Thomas Hampson ako Don Giovanni a Magdalena Kožená ako Zerlina v Mozartovej opere Don Giovanni. Dirigentom predstavenia je Nikolaus Harnoncourt. FOTO - ČTK
Don Giovanni v obleku a ženy, ktoré majstrovsky zvádza, v spodnej bielizni? Áno, Don Giovanni a pre festival napísaný nový koniec opery Turandot patria k vrcholom tohtoročného Salzburského festivalu, najvýznamnejšieho operného a divadelného podujatia tohto druhu na svete.
Na novoty sú v Salzburgu zvyknutí - predstavenia sa robia exkluzívne pre dva letné mesiace, málokedy sa stane, že rovnakú operu vidieť potom ešte na niektorej inej svetovej scéne. Tentoraz je však v Salzburgu noviniek viac.
Nový je tiež umelecký vedúci. Peter Ruzicka, bývalý šéf opery v Hamburgu. Prišiel s ambicióznym plánom, ktorý má navždy zabezpečiť Salzburgu titul Mozartovo mesto. Praha či Viedeň môžu zabudnúť. Keď sa povie Mozart, musí sa každému vybaviť miesto, kde sa narodil. Do roku 2006, keď bude 250. výročie Mozartovho narodenia, plánuje Ruzicka uviesť v Salzburgu všetky jeho opery.
Projekt odštartoval novou inscenáciou Dona Giovanniho. Toho režisér Martin Kušej zbavil barokových šiat a historických kulís. Na bielej, modernej scéne sa speváci pohybujú v oblekoch, zbory žien, ktoré podliehajú jeho čaru, vystupujú v spodnej bielizni.
„Nechcem si predstaviť, čo sa bude diať roku 2006,“ hovorí však skepticky riaditeľ kultúrnej redakcie televízie ORF v Salzburgu Siegbert Stronegger. „Bude to Mozart overkill - Mozarta bude všade priveľa.“
Ďalšou Ruzickovou novinkou je neznáma opera Kráľ Kandaules expresionistického skladateľa Alexandra Zemlinského. Zemlinsky, člen umeleckých kruhov Viedne fin-de-siécle, švagor Schönberga a priateľ Almy Mahlerovej, dlhé roky pôsobil v medzivojnovej Prahe. Svoju veľkú operu na mytologický námet o kráľovi, ktorý mal všetko šťastie sveta, ale skončil tragicky, začal písať v tridsiatych rokoch. V roku 1938 emigroval do New Yorku a kráľa Kandaula nedokončil.
Nahá hlavná predstaviteľka? To bolo dlho nemysliteľné. Operu prvý raz uviedli až v roku 1996 v Hamburgu, ale až v Salzburgu sa dostala k medzinárodnému publiku. Hlavná diva skutočne odhalí všetko. Jasajúce publikum - to boli vzhľadom na cenu lístkov predovšetkým bohatí. Prezidentka festivalu Helga Rabl-Stadler to považuje za prirodzené: „Je pravda, že väčšina publika sú veľmi majetní ľudia. Zároveň však takmer dve tretiny tých, čo chodia do Salzburgu, sem chodia pravidelne. A vždy chcú vidieť niečo, čo nikde inde neuvidia.“
Organizátori festivalu sa tiež snažia, aby sa opera a divadlo nestalo len výlučne záležitosťou bohatých a tiež, aby nepatril len k tým v strednom a vyššom veku. „Ak by to tak bolo, festival by o pár rokov zanikol,“ hovorí ekonomický riaditeľ Gerbert Schweighofer. Aj preto má festival časť, ktorá je venovaná produkcii mladých režisérov - tento rok dostali príležitosť napríklad litovský režisér Oskaras Koršunovac s novým naštudovaním Sofoklovho Kráľa Oidipa.
Tí, ktorým sa lístok neušiel, môžu však v Salzburgu stráviť tiež večer v opere a to s vystúpením tých najväčších hviezd. Na námestí vedľa salzburského Dómu je nainštalovaná obrazovka. Večer sa tu vysiela záznam z najlepších predstavení minulých ročníkov. Zadarmo sa tak dá vychutnať Don Giovanni pod taktovkou Karajana, s Mozartovým pomníkom za chrbtom.
