GLOSA / FESTIVAL

Sophie, Garry a Etienne

V nedeľu sa skončil päťdesiaty piaty ročník Medzinárodného filmového festivalu v Locarne. Hlavnú cenu, Zlatého leoparda, získal film Das Verlangen (Prianie) nemeckého režiséra Iaina Diltheyho. Hovorilo sa síce o iných favoritoch, o nemeckom filme Shopiiie


Piazza Grande: na terase Grand Hotela sa zvykne do svitania popíjať, grilovať, debatovať, a vôbec, oslavovať. Tento rok však asi sto hostí o štvrtej ráno odmietlo ísť spať. Keď sa skončila zábava v Grand Hoteli, pokračovali hneď vedľa neho v McDonalde, divoko tancovali, spievali a bubnovali po stoloch. Bezmocní pracovníci Grand Hotela zavolali políciu. Tá prišla a nerozhodne postávala pred McDonaldom, kým sa účastníci festivalového žúru nevyčerpali sami. FOTO - REUTERS

! a americkom Garrym režiséra Gusa van Santa, ale na tom, ak je cena nakoniec prekvapením, nie je na festivaloch nič zvláštne.

Iain Dilthey je tridsiatnik a Prianie je jeho druhý dlhometrážny film. Zachytáva monotónny, bezútešný život jednej z hlavných postáv nemeckej dediny, farárovej manželky, ktorej čas sa skladá z plnenia povinností, bez toho, aby o ne vlastne niekto stál a bol za ne vďačný. Režisér, absolvent filmovej školy v Mníchove, pôvodom Škót, už na seba raz upozornil debutom Budem ťa nosiť na rukách. V Prianí buduje dusivú, ťaživú atmosféru bez lásky, ktorá napokon nemá iné východisko ako násilný čin. O udelení Zlatého leoparda Diltheymu rozhodla porota na čele s francúzsko-srbským producentom Cedomirom Kolarom v pomere šesť hlasov k jednému. Bola to satisfakcia pre nemeckú kinematografiu, ktorá už pomerne dlho odchádza z európskych festivalov naprázdno.

Rozdelená kritika a publikum

Filmový festival v Locarne urobil minulý týždeň prvý krok k tomu, aby sa zbavil svojej vlastnej kategórie festivalu začínajúcich tvorcov. Zrušil pravidlá, podľa ktorých sa tu uvádzali len prvé alebo druhé filmy. Napriek tomu boli práve tieto filmy tým najzaujímavejším, z Nemecka, Francúzska, Rakúska, Ameriky a Holandska.

Je to - možno nielen zhodou okolností - šesť portrétov šiestich hrdinov medzi dvadsiatkou a tridsaťpäťkou, ktorí majú niekoľko vecí spoločných: kašlú na modly deväťdesiatych rokov, nezaujíma ich kariéra, patria k svojej partii, peniaze ich nebavia a sex je pre nich skôr produkt náhody než výkonnostná disciplína. Nemecká Sophie žije výlučne podľa impulzov svojho ťažko prístupného vnútra. Niekto taký vôbec neexistuje, tvrdia jej odporcovia, ktorých v Locarne nebolo málo. Nemecký príspevok Michaela Hofmanna tento rok rozdelil kritiku aj publikum ako máloktorý.

Sophie totiž neexistuje, ale len dovtedy, kým sa nezjavila, v živote alebo vo filme. Niektorí nemeckí kritici sú na ňu a na výkon Kathariny Schuttlerovej veľmi hrdí: „Je to veľmi zriedkavý typ, neporovnateľný s inými, takmer na úrovni nedotknuteľnej Loly, ktorá sa po pár neistých krokoch nasmerovaných k vnútornému mieru s neomylným inštinktom dostane k nejakej novej verzii sebazničenia. Ale jej katastrofálna odysea nočným Hamburgom môže znamenať jednoducho aj to, že dnešný svet toleruje naozaj takmer všetko, len jedno nie: že nemáte cieľ. Sophie ho nemá a časom ju prevalcujú všetci tí, čo presne vedia, čo chcú.

Aj Garrymu, teda filmu amerického režiséra Gus van Santa, vyčítali, že je príliš nelogický. Dvaja mladí muži, hrajú ich dve hviezdy a zároveň autori scenára Matt Damon a Ben Affleck, uprostred púšte zanechajú auto a vyberú sa na túru, bez mapy, bez kompasu, bez zásob. Prečo by to robili? Nemôžete v tom nájsť žiadny zmysel, ak vám orientačné bóje vášho života jasne čnejú pred očami. Ale ak nie? Keď chýba smer, môže existovať veľmi pádny dôvod, prečo sa vydať práve do púšte, kde sa doslova niet ako orientovať: v nádeji, že dostať sa z fyzickej púšte môže znamenať aj nájsť cestu z púšte duševnej.

Kde to mesto vlastne je?

Všetci hrdinovia mladých filmov z Locarna hľadajú záchytné body. Nie sú to dokonalé diela, a väčšina z nich ešte trpí mladíckou neschopnosťou vystrihať nepodstatné. Boli by iste omnoho výraznejšie a silnejšie, keby mali o pätnásť minút menej, aspoň väčšina z nich. Ale každý z nich nesie vážnu informáciu o dobe, v ktorej žijeme. Francúzsky film Ma vraie vie a Rouen (Môj skutočný život v Rouene) je dokonca možno prvým umeleckým filmom, ktorý niektorými scénami už zachytil scény z prezidentských volieb a vzrušenia okolo Le Penovho úspechu. Voľby sa konali pred necelými troma mesiacmi. Aktuálnejšie to vo filme už ani nejde.

Päťdesiaty piaty ročník sa skončil. Na Piazza Grande, v kinosále pod holým nebom, sedeli večer čo večer v nepohodlných plastikových kreslách, tisíce takzvaných obyčajných ľudí. Oproti ostatným európskym festivalom totiž Locarno ponúka takmer demograficky reprezentatívnu vzorku návštevníkov kín. Riaditeľkou festivalu je už druhý rok rímska filmová publicistka Irene Bignardiová. „V škole ma učili, že nie je najdôležitejšie byť prvá, ale byť medzi prvými piatimi,“ hovorí skromne pre švajčiarske noviny. Ale festival má tvár, o ktorej sa už začína vedieť: americkí režiséri, ktorí tu boli tento rok, predtým ani presne nevedeli, kde vlastne to Locarno je.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 839
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 226
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 534
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 180
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 437
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 408
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 286
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 917
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 720
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 033

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Po zámku v Kroměříži sa preháňa Mária Terézia vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop