Aj vy máte známeho, čo hral v Súdnej sieni? Je to pozoruhodné, ale záujem o účinkovanie v relácii televízie Joj neklesá ani po štyroch rokoch od jej vzniku. Na kasting sa zakaždým prihlási šesťsto až sedemsto ľudí, odvahu prísť nájde dvesto až tristo z nich. Väčšinou to nerobia pre peniaze, hoci honorár, čo za to dostanú, nie je zanedbateľný. Je to pravdepodobne kus exhibicionizmu, čo ich núti predviesť sa, vyskúšať si adrenalín pred kamerou a potom roky spomínať na nakrúcanie.
Čo budete hrať?
„Scenár položte sem, dotazník odovzdajte a k mikrofónu sa nenahýnajte!“ Veta, ktorá dnes zaznie viac ako stokrát. Za stolom sedí režisér Ivan Predmerský, vedľa neho stojí kameraman Dodo Lietavec, produkčný Rasťo Senčák pobehuje hore-dolu. Je nedeľa deväť hodín ráno a kasting do Súdnej siene sa práve začal.
Na chodbe čaká asi tridsať ľudí, postupne budú prichádzať ďalší. Každý z nich drží v rukách profilový prípad, ktorý sa doma poctivo naučil. Nie naspamäť, stačí vlastnými slovami. Prípad je jednoduchý: Muž podáva návrh na rozvod pre manželkinu neveru a súčasne žiada do opatery obidve deti, postihnutú dcérku i mladšieho syna Jakuba. To, že nie je jeho biologickým otcom, sa dozvedel, až keď sa žena priznala k nevere a odsťahovala sa s deťmi k rodičom.
Akú postavu na kastingu zahráte, vám určí režisér. Možno vás prekvapí požiadavkou, aby ste zahrali ženinu najlepšiu kamarátku alebo brata navrhovateľa. Vtedy prípad musíte opísať z ich uhla pohľadu.
Nádejní jednodňoví herci pred kastingom. Niekedy čakajú aj tri hodiny, kým sa dostanú do kastingovej miestnosti. Opakujú si text, vypĺňajú dotazník a občas im povolia nervy a odídu. FOTO: Tomáš Benedikovič – SME
Číslo jeden, nech sa páči
Ako prvá vchádza do kastingovej miestnosti tmavovlasá štyridsiatnička. Volá sa Simona, má dve takmer dospelé dcéry a pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra. Na kasting ju priviedla túžba ukázať, čo v nej je. Režisér navrhuje, aby zostali pri vzorovom prípade a z pozície sudcu jej povie: Opíšte mi vaše manželstvo, pani odporkyňa. Simona odpovedá, že bolo štandardné, všetko im krásne fungovalo. Zlom nastal, keď ona odišla do práce a manžel ostal doma s postihnutou dcérkou. Začal jej vyčítať, že sa príliš venuje kariére a zanedbáva rodinu.
Režisér ju preruší s tým, že teraz bude chvíľu jej manželom. Skríkne: „Čo si to vymýšľaš! Chodila si za milencom, celý čas si to tajila! Tvrdila si, že musíš zarábať, aby si nás uživila, a pritom si sa s ním niekde váľala!“ Žena sa bráni: „Áno, našla som si milenca, ale až keď nám prestalo fungovať manželstvo. Bol si agresívny, bála som sa chodiť domov!“
„Chceš povedať, že som ťa bil?! Ako to dokážeš? Asi nevieš, čo je to poriadna bitka, ty rozmaznaná fľandra!“ ziape režisér.
Ako zo života
Sedíme s fotografom v kúte miestnosti a po chrbte nám behá mráz. Cítime sa ako uprostred rodinnej hádky. Režisér Ivan Predmerský kričí tak hlasno, až nás nadvihuje zo stoličiek, mať ho za protivníka na súde - slabšia povaha sa aj rozplače. Má to však v krvi - ako dieťa hral v niekoľkých filmoch, jeho brat je známym hercom, takže niečo z hereckého umenia mu určite zostalo.
Pani Simona to však zvládla. Sebavedome odráža všetky útoky, bez zaváhania si dokáže vymyslieť detaily vzťahu, ani náznak trémy alebo neistoty.
„Boli ste veľmi dobrá, hrali ste už niekedy?“ čuduje sa režisér. Nie, ale podobnú situáciu zažila v rodine, takže sa jej ‚hralo‘ ľahko. Jej manželstvo dopadlo podobne. Našla si prácu v Rakúsku, mužovi to začalo prekážať a napokon skončili rozvodom. Manžel jej vyčítal, že uprednostňuje prácu pred rodinou, sám však deti zanedbával.
Simona sa bez problémov zdôveruje so svojím životným príbehom. Štáb sa jej pýta, či by nemala záujem poskytnúť ho do Súdnej siene a aj si ho zahrať. Súhlasí, vraj to nemusí ani dávať na papier, všetky detaily si spísala ešte v čase rozvodu.
Toto je cieľ tých, čo sa dostavia na kasting – úloha navrhovateľa či odporcu. Režisér Ivan Predmerský (vpravo) počas nakrúcania s nehercami. FOTO: JOJ
Originálne emócie
Jedinou cestou, ako dosiahnuť s nehercami pozerateľný výsledok je, aby požadované emócie skutočne prežili. Režisér sa počas kastingovej skúšky snaží zistiť, či to dokážu. Po prvých vetách na nich začne tlačiť, aby prejavili hnev, smútok alebo strach.
„Najlepšie je, ak sú besprostrední. Ak sa nesnažia hrať, ale stotožnia sa s postavou. Keď kričia, kričia naozaj, keď sa rozčuľujú, tak úprimne a od srdca. Preto nechceme, aby v Súdnej sieni hrali vyštudovaní herci. Oni síce vedia požadovanú emóciu perfektne zahrať, ale ak stoja vedľa naozaj rozčúleného neherca priam bije do očí, že iba profesionálne hrajú,“ vysvetľuje dramaturg Ružička.
Na jednej skúške dokonca nehercom povedal, aby pokojne používali vulgárne nadávky, režisér ich potom vypípa. „Veľmi sa tomu čudovali, ale v momente z nich opadla strojenosť a strnulosť," dodal.
Z armády do Súdnej siene
Okolo jedenástej predobedom vychádza z kastingovej miestnosti štyridsaťsedemročná pani Dana. Je rozrušená a nadšene opisuje: „Kričala som naňho, on tiež kričal, ale ja viac.“ Hrala ženu s troma deťmi, do susedstva ktorej sa nasťahuje mladý chlapec a pravidelne robí hlučné ‚žúrky‘. Podala naňho žalobu za rušenie nočného pokoja.
„Režisér hral toho chlapca, útočil na mňa, že to nie je pravda, že som stará striga, čo rozoštvala celú dedinu, že do kostola chodím a taká som hnusná. Susedia sa kvôli mne museli odsťahovať. Povedala som mu, že je hnusný arogantný sopliak a susedia sa odsťahovali pre niečo úplne iné,“ opisuje priebeh kamerovej skúšky.
„Bol zo mňa unesený. Povedal, že som perfektná, že si ma vie predstaviť v nejakej výbušnej úlohe, kde je plno energie. Vraj sa mi určite ozve,“ teší sa.
Súdnu sieň si chcela už dávno vyskúšať, ale pre zamestnanie - pracovala v ozbrojených zložkách ministerstva vnútra - nesmela. Teraz je na výsluhovom dôchodku a splnila si sen. V reálnom živote je rovnako výbušná ako pred kamerou. Vie sa rozohniť, s chuťou sa poháda.
Jedna z tisícov záujemkýň – pani Dana. Pracovala v ozbrojených zložkách a svojou výbušnou povahou režiséra mimoriadne zaujala. FOTO: Dodo Lietavec
Treba improvizovať
-
Ľudia obchádzajúci rôzne reality šou, kastingy a súťaže sa v anglosaskom prostredí často nazývajú wannabes (od slovného spojenia want to be).
-
Toto ľahko pejoratívne pomenovanie označuje ľudí, ktorí sa chcú stať niekým, alebo robiť niečo, na čo nemajú dostatočnú kvalifikáciu či talent. Často amatéri a nekoneční uchádzači.
Každý účastník strávi v kastingovej miestnosti asi päť minút. Povie svoje meno, vek, povolanie a väčšinou aj to, čo ho sem priviedlo a v akej úlohe si vie sám seba najlepšie predstaviť. Atmosféra je uvoľnená, dokonca až tak, že mnohí začnú opisovať svoje osudy a vzťahy v rodine. „Mávame tu rôzne prípady, občas nám je až do plaču z toho, čo všetko tí ľudia zažili,“ hovorí produkčný Rasťo Senčák.
Ak chcete hrať v Súdnej sieni, mali by ste byť extrovert plný energie, ktorý veľa rozpráva a rád sa háda. Aspoň tak sa vníma väčšina účastníkov kastingu. Vašou výhodou je aj to, ak máte dar improvizácie, ste emotívny a temperamentný. Keď vám vypadne text, je dôležité pokračovať, niečo si vymyslieť a neprerušiť nakrúcanie. Väčšina scén s nehercami sa totiž robí na prvú klapku, každá ďalšia je podľa skúseností režiséra len horšia.
Chýbajú úspešní štyridsiatnici
O kasting majú väčší záujem ženy než muži. Muži neradi prejavujú emócie a mávajú častejšie trému. Tvorcom chýbajú hlavne typy štyridsiatnikov, úspešných podnikateľov. „Takých sa veľa nehlási. Asi sú pracovne zaneprázdnení,“ smeje sa režisér.
„V sobotu bolo trinásť dobrých chlapov, z toho takýto typ len jeden. Už dávnejšie sme museli scenáristov upozorniť, aby charakteristiku „štyridsaťdvaročný podnikateľ, reprezentatívny vzhľad, vypracované telo, inteligentný“, nepoužívali tak často. Tak predsa vyzerá George Clooney. My potom musíme meniť črty postavy, aby sme ju mohli obsadiť,“ hovorí režisér Predmerský.
Stáva sa, že účinkujúci je na kastingu veľmi dobrý, ale keď príde do štúdia na nakrúcanie, podľahne panike. Vidí šesť kamier, svetlá, scénu, komparz, televízny štáb, a hoci svoju postavu stvárni dobre, okamžite po odohratí telefonuje domov, že sa celý triasol a konečne to má za sebou.
Súdny aparát relácie tvoria herci alebo odborníci z danej oblasti. Vpredu herečka Petra Palevičová, za ňou nitriansky bábkoherec Ivan Gontko, vzadu Jaroslav Penc, vyštudovaný právnik, bývalý vyšetrovateľ trestných činov, momentálne aktívny advokát. FOTO: JOJ
Na celý život
„My to berieme ako rutinu, pre nich je to zážitok na celý život,“ hovorí Ivan Predmerský. Počas kastingu si do vyplneného dotazníka píše ku každému uchádzačovi poznámky. Sú strohé: inteligentný, rozvážny, logický, ťažkopádnejší, stredný typ – nič moc, energická, výborná, suverénna, veselá... Z celého dňa sa nájdu len dvaja až traja absolútne nepoužiteľní. Slabší neherci sa dajú využiť napríklad ako svedkovia.
Nedeľný kasting sa skončil o pol ôsmej večer. Pätnásť ľudí muselo odísť bez toho, aby si zahrali, všetko Bratislavčania. Tí, čo neboli z hlavného mesta, mali prednosť. Silno zastúpené boli Topoľčany, Zvolen, Žilina, Trnava a Nitra. Pricestovali však aj účinkujúci z Košíc a Michaloviec.
Kedysi bola zážitkom na celý život návšteva zábavného Vidám parku v Budapešti. Zažili ste strach, adrenalín aj pocit výnimočnosti. Časy sa zmenili a dnes vám zážitok na celý život zabezpečí drobná herecká úloha v niektorom televíznom seriáli. Už nikdy nebudete "pán obyčajný" či "sused od vedľa", ale "ten, čo hral v Súdnej sieni".
Súdna sieň
- Reláciu začala televízia Joj vysielať na jeseň v roku 2008. V apríli sa dostane na obrazovky sedemstý diel. V každom vystupuje päť nehercov a súdny aparát.
- V začiatkoch obehli tvorcovia všetky ochotnícke divadelné spolky na západnom a strednom Slovensku, aby získali účinkujúcich. Dodnes majú databázu 150 ochotníkov, ktorí u nich pravidelne hrávajú.
- Databáza nehercov je oveľa väčšia: 5066 záujemcov, z toho 3017 žien a 100 detí.
- Na kastingoch sa zúčastňujú viac ženy ako muži (70:30). Veľké percento tvoria ľudia momentálne bez práce alebo s nízkym príjmom. Často učitelia, ale objavil sa už aj advokát či lekár gynekológ. Odrodil a rovno zo služby prišiel na nakrúcanie.
- Niektorí neherci sa radi vracajú, iným stačí jeden diel, vyskúšali to a viac nemajú záujem.
- Vo svete sa podobné televízne formáty vysielajú už mnoho rokov. V USA je známa Sudkyňa Amy, v Nemecku Sudkyňa Barbara Salesch.
- Prípady dodáva bratislavská advokátska kancelária, ktorá spolupracuje s ďalšími kanceláriami, pretože nedisponuje takým veľkým archívom spisov. Materiál následne upravia scenáristi.
- Hoci sa diváci ‚sťažujú‘ na časté rozvody, diely s touto tematikou majú najvyššiu sledovanosť. Každý mesiac sa odvysiela sedem až desať rozvodov. Rovnako priťahujú bizarnosti, ako napríklad chlpaté nohy, plynatosť či rôzne sexuálne úchylky.
- Tento rok prešla relácia viacerými zmenami. Odklonila sa od reality, je viac inscenovaná, pribudli hádky a pokrikovanie medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré by v skutočnom pojednávaní nebolo možné. Ani advokáti a sudca nemusia striktne dodržiavať právnický jazyk. Vlani pridali filmovú hudbu.
- Režisérmi sú Ivan Predmerský a Braňo Mišík.
Alena Štifilová
