FÓRUM

To, čo sa vnímalo len ako svet služby, sa objavuje ako autentický priestor

Príbeh úžitkovej grafiky Longauer prerozprával v obrazoch a text je len komentárom k videnému

Príbeh úžitkovej grafiky Longauer prerozprával v obrazoch a text je len komentárom k videnému

Pred pár rokmi si Ľubomír Longauer, živiaci sa grafickým dizajnom, povedal, „že nemá chuť zdokonaľovať svoju pokoru pred klientom, nechať sa sekírovať a vyrábať nové a nové varianty návrhov, aby vyhovel“. Naplánoval si venovať zvyšok svojej energie niečomu, čo má väčší zmysel, takže už asi desať rokov vynáša na svetlo to, na čo dejiny umenia zabudli, nevšimli si, čo zostalo skryté. Najnovšie je to kniha Modernosť tradície. Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 (Slovart).

Aj keď sa mieša do remesla „píšucim profesionálom“ a vyrušuje inštitucionálnych bádateľov temperamentom a priam diktátorským zapálením pre vec, podarilo sa mu, čo málokomu z nich – že objavovanie histórie úžitkovej grafiky sa môže stať verejne sledovaným príbehom.

Zápas so stratou pamäti

Už séria putovných desiatich či jedenástich výstav po múzeách a galériách o Slovenskej typografii v 20. storočí prekročila tradičné hranice podobných projektov. Bola upozornením a akýmsi verejným gestom najmä smerom k inštitúciám, ktoré majú v popise práce mapovať, zachraňovať a vzdelávať. So „stratou pamäti“ postupujúcou naprieč všetkými generáciami začal zápasiť ešte ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, pretože, ako sebakriticky priznáva, „hoci desať rokov študoval úžitkovú grafiku, o tom, že na Slovensku do roku 1945 vychádzali až tri odborné grafické časopisy, sa nikdy od nikoho nedozvedel“.

Navyše mal pocit, že mladá sebavedomá generácia grafických dizajnérov stráca (ani nie tak vlastnou vinou) povedomie kontinuity a domáceho kontextu mysliac si, že tu doma bola donedávna „akurát tak potopa“. Postupne jeho dobrodružná cesta archívmi, zbierkami, antikvariátmi a zabudnutými pozostalosťami priniesla množstvo materiálu, z ktorého sa dal vyskladať obnovený obraz úžitkovej grafiky prvej polovice 20. storočia ako rovnocennej partnerky slovenského vizuálneho umenia.

Tej, ktorá bola donedávna podceňovaná ako práca na objednávku a ukrytá „iba“ v knižných obálkach, ilustráciách, v grafických úpravách kníh, plagátoch, časopisoch, v známkach či bankovkách. Ale tu vďaka Longauerovmu nasvieteniu to, čo sa vnímalo len ako svet „služby“, sa objavuje ako autentický priestor, kde sa odohrali všetky dôležité domáce zápasy o modernú podobu umenia, ktoré sa skôr hľadali na plátnach obrazov. Ukázalo sa, že premeny jazyka v úžitkových disciplínach výtvarného umenia sú viditeľnejšie a tak symboly národnej mytológie či, naopak, znaky formalistickej typografie zreteľnejšie vykresľujú ohniská konfliktov a zmierení konzervativizmu a modernizmu v umení prvej polovice 20. storočia.

Donedávna zabudnutý príbeh

Mohlo by sa zdať, že Longauer svojimi výstavnými aktivitami a knihami polemizuje s odbornými dejinami umenia. Avšak ako sám zvykne hovoriť, nie je kunsthistorikom, je predovšetkým úžitkovým grafikom. I keď je to možno jedno, do ktorej polohy sa štylizuje, lebo jeho výskum je dôkazným materiálom s „polemickým“ obsahom, ktorý sa už nedá prehliadnuť. Aj kniha je postavená tak, aby príbeh o úžitkovej grafike bol prerozprávaný v obrazoch a text je len komentárom k videnému. Je obrazovým príbehom pútavo vyskladaným z množstva zabudnutých či polozabudnutých diel umelcov a úžitkových grafikov, ktorí svojím umením a prácou presiahli svoju dobu.

Pre Longauera sú dejiny umenia mikrosvetom konkrétnych ľudí a ich „presahujúcej“ práce, a tak prvý vo svojej knihe poskladal z denníkov, zošitov, množstva skíc práve ten o Martinovi Benkovi, ktorého už v predchádzajúcej monografii priliehavo nazval dizajnérom slovenského mýtu. Práve vďaka nemu dostali národné symboly a mýty svoj obraz v návrhoch štátnych znakov, v bankovkách, v detskej ilustrácii či v autorskom písme a dokonca v Longauerovom výklade sa javia autentickejšie ako často rutinne prezentované majstrove „zakladateľské kúsky“ maliarskej moderny.

Medzi ideológiami

Aj keď dejiny umenia zvykli grafický dizajn diskvalifikovať práve pre jeho službu „neumeleckým zadaniam“, dnes sa ukazuje, že aj vďaka týmto úlohám sa slovenskí umelci odvážili konfrontovať nielen s konzervatívnym domácim prostredím, ale dokonca aj s niektorými dobovými výtvarnými trendmi, ktoré vtedy hýbali európskymi umeleckými scénami.

Teda na takomto historickom pôdoryse Ľubomír Longauer sleduje umelecké cesty Andreja Kováčika, Jaroslava Vodrážku, Karola Ondreičku, Jozefa Vlčeka, Jozefa Cincíka, Štefana Bednára a Rudolfa Fábryho, ktorí vyzliekali Slovensko z kroja. A niekde ide aj ďalej, najmä tam, kde sa úžitková grafika stáva nástrojom nacistickej alebo komunistickej ideológie, ako sa umeniu 20. storočia neraz stávalo. Ani tá „naša“ slovenská nie je výnimkou.

ico

Ďalšie knihy

Martin Benka. Prvý dizajnér slovenského národného mýtu

Slovart, 2009

Ľubomír Longauer v spolupráci s Annou Oláhovou predstavuje osobnosť Martina Benku v doteraz nepublikovanom zábere. Približuje Benku nie ako všeobecne známeho maliara, ale ako azda prvého slovenského dizajnéra, ako umelca, ktorý vytvoril jedinečnú sériu autorského písma, navrhoval známky i bankovky, tvoril znaky pre centrálne slovenské inštitúcie, ilustroval knižky, navrhoval exlibrisy a sgrafitá. Longauer zaraďuje umelca v historickom kontexte so vzťahom k súvekej politickej situácii, venuje sa formálnym výrazovým prostriedkom, ktorými sa umelec usiloval naplniť svoj program. Publikácia obsahuje vyše 1000 reprodukcií Benkovho diela – väčšina z nich ešte nebola publikovaná. V závere každej kapitoly je resumé v anglickom jazyku.

O sebe a o svojej práci / About Me and My Work

Slovenské centrum dizajnu, 2009

Kniha o Ľubomírovi Longauerovi, grafickom dizajnérovi, výtvarníkovi, kurátorovi viacerých výstav o typografii, skúmateľovi histórie grafického dizajnu na Slovensku, je prvou publikáciou, ktorú vydalo Slovenské centrum dizajnu o osobnostiach slovenského dizajnu. Knižka predstavuje Longauera na pozadí jeho rodiny, štúdia, jeho spoločenských a politických aktivít, pedagogických skúseností a, samozrejme, ako skúseného grafického dizajnéra a výtvarníka.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 892
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 256
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 697
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 159
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 029
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 321
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 995
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 907
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 546
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 044

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

KOMENTÁRE

Brexit na princípoch úprimnej spolupráce

Dosahovanie kompromisov už akoby nebolo v móde. Je načase to zmeniť.

ŽENA

Čo si obliecť na maturitu a štátnice?

Skúšky sú formálnymi udalosťami, dospelosť a úctu prejavujeme aj oblečením.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Po zámku v Kroměříži sa preháňa Mária Terézia vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop