Ako vzniká hit: Rozum Rudolfa Slobodu

V roku 1982 len málokto tušil, že s románom Rozum spisovateľa Rudolfa Slobodu, prichádza jedno z kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia

Rudolf Sloboda 1936 – 1995Prozaik, dramatik a scenárista.Napísal vyše tridsaťtri kníh –románov, zbierok poviedok,knihu básní, esejí i knihy pre deti.Medzi jeho najznámejšie diela patria: Narcis (1965), Britva (1967),Hlboký mier (1976), Rozum (1982(Zdroj: Peter Procházka)

Keď sa v roku 1982 objavil v kníhkupectvách román Rozum spisovateľa Rudolfa Slobodu, len málokto tušil, že práve vyšlo jedno z kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia. Stačilo však pár mesiacov a po knihe sa len tak zaprášilo – všetci chceli čítať román, v ktorom sa autor priznáva k tomu, že sekerou zabil svojho psa a tlčie svoju ženu.

Pre mnohých čitateľov bolo toto dielo nestráviteľné a čudovali sa, ako vôbec mohlo vyjsť. Pre iných – a bola to menšina – to bol závan sviežeho vzduchu v slovenskej literatúre.

Po desiatich rokoch normalizácie, keď vychádzali len romány plné „pozitívnych“ hrdinov a budovateľov socializmu, či pseudohistorické zlátaniny, sa odrazu vynorilo čosi, čo nebolo ani pozitívne, ani optimistické, skôr naopak.

Píšem svoj život

„Od februára, keď som naposledy písal do denníka, píšem zrejme román, ktorý zatiaľ nemá nadpis. Som na strane 230 – čo ma môže upokojovať, ale akýsi plameň ma stále nutká, aby som epizódy stále zapletal.“ Touto vetou začína 9. augusta 1980 svoj denníkový zápis Rudolf Sloboda.

Vtedy štyridsaťdvaročný spisovateľ už takmer pol roka intenzívne pracoval na románe, ktorý neskôr dostal názov Rozum. Pred rokom mu na rakovinu zomrel otec, ktorého mal veľmi rád. Jeho rodinný život je v troskách, má za sebou pobyt na protialkoholickom liečení, trápia ho žalúdočné vredy a na svojom pracovisku, kde robí scenáristu a dramaturga, je všetkým na smiech.

Sloboda naplno prežíva to, čo dnes označujeme módnym termínom „kríza stredného veku“. Keďže s vydavateľstvom bol dohodnutý na odovzdaní rukopisu románu, pustil sa do písania bez toho, aby vedel, o čom bude písať.

Bol však rozhodnutý k písaniu pristúpiť ako k psychoterapii a vypísať zo seba všetko, čo ho trápilo.

slobodapovodnehlavna.jpg

Je to pravda?

Celý Rozum, až na niekoľko epizód, je silne autobiografický – Sloboda si prestal robiť záznamy vo svojom denníku (výber z dvadsiatich denníkových zošitov vyšiel v roku 2002) a namiesto nich voľne písal román o svojom živote. Po jeho vyjdení sa mnohí neveriacky pýtali – naozaj ten Sloboda bije svoju ženu? Naozaj býva v akejsi chate nad Devínskou Novou Vsou? Naozaj zabil svojho psa sekerou?

Jeho rozprávanie je také úprimné a autentické, že slabšie povahy knihu ani nedočítajú, pretože sa im zdá nechutná a sebaobnažujúca. Sloboda akoby si v istej chvíli uvedomil, že prekračuje hranice, a preto text ozvláštnil vymysleným príbehom akéhosi Jána Hodžu, ktorého zabije manželka Uršuľa.

Celý román však stojí na rozprávaní bezmenného štyridsiatnika, ktorý sa snaží vytvoriť námet na filmový scenár, pričom rieši rodinné problémy s manželkou trpiacou na schizofréniu, dospievajúcou dcérou, susedmi a kolegami v zamestnaní. Samozrejme, že nevyrieši nič, skôr naopak – vďaka svojmu „rozumu“ veci ešte viac skomplikuje.

sloboda3.jpg

V záhradnom domčeku v Devínskej Novej Vsi Sloboda žil s manželkou od polovice sedemdesiatych rokov až do smrti.

Život v socializme

Čaro Slobodovho písania však nie je len v jeho naivnej úprimnosti, keď ako dieťa vytára všetko, čo mu napadne. Kruté a drastické scény vyvažuje sebairóniou a zvláštnym „podprahovým“ humorom, ktorý funguje i dnes, tridsať rokov po prvom vydaní knihy.

Vedľajším efektom Slobodovho románu je i to, že pochoval obraz spisovateľa, akému mnohí radi verili (či už čitatelia, alebo autori) – múdreho baťka, ktorý vie byť prísny i láskavý, svedomie národa, umelca. Namiesto neho im ukázal alkoholickú figúrku, ktorá si nevie dať do poriadku vlastný život a v podstate vie len tárať. Toto mu mnohí kolegovia nedokázali odpustiť, ešte viac však nečakaný čitateľský úspech knihy.

Kým sa komunistickí spisovateľskí funkcionári spamätali, bolo už neskoro – kniha sa rozpredala a oni sa mohli len pýtať, ako je možné, že im takéto čosi prekĺzlo pomedzi prsty. V Slobodovej knihe nebol ani len náznak čohosi pozitívneho, čo socializmus ľuďom prinášal – všetci žili v akejsi čudesnej materiálnej či duševnej biede, závideli si, ohovárali sa, stále boli chorí, lenivo sa vyvaľovali v posteli a už vôbec nesnívali o krajších zajtrajškoch. Nuž a takéto „dielo“ predsa nikdy nemalo vyjsť!

Sloboda2.jpg

Rozum forever

Niekoľko recenzentov knihu znieslo pod čiernu zem, pozitívnych (i keď opatrných) recenzií však bolo viac. Rozum postupne vyšiel vo viacerých vydaniach a prekladoch a Sloboda sa napokon dožil uznania, po ktorom toľko túžil – poskytoval rozhovory, chodil na besedy, písali o ňom štúdie a recenzie.

Rýchlo sa však slávy prejedol a neskôr mrzuto skonštatoval, že pre čitateľov navždy zostane spisovateľom, ktorý zabíja psy, dusí mačky a bije manželku.

V denníku, ktorý poctivo písal do konca života, bolo čoraz menej pasáží venovaných tvorbe, jeho depresie boli stále väčšie a radosť mu prinášala už len vnučka Magdalénka. V septembri 1995 sa Rudolf Sloboda vo svojom záhradnom domčeku obesil – paradoxne na vrchole svojej slávy, keď mu vychádzali knihy a Astorka pripravovala premiéru jeho druhej hry. Všetky úvahy o živote a smrti, ktorých je Rozum plný, akoby týmto gestom naplnil.

ico

Úryvok z románu Rozum

obajlk3.jpgŽena zapla rádio. Ozval sa zborový spev. Spievali variácie na slovenské pesničky, je to náramne dojímavé, hoci počujeme napríklad len dve-tri slová, z ktorých sa nedá zistiť obsah piesne.

Keď tenorista dospieval, žena poznamenala, že by som mal byť jemnejší, potom by som nebol taký nervózny. Ona pozná dirigenta jedného zboru, ktorý vôbec nie je nervózny a je jemný.

Poznamenal som, že zborový spev som nikdy nemal rád, lebo je v ňom čosi pomýlené. Najmä tie zmesi ľudových piesní, keď sa umnými prechodmi dostávame k novej pesničke. Žena sa nasršila, vždy vraj chcem dokázať, že všetkému rozumiem lepšie a že by som mal skúsiť napísať nejaký zbor.

Opýtal som sa, prečo ženy majú rady jemných mužov. Po tejto rečníckej otázke som poznamenal, že nikto nie je jemný, kto sa dá naverbovať do nejakého zboru, kde zadarmo spieva po večeroch všelijaké zmesi. Taký človek nemôže byť normálny. Hudba sa má robiť za peniaze – tak ako kedysi, keď sa muzikant svojou hudbou živil. Normálnemu človeku sa predsa nechce stále spievať – trebárs každý utorok či piatok. Ak sa umenie má robiť pravidelne, musí byť zamestnaním, inak zapríčiní šialenstvo.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 882
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 377
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 475
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 373
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 999
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 467
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 910
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 087
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 899
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 666

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Sládok: Kvalitu vieme zaručiť len po bránu pivovaru

Pivná kultúra Slovákov sa zlepšuje, ale pomalým tempom, myslí si skúsený sládok.

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Kazašský lovec pôjde radšej do hôr ako na otcov pohreb

Bashahan, kazašský lovec, ktorý používa na lov orly skalné.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop