Geometrická abstrakcia vo všetkých podobách, s ohromným autorským zázemím je neustále sa rozvíjajúca forma výtvarného prejavu. Dnes má iné stimuly, asi nie také vyživujúce, akým bol tlak na zmenu chápania úlohy umenia v spoločnosti začiatkom 20. storočia, alebo manifestačná potreba etablovať sa v 60. rokoch v Československu, ale sú rovnako podnetné.
Jedným z nich je vzrastajúci záujem galérií a verejnosti na celom svete – aj o účasť našich výtvarníkov. Eduard Ovčáček vystavuje v Múzeu Kampa v Prahe a spolu s Milošom Urbáskom v Galérii Závodný v Mikulove. Milan Dobeš súčasne na mnohých miestach v Česku, Berlíne a aj v skutočne elitnej spoločnosti svetových špičiek geometrie v Taliansku, Viktor Hulik s Open Structures Art Society vo Vasarelyho múzeu v Budapešti.
Už sa stalo pravidlom, že Galéria Z, ktorá sa geometrickej abstrakcii venuje programovo, ako prvá a často, žiaľ, aj jediná, pripomína kolegov, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasná výstava Konkretisti.sk (hommage á Eduard Antal) je vyjadrením úcty kolegov nedávno zosnulému vynikajúcemu maliarovi, kmeňovému členovi Klubu konkretistov od roku 1969.
Jeho umelecká prítomnosť na slovenskej výtvarnej scéne zostane vizuálne a symbolicky spätá s bielym štvorcom, s geometrickými štruktúrami v nízkom reliéfe, architektonickom radení, zmyslom pre priestor, svetlo a tieň. So systematicky rozpracovaným a charakteristicky vyprofilovaným programom.
Konkretisti.sk je voľnejšie koncipovaná zostava autorov z členov Klubov konkretistov I. a II.- Antala, Belohradského, Klimovej, Maňku, Balážovej, Drugdu, Hulíka, Palu, Šveca, Urbáska a programovo spriaznených autorov Klima, Dobeša, Fintoru, Szentpéteryho, Balázsa a po prvýkrát aj s Ruskom z Ružomberka.
Autori geometrickej abstrakcie na rozdiel alebo prinajmenšom oveľa viac ako v iných výtvarných smerovaniach stavajú na nadväzovaní a rozvíjaní predchádzajúcich konceptov. Tvorbu chápu ako riešenie problému, riešenie ako problém tvorby. Kde jeden končí, druhý nadväzuje a rozvíja. Tak sa i pri špecificky úzkom výrazovom slovníku tvoria objavne formulované individuálne programy a koncepcie, posúvajúce hranice geometrie.
Na druhej strane žiadna iná výtvarná disciplína tak programovo nevyužíva princíp protikladu, vzájomných vplyvov a napätia až konfrontácie, čiary a plochy, plochy a priestoru, priestoru a ilúzie, ilúzie a pohybu, pohybu a pokoja, čiernej a bielej, a vôbec farieb navzájom.
Nie som si istá, aká je slovenská verejnosť vnímavá ku geometrickej abstrakcii a ako je pripravená. Nakoniec, koľko mala príležitostí? Veľký záujem galérií je aktuálny všade, len nie na Slovensku. Zásadnú a mapujúcu výstavu Hranice geometrie, ktorej predchádzala dlhodobá príprava a výskum a ku ktorej bola vydaná obsiahla publikácia, pripravil tím nadšencov - Igor Krejčí s Ľubou Belohradskou a Evou Trojanovou. Pritom povinnosť a podmienky mapovať výrazné prúdy vo výtvarnom umení majú štátne galérie - financované zo štátneho rozpočtu.
Autor: Xénia Lettrichová
