Brďokoky nie sú nákazlivé bacily, ale zábavná rocková pesnička a klip. Skupina Horkýže Slíže ju nahrala na albume Kýže sliz, ktorý v roku 2002 dosiahol platinový predaj a skupina sa definitívne sprofesionalizovala.
Kapela, čo sa nazve Horkýže Slíže, pesničku pomenuje Brďokoky, a to ešte nevravíme o názvoch jej albumov, to s kariérou v šoubiznise nemôže myslieť úplne vážne. Napriek tomu sa im darí.
Rockeri z Nitry to spolu ťahajú dvadsať rokov, rádiá ich hrajú a stále sú žiadanou koncertnou atrakciou. Vari ako jediní v slovenskom šoubiznise sa na nič nehrajú a výdatne si uťahujú aj z vlastnej brandže.
Texty bez cenzúry
Brďokoky
Text: Peter Hrivňák / Hudba: Horkýže slíže
Zastavil ma policajt, hneď
pokuta tri stovky.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Odbočil som od témy, ja somár
bez smerovky.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Teraz točím reklamu
na súťaž o Ford Sierra.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Pošli dvadsať trubiek od
hajzlového papiera.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Ref.: Sedlák, sedlák nasadil stromy, kvety a k tomu iné veci stupídne.A preto, preto my chlapci z Bratislavy, starý môj nemáme kam stúpiť, ne?
V Poluse si kúpim veci,
ktoré sa mi zídu.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Na didžinu do Boccacia
babenky tam prídu.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Sústavne ma obletujú,
neviem čo mám robiť.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Starý môj, asi tam nadobro
prestanem chodiť.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Ref.: Dali sme si **** gitaristom z populárnej skupiny. Zasóloval, jak o preteky. Dúfam, že to Jopo šlahne do Deky
V snobských kruhoch slabosť pre túto kapelu asi spôsobí, že si vás zaradia k fanúšikom lacnej pivnej zábavy. Lenže to je omyl. Ich tvrdá gitarová hudba a texty bez cenzúry boli u nás pred nástupom hip-hopu totiž v čomsi ojedinelé.
Nitrianska kapela a ich kacírska recesia si vybojovali mediálny priestor a uhájili ho bez toho, aby sa museli uchýliť ku kalkulu, kompromisom, či dať na rady ako svoju produkciu akokoľvek učesať.
„Keď sme začínali, v médiách to bolo ešte trochu voľnejšie,“ spomína spevák, textár a basgitarista Peter „Kuko“ Hrivňák. „Rádiá nás buď hrali, alebo nehrali, nechceli nič upravovať. Opatrnejšie boli televízie, ktoré už mali ambíciu sem-tam niečo vypípať alebo navrhovať, či si klip nescenzurujeme a oni ho potom zahrajú.“
Prelom
Začínali v roku 1992 ovplyvnení metalom, folkom a najmä domácimi punkovými skupinami, ktoré už nejaký čas fungovali v Česku a na Slovensku. Keď v roku 1996 vydali prvý album s názvom V rámci oného, ešte si na letných brigádach zarábali na nástroje a hudba bola bokovka.
Pesničky ich naplno živia až od roku 2002, prelomom bol piaty album - Kýže sliz - ktorý zaznamenal najväčší úspech.
„Pomohlo tomu niekoľko vecí,“ vysvetľuje Peter „Kuko“ Hrivňák. „Cédečká výrazne zlacneli z päťsto na okolo tristo korún a dobre sa predávali. Zároveň zlacnela výroba klipov, takže kapely si mohli dovoliť viac ako jeden-dva klipy na album. Začala sa éra našich videoklipov, z albumu sme nakrútili pesničky Vlak, L. A. G. Song a Brďokoky – a veľmi dobre sme sa pritom bavili.“
Točí ma telka
Brďokoky sú stále sviežou paródiou namyslenej malomestskej Bratislavy, najmä zlatej mládeže a jej dialektu („ty brďo“ a „no ty koky“).
Najlepšie to ukazuje klip. Z nevkusnej vily v slohu podnikateľského baroka vychádza chlapík v mikine. S partiou nasadá do ružovej škodovky a potom v meste roztáčajú veľkolepý žúr – v rámci bratislavských možností.
„Na začiatku bola slovná hračka „stupídne / stúpiť, né?“. Dosť sme sa na nej nasmiali a tak sme sa rozhodli pre pesničku v bratislavskom dialekte,“ opisuje nápad Hrivňák. „V texte sme použili viaceré veci, spomínané s vtedajšou Bratislavou: Petržalka, nákupné centrum Polus, diskotéka Boccacio, výraz Blava, zápor „né“ alebo známy výrok Joža Pročka z televízie „tóči ma telka“. Vlastne sme spojili niekoľko vecí, čo viseli vo vzduchu.“
Pôvodne chceli pesničku vylepšiť úryvkom z ľudovky Čerešničky, čerešničky, čerešne, z motívu zostalo gitarové sólo. „Samozrejme, pesnička je aj o muzike, nielen o texte,“ dodáva Hrivňák. „Tá vznikala na kolene, no s radosťou. Sú pesničky, čo vznikajú zložito, ale Brďokoky boli radostné a spontánne.“
Horkýže Slíže 2007, zľava: Juraj Štefánik (gitara), Peter Hrivňák (basgitara, spev), Marek Viršík (bicie), Marián Sabo (gitara). Foto: Zuzana Čižmáriková
Bola to recesia
O Horkýže Slíže a pesničke Brďokoky hovorí PETER KUKO HRIVŇÁK.
Kedy vznikla kapela?
Horkýže Slíže vznikli v roku 1992. Určite sa chcete spýtať na názov kapely, však?
Tak hovorte.
Úprimne, túto otázku neobľubujeme, dáva ju úplne každý. Názov sme vymysleli spontánne, myslím, že s tým prišiel bubeník, čo už s nami nehrá. Mohli sme sa volať horšie, lepšie, s tým nič nenarobíme, neriešime to.
Rovnako asi neriešite žáner.
Napíšte, že hráme operu preloženú progresívnym punkom s prvkami folku a džezu. Teda operu sme ešte nerobili, ale pamätáme na zadné vrátka.
Pamätáte si moment, keď Horkýže Slíže prerazili?
Fajčili sme pred skúšobňou, keď k nám prišiel bezdomovec a hovorí: „Chlapci, to neni špatné.“ To bol ten moment, keď sme si povedali, že toto je prielom.
Brďokoky si uťahovali z Bratislavčanov. Aké boli reakcie?
Až na výnimku, ktorú nechcem menovať, to nikomu neprekážalo. Každý pochopil, že Brďokoky sú recesia, ukážka bratislavského života. Nešlo o to, že „sedláci“ si robia žarty z Bratislavčanov. Bolo to niečo podobné ako keď kedysi Zóna A spievala „len sedláci a vidláci okolo stola“ - tiež si nepamätám, že by sa na to niekto z dedín urazil.
Miloš Krekovič
