Kvalitu budujete roky, zničí ju pár koncertov

Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie hovorí o rekonštrukcii priestorov Reduty aj o plánoch s orchestrom.

Šéfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume (1964) je rodákom zo Štrasburgu. Okrem hudby vyštudoval aj filozofiu a literatúru. Pravidelne hosťuje v najznámejších operných domoch v Európe a USA. Okrem Slovenskej filharmónie je šéfdirigentom a umel(Zdroj: ARCHÍV SF)

V aktuálnej sezóne strávi s orchestrom, s ktorým si evidentne rozumie viac času. Po dielach Beethovena a Mozarta pripravuje už v marci zriedkavo uvádzanú Stravinského melodrámu Persefona, Straussovu Alpskú symfóniu aj Debussyho More. Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie EMMANUEL VILLAUME hovorí o návrate do zrekonštruovanej Reduty i o plánoch s orchestrom.

Aký bol pre vás návrat do pôvodného sídla Slovenskej filharmónie?

Sme opäť doma. Budovy dokážu niekedy na rozdiel od ľudí omladnúť. Išlo o veľmi dôležitý okamih v živote Reduty i v živote Slovenskej filharmónie. Renomované svetové orchestre ako Berlínska či Viedenská filharmónia kultivujú svoj zvuk a štýl v koncertných sieňach, s ktorými sú nerozlučne späté. Priestor je kľúčovým pre vývoj orchestra, čoho sme si všetci plne vedomí.

Na otváracom koncerte zaznela Beethovenova Deviata symfónia. Čo môže dirigent vložiť do diela, ktoré je známe v toľkých výnimočných interpretáciách?

Toto dielo je ohromujúce a povznášajúce zároveň. Človek by musel byť bláznom, aby pred ním nepociťoval bázeň. Beethoven vám nič neodpustí. Ak nemáte interpretáciu skutočne dobre pripravenú, bude odolávať. Je to teda akýsi test dirigenta i orchestra, ktorý je nesmierne prospešný pre obe strany. Potom je tu duchovný rozmer diela. V Beethovenovej hudbe sa musíte ponoriť do emocionálneho rozpoloženia a spirituálnej hĺbky, typickej pre dobu vzniku. Ak sa zdôrazňuje len analytický aspekt diela, idea sa vytráca. Na druhej strane ak sledujete len emocionálnu rovinu skladby, hudba môže rýchlo znieť našim ušiam sentimentálne. Každý dielo pozná, má svoju obľúbenú nahrávku, preto dosiahnuť zanietenie a integritu, ktoré zasiahnu publikum skutočne nie je ľahké. Beethovenova Deviata symfónia je skúškou disciplíny a umeleckej i ľudskej poctivosti.

Januárový otvárací koncert bol pozorne sledovanou spoločenskou udalosťou. Ako ste ho vnímali vy?

Slovenská filharmónia by mala byť zárukou kvality. V tomto zmysle sme boli pod značným tlakom. Zvlášť preto, lebo sme dlhý čas pracovali v úplne odlišných zvukových podmienkach historickej budovy SND. Skúšobný proces navyše trochu skomplikovali záverečné práce pri rekonštrukcii. Bola to však najmä radostná udalosť. Reduta pravdepodobne nikdy nebola taká krásna ako dnes.

Čo hovoria na koncertnú sieň hudobníci?

Orchester si musí na nový priestor zvyknúť a akusticky i hudobným cítením sa mu prispôsobiť. Ide o jednu z najlepších koncertných sál v Európe, čo predstavuje veľkú zodpovednosť i výzvu.

Existujú názory, že akustika veľkej sály sa zmenila k horšiemu.

Základné akustické kvality sa podľa mňa nezmenili. Pri prestavbe koncertnej siene sa vždy objavia názory, že zvuk bol pôvodne lepší. Pravdou však je, že v sále pribudli niektoré materiály, ktoré ovplyvnili akustiku. Pravdepodobne sa preto vrátime k závesom na oknách, ktoré pohlcujú zvuk. Tiež sa bude musieť popracovať s materiálom pódia. Priestor je však z akustického hľadiska v dobrom stave. Dôležitou bude práca s orchestrom: narábanie s dynamikou a vyvažovanie zvuku jednotlivých sekcií.

V akej kondícii je dnes orchester Slovenskej filharmónie?

Vybudovať kvalitné teleso trvá roky, na zničenie stačí niekoľko zlých koncertov. Slovenská filharmónia je orchestrom s veľkorysým hudobným cítením, ktoré sa musí kultivovať. Rovnako je potrebné neustále pracovať na základoch: vyváženom zvuku, súhre a vzájomnom počúvaní sa. Okrem toho je mojim cieľom poskytnúť orchestru pocit sebadôvery. Jedným z výsledkov môjho doterajšieho pôsobenia na poste šéfdirigenta je vzájomná dôvera, umožňujúca prácu v otvorenej a inšpirujúcej atmosfére.

Spomínali ste prácu s orchestrom. Aké prostriedky využívate?

Na svojich koncertoch sa snažím uvádzať najmä klasicistické diela, pretože v tejto hudbe sa žiadny nedostatok neskryje. Už po dvoch taktoch Mozarta dokážete povedať, či orchester hrá spolu a ladí. Ak detailne pracujete na Mozartovej symfónii, výsledok budete počuť aj v Brahmsovi, Šostakovičovi či v Stravinskom. Slovenská filharmónia má potenciál patriť k najlepším orchestrom v strednej Európe. V našej snahe potrebujeme i podporu publika. Verím, že znovuotvorenie Reduty je na to príležitosťou.

Máte dostatočný priestor a podmienky?

Vzhľadom na obvyklú orchestrálnu prax v Európe máme primeraný počet skúšok. V pondelok a utorok máme dve trojhodinové alebo jednu štvorhodinovú skúšku, štvorhodinová skúška je i v stredu, v štvrtok je generálka a koncert, v piatok len koncert. Je to o niečo viac ako býva k dispozícii napríklad v USA. V prípade náročného programu je možné skúšky pridať. Po troch hodinách intenzívnej práce však koncentrácia hráčov klesá. Laici majú niekedy pocit, že spoločne stráveného času nie je až tak veľa, no hráči sa musia pripravovať aj individuálne. Nemôžete prísť na skúšku Straussovej Alpskej symfónie bez hodín predchádzajúcej prípravy.

Ste spokojný s dramaturgiou sezóny?

Rád by som dosiahol rovnováhu medzi klasicistickým, romantickým repertoárom a súčasnou hudbou. Nechcem kritizovať predchodcov, považujem však za chybu, že sa v minulosti klasicistické diela zanedbávali, čo bolo v konečnom dôsledku na škodu orchestra. Užitočné môžu byť i príležitostné exkurzie do baroka, predklasicistický repertoár je dnes však najmä záležitosťou špecialistov.

V akom rozsahu máte dosah na výslednú podobu sezóny, napríklad na výber hosťujúcich dirigentov a sólistov?

Z povahy môjho angažmánu vyplýva zodpovednosť za kvalitu orchestra a programy, ktoré dirigujem. Ostatné je v rukách generálneho riaditeľa a dramaturga. Na cieľoch a dlhodobých víziách sa však zhodneme.

Na poste šéfdirigenta Slovenskej filharmónie ste od roku 2009, aká je vaša vízia do budúcnosti?

Viackrát som už povedal, že na takomto poste by mal umelec zostať najmenej päť a nie viac než desať rokov. Zatiaľ som na Slovensku rád, progres orchestra mi robí radosť. Osobne sa teším na Stravinského Persefonu, zriedkavo uvádzanú skladbu. Podľa mňa ide o veľmi bizarné a senzuálne dielo, no jeho senzuálnosť je mimoriadne rafinovaná. Nie sú v nej prítomné emócie a zvukový hedonizmus Svätenia jari či Vtáka ohniváka. Stravinskij sa preslávil výrokom, že hudba by nemala byť expresívna. V tomto prípade je hudba veľmi expresívna, veľmi ľudská. Skladateľ to paradoxne dosiahol dielom na mytologický námet. Myslím, že po vypočutí bude poslucháč vedieť o Stravinskom ako o človeku viac. So Slovenskou filharmóniou uvediem tiež Straussovu Alpskú symfóniu a Debussyho More, ktoré patrí medzi moje obľúbené diela.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 026
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 294
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 890
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 877
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 111
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 153
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 110
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 286
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 231
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 059

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme sa pozrieť na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

BRATISLAVA

Podnájom v Bratislave stojí približne toľko ako hypotéka

Najlacnejšie podnájmy sú v Dúbravke a Karlovej Vsi.

PLUS

Ako vidia nevidiaci v snoch a predstavách

Aj nevidiaci majú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Oskarový režisér a stovky parochní. V Česku sa nakrúca film o Márii Terézii

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop