Posledné roky upírov stretávame akosi častejšie. Prečo tento populárny netvor ovládol také množstvo seriálov, filmov a kníh?
Slovensko hostilo upíra prinajmenšom raz. Keď v roku 1921 v Oravskom Podzámku nemeckí filmári nakrúcali slávneho Upíra Nosferatu, miestnych desil predstaviteľ netvora, hrozivý na pľaci aj v civile – šľachovitý, vysoký, s pretiahnutou bledou tvárou, hustým obočím a odstávajúcimi ušami.
Či si Max Schreck (schreck, nemecky hrôza) dobre zvolil pseudonym, alebo má čudesné priezvisko natvrdo zapísané v matrike, nevedeli ani filmári, čo u nás nakrúcali slávnu filmovú klasiku. Potom však štáb začal záhadne prichádzať o členov a podozrenie sa zmenilo na šok.
Režisér Friedrich Wilhelm Murnau, známy perfekcionista, totiž držal v tajnosti, že do filmu angažoval skutočného upíra. Sľuboval si presvedčivý herecký výkon a ono to vychádzalo - až do chvíle, kým netvor neporušil dohodu. Nečakal na honorár, začal vraždiť predčasne, už počas nakrúcania.
Alergia na cesnak
V tieni upíra, film, ktorý Američan E. Elias Merhige nakrútil v roku 2000, je vydarenou mystifikáciou. Desivý Schreck takmer iste nebol upírom, ale hercom – profesionálom. Napokon, v roku 1936 zomrel v Mníchove na infarkt bez toho, aby mu prebodávali srdce dreveným kolom.
S istotou však vieme jedno. Súčasný popkultúrny upír je výzorom ďaleko od Schrecka - a Max Schreck dávno nie je predobrazom moderného vampíra.
Všimol si to každý, kto nežije uzavretý v truhle. V súčasnosti taká populárna sága Twilight, televízny seriál Pravá krv alebo švédska dráma Vpustiť toho pravého sú iba vrcholkami epidémie nemŕtvych, ktorá zachvátila popkultúru a obrátila naruby predstavu upíra ako neľudského monštra.
Nájdite päť odlišností. Vľavo Max Schreck (Upír Nosferatu, 1922), vpravo Robert Pattinson (Twilight, 2008)
Foto - Outnow.ch
Odpudivého šľachtica s odľahlým bydliskom v Transylvánii, na Ukrajine prípadne aj na Slovensku (z pohľadu Hollywoodu zameniteľná európska divočina) vystriedali vymydlení mládenci nového milénia. Už spoločnosť neohrozujú, sú jej súčasťou. A novodobý upír už viac nie je monštrom. Skôr je z neho nezvyčajná spoločenská menšina, čosi ako spoluobčan trochu inej sexuálnej orientácie so špeciálnou diétou a alergiou na cesnak.
Inými slovami: je to trochu komplikácia, vzbudzuje to predsudky, ale dá sa s tým žiť, napokon, inakosť je sexy. A tak sa v seriáli Pravá krv upíri hlásia o práva, v ságe Twilight navštevujú školy a vo filme Vpustiť toho pravého môže byť brlohom upíra obyčajná sídlisková bytovka.
Upíri sú iní
Teoretik popkultúry Juraj Malíček sa domnieva, že za upírmi a ich popularitou môžeme vidieť obavy z neistoty, budúcnosti, čo neprišla.
„Prežili sme milénium, neprišla celosvetová katastrofa, nijaký dramatický zlom. V ľuďoch však stále tlie túžba po nesmrteľnosti, s ktorou sa vyrovnávame aj takýmto spôsobom,“ hovorí Malíček. Dodáva, že hoci upírsky mýtus za dvesto rokov prešiel výraznými premenami, princíp je ten istý.
„Upíri sú iní, pretože sú nesmrteľní a nesmrteľnosť sa ľudstvu ako jednu z posledných hraníc nepodarilo pokoriť. Smrť, čo nás obmedzuje, upíri prekonávajú za cenu toho, že strácajú atribúty ľudskosti. Svety upírov a ľudí sú v popkultúre oddelené a hrdinovia – upíri sa z oboch svetov snažia spojiť to najlepšie. Zladiť nesmrteľnosť s večnou láskou a podobne.“
Dnes by sa britský herec Christopher Lee za upíra nehodil. Je starý a nemá správny sladký výzor
Strašidelné nálezy
Trochu inak upíri fungujú v tradičnej kultúre, kde majú svoj pôvod. Upíra nevyvinul americký zábavný priemysel, tento vynález Slovanov sa z Európy rozšíril do sveta a teraz nám pije krv vo svojej globalizovanej podobe.
„Upíri sú všeslovanským javom,“ vysvetľuje etnológ Juraj Zajonc. „Slovania nemali taký silný panteón bohov, no o to silnejšia bola vrstva démonických bytostí ako mory a upíri. V tradičnej kultúre obyvateľov Rumunska majú silné zastúpenie prvky kultúry Slovanov. S ňou možno u Rumunov spájať aj pôvod predstáv o upíroch, na ktoré sa zrejme nabaľovali kruté príbehy, späté s vládcom Vladom Tepešom ako historickou postavou.“
Stopy po vampirizme nájdeme aj na Slovensku. Kamene na tele, diery v lebke, oddelené hlavy – aj také nálezy v hroboch dokazujú, že predkovia sa obávali mŕtvych schopných návratu. V zbierke Slovenského národného múzea nájdete napríklad lebku so zámkou na čeľusti z cintorína v Heľpe.
Ako vzniká upír
Tradičný upír mohol vzniknúť viacerými cestami. Buď mal na to predpoklady už za života, alebo sa niečo zanedbalo pri jeho odchode zo sveta, alebo počas pohrebu. Etnológ Zajonc vysvetľuje, že za upírov mohli byť pokladaní členovia spoločenstva odlišní fyzickou podobou, psychikou prípadne správaním.
„Zrastené obočie, prečnievajúce zuby, či neobvyklé správanie mohli byť vnímané ako príznak toho, že človek má nadprirodzené schopnosti, napríklad dokáže urieknuť. A práve tento človek sa podľa predkov mohol vracať po smrti a škodiť ako upír.“
V inom prípade upír hrozí vzniknúť z človeka, čo sa nesprávne oddelil od sveta živých a nevkročil do sveta mŕtvych. Práve to zabezpečovali rituály, v tradičnej spoločnosti iné ako v modernej.
„Dnes je z pohrebu jednoduchá záležitosť,“ vysvetľuje religionista a etnológ Michal Veleg. „Povinnosť presúvame na pohrebné služby, takže nemusíme robiť nič špeciálne, iba vybavíme formality.“
Kedysi pohreb riadil odborník, spravidla člen rodiny, skúsený v obradoch, na ktoré dozeral. Tie, v závislosti od regiónu, zahrnovali celý komplex zvykov od vynášania mŕtveho po presné trvanie smútenia. Chyba v postupe mohla mať nepríjemné následky a v krajnom prípade stvorila monštrum – upíra.
Béla Lugosi upírom na plátne pridal štipku sexepílu. Možno je to tým, že americký herec maďarského pôvodu sa narodil v Rumunsku
Figúrky v truhle
Ľudovú vieru v upírov Michal Veleg skúmal pri zdroji, v Rumunsku. Ako zistili, tamojšie rozprávania o vampíroch vykazujú nasledovnú logiku.
„Niekto z príbuzenstva zomrie a po istom čase – počet týchto dní, mesiacov či rokov často kopíruje magické nešťastné čísla ako 7, 13, 3 – príde ďalšie úmrtie. Podozrenie, samozrejme, vzrastá, ak odišiel mladý, naoko zdravý človek, bez zjavnej príčiny. Príbuzenstvo sa začne zaujímať, čo sa mohlo stať, a postupne príde na to, že mŕtvy sa vracia ako upír a takýmto spôsobom škodí.“
V rumunskej obci Pǎişueni výskumníkov prekvapila osobitosť. Zvyk zanechávať po pohrebe v truhle figúrky je prevenciou proti upírom či, širšie – revenantom, teda zomretým, ktorí sa zasekli medzi svetom mŕtvych a živých. Drevené bábky zastupujú pozostalých, aby mŕtvemu nechýbali a on nemal dôvod na návrat.
Svojráznym remakom nemého Upíra Nosferatu je farebný film Nosferatu – Fantóm noci (1979), kde Werner Herzog využil psychopatické sklony Klausa Kinského. Tu už je upír bytosťou hodnou súcitu
Dracula zvíťazil
Literatúra, najmä Dracula Brama Stokera, koncom 19. storočia pôvodne slovanských upírov spopularizovala v Európe. Gotický román bol nespočetne krát sfilmovaný, parodovaný a my ho môžeme čítať rôzne, napríklad ako podobenstvo. Už motív, že jediné monštrum zo zaostalého kúta Uhorska hrozí položiť na lopatky celé viktoriánske impérium, zaváňa akousi pokorou.
Akoby sme čítali medzi riadkami, že aj veda má hranice a civilizácia môže byť krehkejšia, ako si myslíme. Po rokoch vidíme, že upír neprehral. Zvíťazil, hoci v knihe ho zneškodnili a jeho misia zlyhala. O čom inom môžu svedčiť početné a populárne upírske príbehy? Vampirizmus nakazil svetovú kultúru a úspešne sa šíri. A čo viac, darí sa mu v mainstreame aj v undergrounde.
Novodobé ságy
Prípadom, keď upíri dobyli stredný prúd je známa sága Twillight. V roku 2008 sa kníh Američanky Stephenie Meyerovej zmocnil Hollywood a preniesol ich na plátno, kde oslovuje prevažne dievčenské publikum.
Je to vlastne stredoškolská lovestory. Tínedžerku Bellu priťahuje trochu zvláštny spolužiak, outsider, o ktorom zo začiatku netuší, že patrí k menšine upírov. Na dnešné časy internetového porna je príbeh úzkostlivo cudný (vrchol zblíženia tu predstavuje držanie sa za ruku), no sleduje hlbšiu logiku, ktorou je obava zo sexu.
Presnejšie: pre tínedžerku je sex nebezpečná, nepoznaná aktivita, stelesnená záhadným cudzím druhom, upírom. Mnohí sa zhodujú, že práve v tom spočíva úspech najznámejšej upírskej ságy súčasnosti.
Sprznení upíri
Teoretik popkultúry Juraj Malíček považuje Twilight za trochu nešťastný, netypický prípad. Hoci k upírom pritiahol pozornosť, zároveň ich trochu sprznil a tému odklonil smerom k strednému prúdu.
„Existuje celá plejáda upírskych ság, mnohé z nich sú staršie a kvalitnejšie, menej populárne, ale aj menej prvoplánové ako Twilight,“ tvrdí Malíček a uvádza mená autoriek: Anne Riceová, Lauren Hamiltonová, Charlaine Harrisová či Češka Petra Neomillnerová. „V USA začali prvé upírske ságy vznikať už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Inými slovami, táto téma funguje na okraji populárnej kultúry roky a je veľmi vďačná.“
V americkom seriáli True Blood po desivých upíroch niet ani stopy. Príbeh podľa ságy Chanel Harrisovej, ktorý v nedeľu v noci vysiela ČT2 – upíri na juhu USA žijú medzi ľuďmi a snažia sa spolu vychádzať
Pravá krv
S trendom, že najmä na televíznej obrazovke upíri posledné desaťročie začínajú pripomínať ľudí, súhlasí aj autorka vedeckej štúdie Premeny upíra v popkultúrnych naráciách Michaela Malíčková.
Zatiaľ najďalej v tom zachádza americký seriál True Blood (Pravá krv). V mestečku na juhu USA sa odohrávajú príbehy upírov, ktorí vynašli syntetickú krv a následne vyšli z ilegality. Fakt, že sa hlásia o svoje spoločenské práva, funguje ako komentár k spoločnosti ako ju poznáme: odkazuje napríklad na boj za rovnoprávnosť rás či hnutie za práva sexuálnych menšín.
Ak to takto pôjde ďalej a upíri si vybojujú ešte ďalšie práva, hrozí, že k nim budeme musieť byť politicky korektní. Dožijeme sa filmov a kníh, kde budú povinne zastúpené všetky rasy a menšiny vrátane upírskej?