Ako tvorím
Režisér Jaro Rihák
Keď predvlani získalJaro Rihákna festivale v Karlových Varoch hlavnú cenu Nadácie Barrandov & RWE za scenár Na drugu stronu (Plavba parníka Penčo), jeho šanca nakrútiť tento celovečerný film sa stala o riadny kus reálnejšia. „Dnes už viem, že príbeh skupiny mladých ľudí, ktorí sa vydali v roku 1940 na cestu z Bratislavy do Palestíny, kam sa parník nakoniec dostal až po štyroch rokoch, sa na Slovensku nikdy nenatočí,“ hovorí sklamane.
Svojmu scenáru verí, ale bez základného finančného príspevku z Audiovizuálneho fondu je skoro nemožné zháňať ďalšie peniaze v zahraničí. „Samozrejme, môžem scenár predať, no to by už bol iný film. Mojou túžbou je nakrútiť si ho sám, určite v koprodukcii, ale chcel som, aby v tom filme bol slovenský podiel. Druhou možnosťou je odložiť si ho a čakať.“
Na pohode mu nepridalo ani zrušenie dlhoročného seriálu o osobnostiach GEN, kde v posledných rokoch nakrútil profily Ivana Kadlečíka, Vladimíra Godára a Agneše Kalinovej. „A tak idem trochu pookriať do Afriky,“ hovorí autor filmov Albert, Albert a Cudzinci. „Samozrejme, pracovne, dostal som ponuku nakrútiť dokument do cyklu Slovenskej televízie Klub seniorov.“
Podmienkou bolo, aby to bol portrét šťastného dôchodcu. „Sú takí, nie všetci sú zakomplexovaní. Tento môj je bývalý geológ, ktorý si vymyslel úžasný spôsob, ako vybabrať so starobou, s osudom človeka na penzii. Založil si malú cestovnú kanceláriu, doslova panelákovú, vo svojom byte. Nie je to pre neho žiadna cesta k veľkým peniazom, ale šanca cestovať na miesta, ktoré kedysi ako geológ pracovne navštívil. On ponúka kamarátom za prijateľnú sumu cestu, robí im sprievodcu, a všetci sú spokojní.“
Pre nakrúcanie si dal podmienku, že to bude prostredie, ktoré má najradšej. „Tak ideme do skalnatých oblasti na rozhraní Alžírska, Líbye a Nigeru,“ dodáva Rihák, ktorého po návrate čaká pokračovanie práce na cykle Família.
A odrazu sa reč opäť zvrtne na jeho srdcovú tému parníka Penča. „Mám ponuku vydať o tom príbehu knihu, no neláka ma prepísať to do románovej formy. Skôr si predstavujem, že by som scenár obohatil o vysvetľujúci poznámkový aparát. Bola by to akási kombinácia filmového scenára a literatúry faktu.“
