FÓRUM

Bála som sa Alexejovi priznať, že som jeho matka

Pavol Rankov v románe Matky dôkladne zvládol historickú skutočnosť ako látku prevtelenú do fikcie

Pavol Rankov v románe Matky dôkladne zvládol historickú skutočnosť ako látku prevtelenú do fikcie

Formy a špecifiká realizácie materstva v hraničnej situácii – to je téma diplomovej práce Lucie, epizódnej, ale potrebnej postavy románu. Pre svoje tehotenstvo je v rozpore s matkou, porozumenie nachádza u protagonistky tohto románu. O nej má byť diplomovka.

Je to Zuzana Lauková, ktorej príbeh sa začína na sklonku druhej svetovej vojny v obci na Slovensku. Koniec vojny už prežíva v pracovnom tábore v Rusku, kde politickí väzni boli prenasledovaní, týraní, a kriminálnici, ťažkí zločinci privilegovaní. So zajatcami – civilmi, aj s tehotnými ženami sa zaobchádza kruto, žijú v neľudských podmienkach.

Práve s táborom, ktorý pripomína koncentrák, sú späté dramatické, naturalistické až drastické príhody, ktoré sú súčasťou stalinského Ruska. Zuzana žije v tábore takmer deväť rokov, je svedkom toho, ako pod vplyvom prostredia, propagandy, kníh (Pavlik Morozov), šlabikára je deformovaná detská duša. Jej osemročný syn Alexej plače pri smrti Stalina s pionierskou šatkou na hrudi. („Bola som oddelená od svojho dieťaťa a nebola žiadna nádej, že sa s ním ešte niekedy stretnem.“)

Dojímavo, ale bez sentimentu

Zuzana zažíva aj neriešiteľné životné situácie, pripomínajúce Sophiinu voľbu: „... bála som sa Alexejovi priznať, že som jeho matka.“ Tzv. sťahovavých motívov je v románe viac. V texte sú silné, dojímavé scény, ale Rankov sa sentimentu vyhol. Psychológia ľudí žijúcich v pracovnom tábore v Rusku je prehliadkou rôznych temperamentov a pováh, postavy reagujú zväčša exaltovane na vypäté životné situácie, na uzavretý, ohrozujúci priestor.

Hlavná postava románu Zuzana Lauková – trocha zidealizovaná – je raz personálnym rozprávačom, inokedy objektom vševediaceho rozprávača. Medzi ňou a Irinou Michajlovnou, veliteľkou tábora, hrubou, ľstivou, arogantnou ženou, pritom túžiacou po dieťati, je základné napätie. Obidve postavy sú veľmi zaujímavé: jedna nábožná, svedčiaca o gulagoch, druhá presvedčená komunistka.

Podivuhodných, napínavých a prekvapivých vzťahov medzi postavami je v románe viac: Zuzana Lauková a jej matka, Zuzana a jej syn Alexej, Lucia a jej matka, Lucia a už stará Zuzana; zástupne tak autor hovorí o matkách čakajúcich, lúčiacich sa so svojimi deťmi, strácajúcich ich navždy, o matkách, ktorým násilím zoberú dieťa, o matkách vraždiacich, umierajúcich, rodiacich v pracovných táboroch, nenávidiacich svoje deti i o matkách z ríše zvierat. Príbeh vlčice – matky, ktorá uchráni tehotnú Zuzanu, je v kontraste s Irinou, ktorá Zuzanu týra. Prekvapivé je riešenie vzťahu medzi Zuzanou a jej matkou, ktorá ako epizódna postava nadobúda v závere románu negatívnu pozoruhodnosť.

Nesúdi, ale svedčí

Dej má chronologický priebeh, v závere diela je možno zbytočne veľa historickej látkovej skutočnosti a náhody. Autor však nesúdi, ale svedčí, takže text je presvedčivý. „Tvári sa“ ako dokument, no Rankov dôkladne zvládol historickú skutočnosť ako látku arteficiálnu, prevtelenú do fikcie. Životný príbeh Zuzany je postavený na pútavom a napínavom rozprávaní a na dynamických opisoch s veľmi funkčnými detailmi. Autor vie konštrukciou viet navodiť potrebnú atmosféru a stavy duše človeka.

V príbehu sa nebojuje na fronte, ale bojujú charaktery víťazov a porazených, obnažuje sa ľudské zlo, pokora, strach, odvaha. Rankov dômyselne strieda detail s celkom a psychikou postáv. Zaujímavo pracuje s leitmotívmi: napríklad modlitebná knižka Zuzany Laukovej, alebo neustále zoraďovanie zajatcov do symetrických útvarov, čo signalizuje manipuláciu so slabšími, bezmocnými („Opäť nás prepočítali.“).

Román má osobitú vonkajšiu stavbu. V jeho úvode sú vhodné mottá, kapitoly majú cudzojazyčné, zväčša ruské názvy i s prekladmi; ruština, nemčina, angličtina, rómčina a latinčina sú použité aj v reči postáv.

Hoci Rankov stvárnil známu tému, potvrdil, že dobré dielo môže osloviť stále. V tomto prípade aj svojím veľkým humanistickým posolstvom.

ico

Ďalšie knihy

Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

Kalligram, 2011

Prvý román Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy 50. rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. Je to román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.

V tesnej blízkosti

L.C.A., 2004

Poviedky sú pretkané mystifikáciou, záhadnosťou a exotikou. Pútavý príbeh čitateľa nebadane vtiahne do deja s tajomnou atmosférou. Na záver každej poviedky prináša zimomriavky po chrbte od prekvapivého vyvrcholenia deja.

My a oni / Oni a my

L.C.A., 2001

Do zbierky autor zaradil pätnásť poviedok. Ich ťažiskom je dôraz na vybudovanie silného príbehu, ktorý nepostráda prvky tajomstva a napätia, vyznačuje sa majstrovským prepracovaním detailov a prekvapivou, neraz až šokujúcou pointou. Spoločným menovateľom textov je však sviežosť, čítavosť a originalita. Autor sa pri svojej tvorbe necháva inšpirovať predovšetkým literárnou fantastikou, hororom a psychologickou prózou.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 395
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 842
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 734
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 133
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 337

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop