FÓRUM

To, čo sa vnímalo len ako svet služby, sa objavuje ako autentický priestor

Príbeh úžitkovej grafiky Longauer prerozprával v obrazoch a text je len komentárom k videnému

Príbeh úžitkovej grafiky Longauer prerozprával v obrazoch a text je len komentárom k videnému

Pred pár rokmi si Ľubomír Longauer, živiaci sa grafickým dizajnom, povedal, „že nemá chuť zdokonaľovať svoju pokoru pred klientom, nechať sa sekírovať a vyrábať nové a nové varianty návrhov, aby vyhovel“. Naplánoval si venovať zvyšok svojej energie niečomu, čo má väčší zmysel, takže už asi desať rokov vynáša na svetlo to, na čo dejiny umenia zabudli, nevšimli si, čo zostalo skryté. Najnovšie je to kniha Modernosť tradície. Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 (Slovart).

Aj keď sa mieša do remesla „píšucim profesionálom“ a vyrušuje inštitucionálnych bádateľov temperamentom a priam diktátorským zapálením pre vec, podarilo sa mu, čo málokomu z nich – že objavovanie histórie úžitkovej grafiky sa môže stať verejne sledovaným príbehom.

Zápas so stratou pamäti

Už séria putovných desiatich či jedenástich výstav po múzeách a galériách o Slovenskej typografii v 20. storočí prekročila tradičné hranice podobných projektov. Bola upozornením a akýmsi verejným gestom najmä smerom k inštitúciám, ktoré majú v popise práce mapovať, zachraňovať a vzdelávať. So „stratou pamäti“ postupujúcou naprieč všetkými generáciami začal zápasiť ešte ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, pretože, ako sebakriticky priznáva, „hoci desať rokov študoval úžitkovú grafiku, o tom, že na Slovensku do roku 1945 vychádzali až tri odborné grafické časopisy, sa nikdy od nikoho nedozvedel“.

Navyše mal pocit, že mladá sebavedomá generácia grafických dizajnérov stráca (ani nie tak vlastnou vinou) povedomie kontinuity a domáceho kontextu mysliac si, že tu doma bola donedávna „akurát tak potopa“. Postupne jeho dobrodružná cesta archívmi, zbierkami, antikvariátmi a zabudnutými pozostalosťami priniesla množstvo materiálu, z ktorého sa dal vyskladať obnovený obraz úžitkovej grafiky prvej polovice 20. storočia ako rovnocennej partnerky slovenského vizuálneho umenia.

Tej, ktorá bola donedávna podceňovaná ako práca na objednávku a ukrytá „iba“ v knižných obálkach, ilustráciách, v grafických úpravách kníh, plagátoch, časopisoch, v známkach či bankovkách. Ale tu vďaka Longauerovmu nasvieteniu to, čo sa vnímalo len ako svet „služby“, sa objavuje ako autentický priestor, kde sa odohrali všetky dôležité domáce zápasy o modernú podobu umenia, ktoré sa skôr hľadali na plátnach obrazov. Ukázalo sa, že premeny jazyka v úžitkových disciplínach výtvarného umenia sú viditeľnejšie a tak symboly národnej mytológie či, naopak, znaky formalistickej typografie zreteľnejšie vykresľujú ohniská konfliktov a zmierení konzervativizmu a modernizmu v umení prvej polovice 20. storočia.

Donedávna zabudnutý príbeh

Mohlo by sa zdať, že Longauer svojimi výstavnými aktivitami a knihami polemizuje s odbornými dejinami umenia. Avšak ako sám zvykne hovoriť, nie je kunsthistorikom, je predovšetkým úžitkovým grafikom. I keď je to možno jedno, do ktorej polohy sa štylizuje, lebo jeho výskum je dôkazným materiálom s „polemickým“ obsahom, ktorý sa už nedá prehliadnuť. Aj kniha je postavená tak, aby príbeh o úžitkovej grafike bol prerozprávaný v obrazoch a text je len komentárom k videnému. Je obrazovým príbehom pútavo vyskladaným z množstva zabudnutých či polozabudnutých diel umelcov a úžitkových grafikov, ktorí svojím umením a prácou presiahli svoju dobu.

Pre Longauera sú dejiny umenia mikrosvetom konkrétnych ľudí a ich „presahujúcej“ práce, a tak prvý vo svojej knihe poskladal z denníkov, zošitov, množstva skíc práve ten o Martinovi Benkovi, ktorého už v predchádzajúcej monografii priliehavo nazval dizajnérom slovenského mýtu. Práve vďaka nemu dostali národné symboly a mýty svoj obraz v návrhoch štátnych znakov, v bankovkách, v detskej ilustrácii či v autorskom písme a dokonca v Longauerovom výklade sa javia autentickejšie ako často rutinne prezentované majstrove „zakladateľské kúsky“ maliarskej moderny.

Medzi ideológiami

Aj keď dejiny umenia zvykli grafický dizajn diskvalifikovať práve pre jeho službu „neumeleckým zadaniam“, dnes sa ukazuje, že aj vďaka týmto úlohám sa slovenskí umelci odvážili konfrontovať nielen s konzervatívnym domácim prostredím, ale dokonca aj s niektorými dobovými výtvarnými trendmi, ktoré vtedy hýbali európskymi umeleckými scénami.

Teda na takomto historickom pôdoryse Ľubomír Longauer sleduje umelecké cesty Andreja Kováčika, Jaroslava Vodrážku, Karola Ondreičku, Jozefa Vlčeka, Jozefa Cincíka, Štefana Bednára a Rudolfa Fábryho, ktorí vyzliekali Slovensko z kroja. A niekde ide aj ďalej, najmä tam, kde sa úžitková grafika stáva nástrojom nacistickej alebo komunistickej ideológie, ako sa umeniu 20. storočia neraz stávalo. Ani tá „naša“ slovenská nie je výnimkou.

ico

Ďalšie knihy

Martin Benka. Prvý dizajnér slovenského národného mýtu

Slovart, 2009

Ľubomír Longauer v spolupráci s Annou Oláhovou predstavuje osobnosť Martina Benku v doteraz nepublikovanom zábere. Približuje Benku nie ako všeobecne známeho maliara, ale ako azda prvého slovenského dizajnéra, ako umelca, ktorý vytvoril jedinečnú sériu autorského písma, navrhoval známky i bankovky, tvoril znaky pre centrálne slovenské inštitúcie, ilustroval knižky, navrhoval exlibrisy a sgrafitá. Longauer zaraďuje umelca v historickom kontexte so vzťahom k súvekej politickej situácii, venuje sa formálnym výrazovým prostriedkom, ktorými sa umelec usiloval naplniť svoj program. Publikácia obsahuje vyše 1000 reprodukcií Benkovho diela – väčšina z nich ešte nebola publikovaná. V závere každej kapitoly je resumé v anglickom jazyku.

O sebe a o svojej práci / About Me and My Work

Slovenské centrum dizajnu, 2009

Kniha o Ľubomírovi Longauerovi, grafickom dizajnérovi, výtvarníkovi, kurátorovi viacerých výstav o typografii, skúmateľovi histórie grafického dizajnu na Slovensku, je prvou publikáciou, ktorú vydalo Slovenské centrum dizajnu o osobnostiach slovenského dizajnu. Knižka predstavuje Longauera na pozadí jeho rodiny, štúdia, jeho spoločenských a politických aktivít, pedagogických skúseností a, samozrejme, ako skúseného grafického dizajnéra a výtvarníka.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 684
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 831
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 809
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 483
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 281
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 164
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 796
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 683
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 446
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 257

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Nivy zatvoria. Pozrite si, kde vystúpite v Bratislave z autobusu

Novú stanicu chcú postaviť do troch rokov.

SVET

Zomrela dedička L'Oréalu, najbohatšia žena sveta

Zásluhy Liliane Bettencourtovej sa ocitli v tieni afér.

Neprehliadnite tiež

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.

Yoko Ono zasiahla proti poľskej limonáde. Aj keď právo na to celkom nemá

Novovzniknutá firma nemala šancu, Yoko vlastní značku John Lennon.

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.