Brnianskemu spisovateľovi a filozofovi Josefovi Šafaříkovi, komplikovanému solitérovi, nezávislému mysliteľovi, ktorý väčšinu svojho originálneho diela vytvoril v nútenom ústraní publikačného zákazu.
Pred pár dňami uplynulo 105 rokov od jeho narodenia a v apríli to bude dvadsať rokov, čo zomrel. Sedm listů Melinovi, tento esejistický román či filozofický traktát, vyhral vo vydavateľskej súťaži v roku 1947, no čoskoro po "víťaznom februári" 1948 bola kniha, na hony vzdialená od nastupujúcej marxistickej filozofie, stiahnutá z distribúcie. "Nepýtaj sa, čo je pravda, ale pýtaj sa: za čo dokážem ručiť? Ba vlastne: za čo ručím?" Idea osobného ručenia ako dôkazu existencie očarila už v 50. rokoch skupinu "šesťatridsiatnikov" okolo Václava Havla a neskôr Šafaříkovo dielo ovplyvnilo veľkú časť českej a hlavne moravskej samizdatovej komunity.
Sedem kapitol knihy, sedem "listov" priateľovi Melinovi je hľadaním nielen príčin samovraždy hlavného hrdinu Roberta, autorovho alter ega, ale najmä podstaty ľudskej existencie, jej vzťahu k vede, náboženstvu, umeniu, morálke, rodine. "Ľudia nadobudli presvedčenie, že so zdravým rozumom robíš len to, čo robíš pre peniaze," konštatuje Šafařík, "a tak odlúčenie pravdy od toho, čím žijeme, nás privádza k podivnej múdrosti, že len blázon robí niečo opravdivo."
Autor: Alexader Balogh
