Železná lady zostala na starobu dementná. Ak má byť toto pointa veľkého politického príbehu, potom to naozaj nie je bohviečo.
Tak takáto bola Margaret Thatcherová? Briti boli možno sklamaní, a možno nahnevaní, keď k nim v januári prišiel film Železná lady. Jej prívrženci nechápali, prečo je jej filmový obraz taký hysterický a emočne prehnaný, a jej odporcovia si mysleli, že k nej filmári nemali byť takí kriticky vlažní. Margaret Thatcherovú si pamätali inak.
Keď si spomenie
Sama si v tomto filme nepamätá veľa. V obchode ju vždy prekvapí cena mlieka, priatelia ju musia občas upozorniť, že Británia má teraz nového premiéra, a keď sa rozpráva so svojím manželom, dcéra jej bez emócií pripomína: Mami, ty už si vdova. Meryl Streepovú za túto úlohu nominovali na Oscara a cenu americkej akadémie môžu dostať aj maskéri, ktorí ju na Železnú lady premenili. Viac nominácií tento film nemá, ani si ich veľmi nezaslúži.
Život a politika Thatcherovej je zobrazený vo veľkom množstve flashbackov. Keď stará a chorá žena blúdi očami po byte v šere, jej unavená myseľ si občas spomenie na silu a vplyv, aký kedysi mala.
Bola ešte veľmi mladá, keď budúceho manžela nekompromisne pripravila na to, že si svoju budúcnosť nepredstavuje pri domácich prácach a v kuchyni. Do prvých volieb sa prihlásila už ako dvadsaťpäťročná. Aby získala väčšiu vážnosť, naučila sa hovoriť hlbším hlasom, a keď sa jej zdalo, že muži okolo nej nemajú dosť odvahy, trúfla si viesť Konzervatívnu stranu aj celú krajinu. V roku 1979 sa stala britskou premiérkou, prvou ženou na Západe, ktorá mala takú vysokú funkciu.
Prečo sú nespokojní
V niektorých jej flashbackoch (iné filmové prostriedky režisérka Phyllida Lloydová v podstate nevyužíva) je trochu naznačené, ako Briti trpeli útokmi IRA a neboli úplne spokojní s vojnou o Falklandy. Aj privatizácia a ďalšie liberálne ekonomické rozhodnutia viedli k demonštráciám, čo bolo v takej pestrej krajine celkom logické.
Väčšina z týchto scén je nakrútená mimoriadne na efekt, niekedy je Thatcherová štylizovaná tak veľkolepo, až pripomína kráľovnú Alžbetu. Je pôsobivé až desivé, keď Thatcherová v jednej vete rozdelí svet na Západ a Zlo, keď volí rázne riešenia, že je až sama z toho prekvapená.
Napriek tomu je pochopiteľné, prečo s týmto filmovým portrétom mohli byť nespokojní jej odporcovia aj prívrženci. Chýba názor aj súvislosti. Margaret Thatcherová v Železnej lady skoro vôbec neargumentuje, nie je v hlbšej ideologickej debate. Nie je napríklad jasné, prečo sa s ňou dnešné britské feministky nestotožňujú a prečo si myslia, že neobhajovala práva žien. Alebo prečo ju teda ľudia volili a bola v úrade jedenásť rokov.
Meryl Streep sa si dokonale naštudovala Thatcherovej mimiku aj hlas, a veľmi sa snaží, aby ju v každej chvíli pripomínala. A väčšinou dosiahla naozaj aj strašidelnú podobu. Je to skôr však iba vonkajšia podoba.
Keď Thatcherová zomrie, v Británii sa bude vo veľkom polemizovať o tom, či má jej pohreb platiť štát, alebo súkromná firma. Už teraz sa o tom polemizuje. Film Železná lady nie je práve príspevkom do diskusie. Podľa neho to vyzerá tak, že pointou tohto politického príbehu je demencia, ktorou jeho hlavná hrdinka už niekoľko rokov trpí. To by mohlo trochu sklamať akúkoľvek ľudskú bytosť.
Do našich kín príde Železná lady 1. marca.
