Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Štúdium herectva absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Jozefa Budského. Mal devätnásť rokov, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone.
Od roku 1970, ešte počas štúdií, bol členom súboru legendárneho Divadla na korze. Po jeho zrušení prešiel spolu s väčšou časťou ansámblu do súboru Novej scény a neskôr do Slovenského národného divadla. Mimoriadne miesto zaujíma v tomto zaujíma období jeho spolupráca s režisérom Milošom Pietorom, v ktorého inscenáciách vytváral charakterové úlohy spolupodieľajúce sa na tematickej výpovedi inscenácie a na celkovej podobe Pietorovej poetiky: Ďuro Ľavko v Tajovského Statkoch-zmätkoch (Nová scéna, 1972), Filint v Molièrovom Mizantropovi (Nová scéna, 1972), Astrov v Čechovovom Ujovi Váňovi (Nová scéna, 1974), Pišta Bučák v Tajovského Novom živote (SND, 1978), titulná rola v Čechovovom Platonovovi (SND, 1979), či pamätná postava Chlestakova v Gogoľovom Revízorovi (SND, 1982).
Okrem účinkovania na divadelných doskách sa Juraj Kukura predstavil v mnohých televíznych inscenáciách, kde stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry: Jaga v Shakespearovom Othellovi, Oidipa v adaptácii Sofoklovej tragédie, Antonia vo Vojvodkyni z Amalfi (podľa predlohy J. Webstera), Eugena Onegina v rovnomennej inscenácii podľa Puškinovej predlohy, Adama Šangalu podľa L. Nádaši-Jégeho, Keana v inscenácii rovnomennej životopisnej hry A. Dumasa o veľkom anglickom hercovi, a ďalšie. Televízna inscenácia Mário a kúzelník podľa poviedky T. Manna, v ktorej Juraj Kukura vytvoril titulnú postavu, bola ocenená cenou Strieborná nymfa na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle.
Juraj Kukura nie je iba kvalitným divadelným hercom, ale rovnako dobrý výkon predvádza aj pred kamerou. Za výkon vo Vláčilovom filme Stíny horkého léta dostal v roku 1978 Cenu za mužský herecký výkon na festivale v Karlových Varoch. Z filmografie v československej produkcii: Zbehovia a pútnici J. Jakubiska (1968), Eden a potom A. Robbe-Grilleta (1970), Javor a Juliana Š. Uhera (1972), Koncert pre pozostalých D. Trančíka (1976), Deviate srdce J. Herza (1978), Božská Ema J. Krejčíka (1979) a mnoho ďalších. Z televíznej tvorby: seriál Straty a nálezy (1975), filmy Letokruhy (1972), Priateľská vzbura Janka Kráľa (1978), Nebezpečné známosti (1980), Triptych o láske (1980), Mesiac na dedine (1981) a ďalšie. V rokoch 1976, 1982, 1983 zvíťazil v ankete časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho slovenského herca.
V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol Juraj Kukura bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok. Do vlasti sa nevrátil a bol angažovaný v nemeckom Münchner Kammerspiele , neskôr v rokoch 1985 – 1989 v Schauspielhaus Hamburg. Hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách ako Statttheater Basel, Theater Bonn, Residenztheater München, Divadlo Komedie Praha, Činoherní klub Praha. Spolupracoval s významným nemeckým režisérom Petrom Zadekom: divadelné inscenácie Yerma (F. G. Lorca), Vojvodkyňa z Amalfi (J. Webster), Ako sa vám páči (W. Shakespeare), film Divoké päťdesiate (1983). Účinkoval v inscenácii Molièrovho Lakomca v Schauspielhaus Hamburg v réžii svetoznámeho Jérôma Savaryho. V nemeckom prostredí sa presadil vo filme a v televízii: účinkoval v mnohých seriáloch a filmoch, napr. v trojdielnom koprodukčnom filme Via Mala (1985), vo filmoch Otto – Der Liebesfilm (1992), Workaholic (1996), Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers (2000), Das Sams (2001) a v mnohých ďalších, v seriáloch Dedičstvo Guldenburgovcov (1987), Hotel Paradies (1990), Šťastnú cestu (1992), Klinika pod palmami (1996) atď. Vytvoril hlavné postavy v dvoch dieloch televíznej kriminálky Tatort (Miesto činu). V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre slávny film Stevena Soderbergha.
Po roku 1989 sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky. Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) , s Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme Cudzinci (1992), hlavnú rolu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien (1997), účinkoval vo Fragmentoch z malomesta (2000), či v pôvodnom rozprávkovom filme Sokoliar Tomáš (2000). Za televízny film Voľnomyšlienkár (2001) o osvietenskom vzdelancovi Denisovi Diderotovi mu bola na festivale Art film v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric. Hosťoval v prestížnych pražských divadlách Divadlo Komedie a Činoherní klub. V roku 1995 naspieval album s piesňami Leonarda Cohena, s českými textami Hany Sorrosovej Jsem tvůj muž. Medzi posledné filmy patrí koprodukčný Posledný vlak (2007) a Máj (2008) F. A. Brabca podľa K. H. Máchu. K posledným televíznym projektom Juraja Kukuru patrí najmä film Zrozen bez porodu (2009) Filipa Renča (ČT), za ktorý bol nominovaný na cenu za najlepší mužský herecký výkon na MTF Monte Carlo 2011.
Od roku 2002 vedie Juraj Kukura ako riaditeľ bratislavské Divadlo Aréna. Inscenácie z produkcie Arény sa pravidelne objavujú v nomináciách na divadelné ocenenia (a medzi ocenenými). Na doskách Arény sa Kukura predstavil aj ako herec. Za postavu Martina v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia? bol ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon. Účinkuje aj v ďalších inscenáciách - Rodinná slávnosť podľa rovnomenného filmu T. Vinterberga, Komunizmus V. Klimáčka, všetky tri v réžii Martina Čičváka. Za postavu v hre Komunizmus bol opäť nominovaný na cenu Dosky. Teraz exceluje ako Kukura v hre Kukura v pražskom Činohernom klube. Za tento výkon je nominovaný na Cenu Thália 2011. Rovnako aj inscenácie Koza a Rodinná slávnosť sú s úspechom uvádzané v Činohernom klube Praha. V tomto roku oslavuje Divadlo Aréna desať rokov svojej existencie, počas ktorých sa zaradilo medzi zásadné divadelné stánky v slovenskom kultúrnom prostredí.
Autor: Zdroj: Divadlo Aréna, (jar)
