Príbeh Oscara Schindlera je všobecne známy. Gisi Fleischmannovú, šéfku ilegálnej pracovnej skupiny, ktorá sa pokúšala pribrzdiť trasporty židov zo Slovenska, nepoznajú dosť dobre ani Bratislavčania. Pritom jej príbeh nie je o nič menej dramatický ani kontroverzný ako ten, ktorý sa stal námetom oscarového filmu.
Hra Rabínka, ktorú cez víkend odpremiérovalo Slovenské národné divadlo prináša tému, ktorá je stále natoľko živé a bolestivé, až sa čudujeme, prečo o nej nebolo dodnes napísaných dvadsať hier. Dokumentárna hra Anny Gruskovej pripomína dejinné zlyhania, na ktoré by sme radšej zabudli. Podobne ako pred rokmi Ballekov Tiso v divadle Aréna, aj tu sa pracuje s listami či prejavmi, ktoré často netreba nijako „dramatizovať“, keďže sú obludné samé o sebe.
Autorka svoju hrdinku slepo neheroizuje, necháva priestor aj pre pochybnosti tlmočené najmä cez postavu Gisinej matky Jetty, ktorú presvedčivo stvárnila Emília Vášáryová. Nedá sa to, čo robila Ústredňa Židov, nazvať aj kolaboráciou s Nemcami? Mali obrovské úplatky vtedajším slovenským aj nemeckým funkcionárom nejaký zmysel? Neboli slovenskí Židia naivní ak si mysleli, že dokážu zastaviť transporty v celej Európe? Nepodľahla sama Gisi predstave, že je dôležitá ako akási rabínka?
Gisi Fleischmanová musela byť výnimočnou osobnosťou, ak sa presadila aj v prostredí ortodoxnej Židovskej obce aj medzi mocnými. Ak aj bola naivná, tak za to zaplatila i vlastným životom. Svojou obetavou aktivitou získala len poctu byť prvou na rade.
Česká režisérka Viktorie Čermáková pristúpila k rôznorodému materiálu neprvoplánovo a kreatívne, možno aj priveľmi. Tvorcovia rezignovali na vytvorenie veľkej dramatickej postavy, do ktorej by sme sa mohli vcítiť. Antiiluzívnosti tohto divadelného tvaru nahrávalo už obsadenie hlavnej hrdinky Ingrid Timkovou, ktorú sa len v jedinom momente tmavou parochňou pokúsili vonkajškovo priblížiť Gisi. Nepodaril sa však ani výraznejší pohľad do vnútra tejto osobnosti.
Parodované politické prejavy pôsobili zbytočne násilne, ani videodokrútky nevyužili naplno svoju informačnú i emotívnu silu. Výstup s Kosovou, manželkou korumpovaného úradníka, v ktorom Emília Vášáryová prejavila svoj herecké majstrovstvo, ukázal, že aj krikľavá karikatúra môže mať v sebe prvky vnútornej pravdivosti, čo však nebol prípad všetkých scén.
Bez predchádzajúcej znalosti sa divák môže v príbehu aj strácať. Čitateľnejší mohol byť aj príbeh o Ester, ktorý má v rámci témy symbolický význam.
Ku kabaretnej nálade inscenácie najviac prispieva scéna a kostýmy Jany Prekopovej. Peter Kofroň ponúkol zaujímavý hudobný plán, záverečný šansón však nemal očistný účinok. Snaha nadľahčiť ťaživosť témy, či priblížiť tému mladšej generácii, je absolútne pochopiteľná, podobne silná téma však mohla ponúknuť aj katarziu.
To, že sa príbeh Gisi Fleischmannovej dostal na našu prvú scénu je záslužné nielen ako pripomienka 70. výročia prvých transportov Židov zo Slovenska. Aby však inscenácia reálne naplnila svoj zmysel, malo by SND s touto inscenáciou a jej obecenstvom ďalej pracovať. Informáciami nabitý a pútavý bulletin je veľmi dobrým začiatkom. Autorka o svojej hlavnej postave chystá aj film.
Recenzia/divadlo
Anna Grusková: Rabínka
Réžia: Viktorie Čermáková
Dramaturgia: Rastislav Ballek, Matej Samec
Scéna a kostýmy: Jana Preková
Hudba: Petr Kofroň
Pohybová spolupráca: Halka Třešňáková
Hrajú: Ingrid Timková, Emília Vášáryová, Ivana Kuxová, Halka Třešňáková
Premiéry 3. a 4. marca 2012 v Štúdiu v novej budove SND
