Asar Eppel (11. 1. 1935 - 20. 2. 2012), ruský Žid, ale predovšetkým básnik, spisovateľ a prekladateľ, zomrel v moskovskej nemocnici. Jeho srdce nevydržalo a lekári pár posledných dní už len bezradne stáli nad jeho posteľou a čakali, kedy to zabalí i bojovník Eppel.
Dožil sa 78 rokov, ale myseľ mal krátko pred smrťou sviežu ako tridsiatnik. V posledných rokoch sa ponoril hlavne do prekladov a okrem zmieneného Petrarku vydal i Giovanniho Boccaccia, Henryka Sienkiewicza, Bertolda Brechta či Rudyarda Kiplinga. Mal obrovský záber a jeho vedomosti svetovej literatúry boli obdivuhodné.
Pôvodne sa Eppel mal stať inžinierom, čo by bola určite veľká škoda pre milovníkov dobrej literatúry. Dokonca Katedru architektúry na Moskovskom stavebnom inštitúte úspešne dokončil. Lenže potom zistil, že jeho vášňou je slovo.
V roku 1956 v liste Moskovskij komsomolec vydal svoj vôbec prvý článok. V 90. rokoch začal vydávať zbierky poviedok a najznámejšie sa stali Bylinková ulica i Šampión môjho života.
Obe boli ocenené kritikou medzi najlepšími literárnymi dielami roka. Väčšinu literárnych cien, ktoré dostal, však získal za preklady. Za tie z taliančiny mu medzinárodná nadácia Grinzane Cavour udelila prestížne vyznamenanie. Poliaci mu zasa udelili medailu Za zásluhy o poľskú literatúru.
Úspešne sa pustil i do divadla. Napísal scenár a texty k piesňam pre muzikál nakrútený podľa Babeľových Odeských poviedok. Práca ho bavila, ale v posledných rokoch mu už predsa len ubúdali sily.
Pre radosť i potešenie svojich čitateľov si prekladal texty škótskych a írskych balád i srbské piesne Vuka Karadžiča. Tieto básne však budú v zbierke vydané už len in memoriam.