Osud filmu u divákov potvrdil, že hovorí pravdu.
Český film Hranaři sa pokúšal opísať, ako funguje svet českých goríl, veľkopodnikateľov a lobistov, tunelujúcich štát, rozkrádajúcich verejné financie. Robil to síce filmársky veľmi neobratne, ale publikum si získal.
V službách goríl
Robert Sedláček vo svojej dráme s ironickým názvom Rodina je základ štátu ponúka mrazivo pravdivý obraz obyčajných ľudí, ktorí pre mafiánsko-podnikateľské gorily pracujú. Kritici ho ocenili ako najlepší vlaňajší český film, no diváci ho svojím nezáujmom poslali do zabudnutia.
Vyštudovaný dokumentarista debutoval v roku 2006 psychologickou drámou Pravidla lži a získal Českého leva za scenár. Potom nakrútil satirickú komédiu Muži v říji (2009). Nasledovala tragikomédia Největší z Čechů (2010), sebaironizujúci pohľad na filmársku obec a českú kinematografiu, v ktorej sa verne odráža nelichotivý stav celej spoločnosti.
Film Rodina je základ štátu navrhli na šesť Českých levov, no žiadneho nedostal. Zato dominoval Cenám českej filmovej kritiky ako najlepší film, za réžiu, scenár a ženský výkon vo vedľajšej role (Simona Babčáková). Z prvej dvadsiatky najnavštevovanejších filmov sa však vytratil už mesiac po premiére, pričom ho uvádzalo iba zopár kín, takže ani nedostal šancu na lepší výsledok.
Na ceste nikam
Libor Pokorný vyštudoval pedagogiku, ale neodolal ponuke na vysoký post bieleho koňa v banke. Prípad sa prevalil, hozí mu, že ho zatknú. Libor teda i s manželkou Ivou, synom a dcérou opúšťa luxusnú vilu, nasadá do luxusného auta a vyráža na cestu... nikam. Vie, že neunikne, potrebuje však byť s blízkymi. Prv, ako ich nadlho stratí.
Bezcieľny útek ich zavedie na Moravu, kde sa neúspešne pokúšajú navštíviť skanzen, prespávajú v lese, stretajú niekdajších priateľov Lenku a Jiřího, žijúcich obyčajné malé životy. Polícia je im po celý čas v pätách.
Film sa zameral na psychiku hlavných postáv, ich motiváciu, ich drámu. Na to, ako premárnili svoje životy aj príležitosť rekapitulovať a aspoň vnútorne sa očistiť. Zároveň však ukazuje i cynický postoj justície a polície, ktorá sa dávno vzdala ideálov, ako sú pravda, spravodlivosť či obecné blaho. Moravský vidiek, príroda, folklór, ba ani deti tu nie sú nositeľmi pozitívnych hodnôt. Všetci sú zlí, len niektorí viac a iní menej.
Tolerancia zla
Výber hercov aj ich režijné vedenie slúžia autenticite a presvedčivosti. Chmela, Vrbková, ale aj Babčáková, Vyorálek, Martin a Monika Fingerovci a ďalší nehrajú povrchne, ale hrajú povrchných, plytkých ľudí, ktorí bez morálky, mravnosti a skutočných hodnôt len tápajú a blúdia v kruhu bez východiska.
Sedláček sa neusiluje o nadhľad. Jeho humor sa mení na iróniu a sarkazmus. Stav krajiny podľa neho nie je výsledkom sprisahania ruských tajných služieb s eštebákmi a mafiánmi, ale je logickým vyústením toho, akí sme my sami, ako sa nechceme, nevieme protiviť zlu, ako ho tolerujeme, alebo sa priamo stávame jeho spolupáchateľmi. A osud jeho filmu je iba dôkazom, že má pravdu.
Rodina je základ štátu
Námet, scenár a réžia: Robert Sedláček. Kamera: Petr Koblovský. Hudba: Lenka Dusilová, Beáta Hlavenková, Michal Rataj
Účinkujú: Igor Chmela, Eva Vrbková, Martin Finger, Monika A. Fingerová, Simona Babčáková, Jiří Vyorálek, Jan Budař, Jan Novotný a ďalší
Premiéra v SR: 8. marcaAutor článku
