Je asi symbolické, že poviedka, v ktorej Thomas Bernhard opisuje, s akým pôžitkom sledoval úžasné divadlo, keď celé „odporné Rakúsko so všetkými sprostými s ničomnými ľuďmi“ vzplanulo a úplne zhorelo, tvorí záver knihy Události a jiné prózy.
Jeho nelichotivý názor o svojej vlasti je totiž všeobecne známy, no keďže ide o texty z raného Bernhardovho obdobia, je možno prekvapivé, že táto averzia sa zjavila už v autorovej mladosti. Uvedená poviedka patrí do druhej časti knihy, kde sa spisovateľ v „iných prózach“ predstavuje už v plnej rozprávačskej sile neskoršej zrelej tvorby.
Úvodné „udalosti“ sú, naopak, postavené na stručnosti, sú to často desivé a v podstate nelogické správy, no Bernhard akoby sa pýtal: A prečo by sa to nemalo stať aj vám?
