Kvalitu budujete roky, zničí ju pár koncertov

Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie hovorí o rekonštrukcii priestorov Reduty aj o plánoch s orchestrom.

Šéfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume (1964) je rodákom zo Štrasburgu. Okrem hudby vyštudoval aj filozofiu a literatúru. Pravidelne hosťuje v najznámejších operných domoch v Európe a USA. Okrem Slovenskej filharmónie je šéfdirigentom a umel(Zdroj: ARCHÍV SF)

V aktuálnej sezóne strávi s orchestrom, s ktorým si evidentne rozumie viac času. Po dielach Beethovena a Mozarta pripravuje už v marci zriedkavo uvádzanú Stravinského melodrámu Persefona, Straussovu Alpskú symfóniu aj Debussyho More. Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie EMMANUEL VILLAUME hovorí o návrate do zrekonštruovanej Reduty i o plánoch s orchestrom.

Aký bol pre vás návrat do pôvodného sídla Slovenskej filharmónie?

Sme opäť doma. Budovy dokážu niekedy na rozdiel od ľudí omladnúť. Išlo o veľmi dôležitý okamih v živote Reduty i v živote Slovenskej filharmónie. Renomované svetové orchestre ako Berlínska či Viedenská filharmónia kultivujú svoj zvuk a štýl v koncertných sieňach, s ktorými sú nerozlučne späté. Priestor je kľúčovým pre vývoj orchestra, čoho sme si všetci plne vedomí.

Na otváracom koncerte zaznela Beethovenova Deviata symfónia. Čo môže dirigent vložiť do diela, ktoré je známe v toľkých výnimočných interpretáciách?

Toto dielo je ohromujúce a povznášajúce zároveň. Človek by musel byť bláznom, aby pred ním nepociťoval bázeň. Beethoven vám nič neodpustí. Ak nemáte interpretáciu skutočne dobre pripravenú, bude odolávať. Je to teda akýsi test dirigenta i orchestra, ktorý je nesmierne prospešný pre obe strany. Potom je tu duchovný rozmer diela. V Beethovenovej hudbe sa musíte ponoriť do emocionálneho rozpoloženia a spirituálnej hĺbky, typickej pre dobu vzniku. Ak sa zdôrazňuje len analytický aspekt diela, idea sa vytráca. Na druhej strane ak sledujete len emocionálnu rovinu skladby, hudba môže rýchlo znieť našim ušiam sentimentálne. Každý dielo pozná, má svoju obľúbenú nahrávku, preto dosiahnuť zanietenie a integritu, ktoré zasiahnu publikum skutočne nie je ľahké. Beethovenova Deviata symfónia je skúškou disciplíny a umeleckej i ľudskej poctivosti.

Januárový otvárací koncert bol pozorne sledovanou spoločenskou udalosťou. Ako ste ho vnímali vy?

Slovenská filharmónia by mala byť zárukou kvality. V tomto zmysle sme boli pod značným tlakom. Zvlášť preto, lebo sme dlhý čas pracovali v úplne odlišných zvukových podmienkach historickej budovy SND. Skúšobný proces navyše trochu skomplikovali záverečné práce pri rekonštrukcii. Bola to však najmä radostná udalosť. Reduta pravdepodobne nikdy nebola taká krásna ako dnes.

Čo hovoria na koncertnú sieň hudobníci?

Orchester si musí na nový priestor zvyknúť a akusticky i hudobným cítením sa mu prispôsobiť. Ide o jednu z najlepších koncertných sál v Európe, čo predstavuje veľkú zodpovednosť i výzvu.

Existujú názory, že akustika veľkej sály sa zmenila k horšiemu.

Základné akustické kvality sa podľa mňa nezmenili. Pri prestavbe koncertnej siene sa vždy objavia názory, že zvuk bol pôvodne lepší. Pravdou však je, že v sále pribudli niektoré materiály, ktoré ovplyvnili akustiku. Pravdepodobne sa preto vrátime k závesom na oknách, ktoré pohlcujú zvuk. Tiež sa bude musieť popracovať s materiálom pódia. Priestor je však z akustického hľadiska v dobrom stave. Dôležitou bude práca s orchestrom: narábanie s dynamikou a vyvažovanie zvuku jednotlivých sekcií.

V akej kondícii je dnes orchester Slovenskej filharmónie?

Vybudovať kvalitné teleso trvá roky, na zničenie stačí niekoľko zlých koncertov. Slovenská filharmónia je orchestrom s veľkorysým hudobným cítením, ktoré sa musí kultivovať. Rovnako je potrebné neustále pracovať na základoch: vyváženom zvuku, súhre a vzájomnom počúvaní sa. Okrem toho je mojim cieľom poskytnúť orchestru pocit sebadôvery. Jedným z výsledkov môjho doterajšieho pôsobenia na poste šéfdirigenta je vzájomná dôvera, umožňujúca prácu v otvorenej a inšpirujúcej atmosfére.

Spomínali ste prácu s orchestrom. Aké prostriedky využívate?

Na svojich koncertoch sa snažím uvádzať najmä klasicistické diela, pretože v tejto hudbe sa žiadny nedostatok neskryje. Už po dvoch taktoch Mozarta dokážete povedať, či orchester hrá spolu a ladí. Ak detailne pracujete na Mozartovej symfónii, výsledok budete počuť aj v Brahmsovi, Šostakovičovi či v Stravinskom. Slovenská filharmónia má potenciál patriť k najlepším orchestrom v strednej Európe. V našej snahe potrebujeme i podporu publika. Verím, že znovuotvorenie Reduty je na to príležitosťou.

Máte dostatočný priestor a podmienky?

Vzhľadom na obvyklú orchestrálnu prax v Európe máme primeraný počet skúšok. V pondelok a utorok máme dve trojhodinové alebo jednu štvorhodinovú skúšku, štvorhodinová skúška je i v stredu, v štvrtok je generálka a koncert, v piatok len koncert. Je to o niečo viac ako býva k dispozícii napríklad v USA. V prípade náročného programu je možné skúšky pridať. Po troch hodinách intenzívnej práce však koncentrácia hráčov klesá. Laici majú niekedy pocit, že spoločne stráveného času nie je až tak veľa, no hráči sa musia pripravovať aj individuálne. Nemôžete prísť na skúšku Straussovej Alpskej symfónie bez hodín predchádzajúcej prípravy.

Ste spokojný s dramaturgiou sezóny?

Rád by som dosiahol rovnováhu medzi klasicistickým, romantickým repertoárom a súčasnou hudbou. Nechcem kritizovať predchodcov, považujem však za chybu, že sa v minulosti klasicistické diela zanedbávali, čo bolo v konečnom dôsledku na škodu orchestra. Užitočné môžu byť i príležitostné exkurzie do baroka, predklasicistický repertoár je dnes však najmä záležitosťou špecialistov.

V akom rozsahu máte dosah na výslednú podobu sezóny, napríklad na výber hosťujúcich dirigentov a sólistov?

Z povahy môjho angažmánu vyplýva zodpovednosť za kvalitu orchestra a programy, ktoré dirigujem. Ostatné je v rukách generálneho riaditeľa a dramaturga. Na cieľoch a dlhodobých víziách sa však zhodneme.

Na poste šéfdirigenta Slovenskej filharmónie ste od roku 2009, aká je vaša vízia do budúcnosti?

Viackrát som už povedal, že na takomto poste by mal umelec zostať najmenej päť a nie viac než desať rokov. Zatiaľ som na Slovensku rád, progres orchestra mi robí radosť. Osobne sa teším na Stravinského Persefonu, zriedkavo uvádzanú skladbu. Podľa mňa ide o veľmi bizarné a senzuálne dielo, no jeho senzuálnosť je mimoriadne rafinovaná. Nie sú v nej prítomné emócie a zvukový hedonizmus Svätenia jari či Vtáka ohniváka. Stravinskij sa preslávil výrokom, že hudba by nemala byť expresívna. V tomto prípade je hudba veľmi expresívna, veľmi ľudská. Skladateľ to paradoxne dosiahol dielom na mytologický námet. Myslím, že po vypočutí bude poslucháč vedieť o Stravinskom ako o človeku viac. So Slovenskou filharmóniou uvediem tiež Straussovu Alpskú symfóniu a Debussyho More, ktoré patrí medzi moje obľúbené diela.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 27 413
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 6 953
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 815
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 907
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 688
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 426
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 383
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 325
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 109
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 979

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.

EKONOMIKA

Premiér Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Neprehliadnite tiež

Ilustrovali kultové STOPY. Niektorých nenájdete ani v telefónnych zoznamoch

Výstavu v TOTO! je galéria si vyžiadala pátraciu akciu.

Anna Kendrick: Som rada, že som nemala záložný plán

Americká herečka sa v detstve často cítila inou a neviditeľnou. Dojem, že niekam nepatrí, má i dnes.

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.

Môže byť z toho ešte aj Oscar. Herečka zo Slovenska stúpa ďalej

Film s Alexandrou Borbély zaujal americkú akadémiu.