najmä v prípade ľudí, ktorí sú odsúdení na doživotie, v najlepšom prípade na štrnásť rokov. Aj v jednej zo záverečných scén vidieť, že väzni si po odohraní Shakespeara ešte viac uvedomujú temnotu životného priestoru, do ktorého sa museli vrátiť.
Spomedzi hercov mohol len jeden prísť na Berlinale. Salvatoremu Strianovi v roku 2006 odpustili časť trestu, stal sa hercom a hral už aj vo filme Gomorra, ktorý získal pred štyrmi rokmi Grand Prix na festivale v Cannes. Teraz sa vrátil do väznice Rebibbia, aby zahral Bruta. V Berlíne povedal: „Všetci muži z tohto filmu sú, samozrejme, vinní a musia si odslúžiť trest. Tým, že v ňom hrajú, chceli požiadať o isté odpustenie a povedať, že aj vo väzení chcú žiť.“
