Kvalitu budujete roky, zničí ju pár koncertov

Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie hovorí o rekonštrukcii priestorov Reduty aj o plánoch s orchestrom.

Šéfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume (1964) je rodákom zo Štrasburgu. Okrem hudby vyštudoval aj filozofiu a literatúru. Pravidelne hosťuje v najznámejších operných domoch v Európe a USA. Okrem Slovenskej filharmónie je šéfdirigentom a umel(Zdroj: ARCHÍV SF)

V aktuálnej sezóne strávi s orchestrom, s ktorým si evidentne rozumie viac času. Po dielach Beethovena a Mozarta pripravuje už v marci zriedkavo uvádzanú Stravinského melodrámu Persefona, Straussovu Alpskú symfóniu aj Debussyho More. Francúzsky šéfdirigent Slovenskej filharmónie EMMANUEL VILLAUME hovorí o návrate do zrekonštruovanej Reduty i o plánoch s orchestrom.

Aký bol pre vás návrat do pôvodného sídla Slovenskej filharmónie?

Sme opäť doma. Budovy dokážu niekedy na rozdiel od ľudí omladnúť. Išlo o veľmi dôležitý okamih v živote Reduty i v živote Slovenskej filharmónie. Renomované svetové orchestre ako Berlínska či Viedenská filharmónia kultivujú svoj zvuk a štýl v koncertných sieňach, s ktorými sú nerozlučne späté. Priestor je kľúčovým pre vývoj orchestra, čoho sme si všetci plne vedomí.

Na otváracom koncerte zaznela Beethovenova Deviata symfónia. Čo môže dirigent vložiť do diela, ktoré je známe v toľkých výnimočných interpretáciách?

Toto dielo je ohromujúce a povznášajúce zároveň. Človek by musel byť bláznom, aby pred ním nepociťoval bázeň. Beethoven vám nič neodpustí. Ak nemáte interpretáciu skutočne dobre pripravenú, bude odolávať. Je to teda akýsi test dirigenta i orchestra, ktorý je nesmierne prospešný pre obe strany. Potom je tu duchovný rozmer diela. V Beethovenovej hudbe sa musíte ponoriť do emocionálneho rozpoloženia a spirituálnej hĺbky, typickej pre dobu vzniku. Ak sa zdôrazňuje len analytický aspekt diela, idea sa vytráca. Na druhej strane ak sledujete len emocionálnu rovinu skladby, hudba môže rýchlo znieť našim ušiam sentimentálne. Každý dielo pozná, má svoju obľúbenú nahrávku, preto dosiahnuť zanietenie a integritu, ktoré zasiahnu publikum skutočne nie je ľahké. Beethovenova Deviata symfónia je skúškou disciplíny a umeleckej i ľudskej poctivosti.

Januárový otvárací koncert bol pozorne sledovanou spoločenskou udalosťou. Ako ste ho vnímali vy?

Slovenská filharmónia by mala byť zárukou kvality. V tomto zmysle sme boli pod značným tlakom. Zvlášť preto, lebo sme dlhý čas pracovali v úplne odlišných zvukových podmienkach historickej budovy SND. Skúšobný proces navyše trochu skomplikovali záverečné práce pri rekonštrukcii. Bola to však najmä radostná udalosť. Reduta pravdepodobne nikdy nebola taká krásna ako dnes.

Čo hovoria na koncertnú sieň hudobníci?

Orchester si musí na nový priestor zvyknúť a akusticky i hudobným cítením sa mu prispôsobiť. Ide o jednu z najlepších koncertných sál v Európe, čo predstavuje veľkú zodpovednosť i výzvu.

Existujú názory, že akustika veľkej sály sa zmenila k horšiemu.

Základné akustické kvality sa podľa mňa nezmenili. Pri prestavbe koncertnej siene sa vždy objavia názory, že zvuk bol pôvodne lepší. Pravdou však je, že v sále pribudli niektoré materiály, ktoré ovplyvnili akustiku. Pravdepodobne sa preto vrátime k závesom na oknách, ktoré pohlcujú zvuk. Tiež sa bude musieť popracovať s materiálom pódia. Priestor je však z akustického hľadiska v dobrom stave. Dôležitou bude práca s orchestrom: narábanie s dynamikou a vyvažovanie zvuku jednotlivých sekcií.

V akej kondícii je dnes orchester Slovenskej filharmónie?

Vybudovať kvalitné teleso trvá roky, na zničenie stačí niekoľko zlých koncertov. Slovenská filharmónia je orchestrom s veľkorysým hudobným cítením, ktoré sa musí kultivovať. Rovnako je potrebné neustále pracovať na základoch: vyváženom zvuku, súhre a vzájomnom počúvaní sa. Okrem toho je mojim cieľom poskytnúť orchestru pocit sebadôvery. Jedným z výsledkov môjho doterajšieho pôsobenia na poste šéfdirigenta je vzájomná dôvera, umožňujúca prácu v otvorenej a inšpirujúcej atmosfére.

Spomínali ste prácu s orchestrom. Aké prostriedky využívate?

Na svojich koncertoch sa snažím uvádzať najmä klasicistické diela, pretože v tejto hudbe sa žiadny nedostatok neskryje. Už po dvoch taktoch Mozarta dokážete povedať, či orchester hrá spolu a ladí. Ak detailne pracujete na Mozartovej symfónii, výsledok budete počuť aj v Brahmsovi, Šostakovičovi či v Stravinskom. Slovenská filharmónia má potenciál patriť k najlepším orchestrom v strednej Európe. V našej snahe potrebujeme i podporu publika. Verím, že znovuotvorenie Reduty je na to príležitosťou.

Máte dostatočný priestor a podmienky?

Vzhľadom na obvyklú orchestrálnu prax v Európe máme primeraný počet skúšok. V pondelok a utorok máme dve trojhodinové alebo jednu štvorhodinovú skúšku, štvorhodinová skúška je i v stredu, v štvrtok je generálka a koncert, v piatok len koncert. Je to o niečo viac ako býva k dispozícii napríklad v USA. V prípade náročného programu je možné skúšky pridať. Po troch hodinách intenzívnej práce však koncentrácia hráčov klesá. Laici majú niekedy pocit, že spoločne stráveného času nie je až tak veľa, no hráči sa musia pripravovať aj individuálne. Nemôžete prísť na skúšku Straussovej Alpskej symfónie bez hodín predchádzajúcej prípravy.

Ste spokojný s dramaturgiou sezóny?

Rád by som dosiahol rovnováhu medzi klasicistickým, romantickým repertoárom a súčasnou hudbou. Nechcem kritizovať predchodcov, považujem však za chybu, že sa v minulosti klasicistické diela zanedbávali, čo bolo v konečnom dôsledku na škodu orchestra. Užitočné môžu byť i príležitostné exkurzie do baroka, predklasicistický repertoár je dnes však najmä záležitosťou špecialistov.

V akom rozsahu máte dosah na výslednú podobu sezóny, napríklad na výber hosťujúcich dirigentov a sólistov?

Z povahy môjho angažmánu vyplýva zodpovednosť za kvalitu orchestra a programy, ktoré dirigujem. Ostatné je v rukách generálneho riaditeľa a dramaturga. Na cieľoch a dlhodobých víziách sa však zhodneme.

Na poste šéfdirigenta Slovenskej filharmónie ste od roku 2009, aká je vaša vízia do budúcnosti?

Viackrát som už povedal, že na takomto poste by mal umelec zostať najmenej päť a nie viac než desať rokov. Zatiaľ som na Slovensku rád, progres orchestra mi robí radosť. Osobne sa teším na Stravinského Persefonu, zriedkavo uvádzanú skladbu. Podľa mňa ide o veľmi bizarné a senzuálne dielo, no jeho senzuálnosť je mimoriadne rafinovaná. Nie sú v nej prítomné emócie a zvukový hedonizmus Svätenia jari či Vtáka ohniváka. Stravinskij sa preslávil výrokom, že hudba by nemala byť expresívna. V tomto prípade je hudba veľmi expresívna, veľmi ľudská. Skladateľ to paradoxne dosiahol dielom na mytologický námet. Myslím, že po vypočutí bude poslucháč vedieť o Stravinskom ako o človeku viac. So Slovenskou filharmóniou uvediem tiež Straussovu Alpskú symfóniu a Debussyho More, ktoré patrí medzi moje obľúbené diela.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 034
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 855
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 880
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 418
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 153
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 505
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 4 455
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 672
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 997
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 766

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

SVET

Rím hľadá potratových doktorov, cirkvi sa to nepáči

Talianski doktori odmietajú vykonávať interrupcie.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Prípad pre psychológa. Na Oscaroch sú ním všetci, vťazi aj porazení

Herci si u nich nacvičujú úsmevy, aby nebolo vidieť ich sklamanie.

Moonlight? Takto vyzerá filmové umenie

Príbeh šikanovaného homosexuála nie je navonok ničím príťažlivý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop