ŠTEFAN „PIŠTA“ CHRAPPA hrá aj spieva v rockových kapelách Vandali a Čad. Po ceste rozhlasom, kde pracuje ako redaktor, sme stretli programového riaditeľa Rádia_FM, ktorý mu gratuloval k super albumu.
Album Ťažký kov získal cenu Radio_Head awards. Čakali ste, že taká extrémna muzika osloví aj nemetalistov?
„Je to paráda. Najviac ma teší, že tam vôbec dali kategóriu hard’n’heavy. Spoločnosť u nás bola tak nastavená, že čo je metalové, to je zlé. Ľudia rešpektovali Tublatanku. Ale čo si majú myslieť, keď metalový spevák Otto Weiter skončil v Repete, keď Gladiator hrá defloračný pop alebo Metalinda hrá v kovbojských širákoch na barových stoličkách? Rešpekt si zaslúžia všetci v undergrounde.“
Na vašom albume Ťažký kov si mnoho ľudí pochvaľuje hlavne texty.
„Všetko už bolo povedané, nové témy sa nachádzajú ťažko. No raz za čas sa to podarí. Naša hudba nie je ’křoví'. Musí byť konkrétna a silná ako úder baranidlom. Inak, všimli ste si, že v každom hite sa používajú rýmy typu ’čas’, ’v nás’,’raz’, ’zas’? Úplné jaloviny, vata. Toto u nás nenájdete. My diery nevypĺňame, my diery robíme!“
Najväčší hit je nepochybne Skaza. Prečo ju v refréne zosielate práve na golf?
„Šport je prekliatím ľudstva a golf tiež. Raz mi známi, taký starší pár, rozprávali, že sa chceli pozrieť na ’chodníčky svojej mladosti’. Kde bol predtým lesík, bol trávnik. A na trávniku páni, paničky, palice a loptičky. A že vstup na klubovú kartu. A autá väčšie ako traktory na nich vytrubovali. A oni tam stáli a vedeli, že do tohto sveta už nepatria. Preto ten refrén.“
V televízii nemohli zaznieť niektoré pesničky, lebo v textoch sa nevyhýbate vulgarizmom. Nie je to škoda?
„Dobre použité ’hnusné’ slovo je ako korenie. Keď zakopnem bosým malíčkom o fotelku, tak nepoviem ’do kelu’. To nech hovorí americký gangster v dabovanom filme. Ak však vulgarizmy slúžia na osočovanie niekoho, sú zlé.“
S kapelou ste hrali kade-tade po svete. Nemali ste pocit, že by ste mohli byť rockové hviezdy na plný úväzok?
„Byť rockovou hviezdou je asi perfektné. Ale ak si v undergrounde, hráš v zahraničí po zapľutých kluboch pre päť ľudí. Ak to berieš ako výlet, o. k., ja to už vnímam ako stratu času.“
Texty máte výhradne v slovenčine. Čo si myslíte o domácich kapelách, ktoré spievajú po anglicky?
„Veľa ľudí si myslí, že sa prekopú von. Hrajú odkopírovanú hudbu s trápnymi anglickými textami. Je naivné dúfať, že kopírovaním zahraničných vzorov niekto prerazí na Západe. Ako keby si Číňania namýšľali, že adidasky so štyrmi pásikmi pretromfnú originál. Zoberte si Lúčnicu, ktorá má potenciál osloviť ľudí po svete. Nie je to kópia írskych tancov ani nemeckých pivných slávností, je to krásna a jedinečná vec. Rovnako napríklad Cigánski diabli.“
Akí sú vaši fanúšikovia?
„Vážime si každého, kto sa na nás príde pozrieť. Underground je komunita. Nie je to, ako keď na koncert Elánu príde desaťtisíc ľudí a z toho deväťdesiat percent nikdy neuvidí Vaša Patejdla zblízka. Underground je o kontakte. Býva to aj divoké, niekoľkokrát som dostal mikrofónom. Zubárka sa čudovala, že mám po víkende predný zub v inej polohe ako v piatok na prehliadke. Budete jej vysvetľovať, že ste skoro zhltli mikrofón, keď z kotla pod pódiom vyvrel stokilový mamut a napálil to do vás? Ale dostal som aj sklenú fľašu do chrbta a polliter piva do novej tenisky. To človeka celkom rozladí. Nechcem však prenášať zlosť na ostatných, to pokazí koncert. Minule jeden besný tanečník vyskočil na pódium, strčil hlavu medzi činely a bubeník ho trafil do hlavy. Neborák sa sklátil a museli sme ho kriesiť.“
Nedávno ste vydali knihu Skutočný človek. Ako vznikol ten nápad?
„Dieťa na diaľku si neadoptujem, studňu v Afrike nevykopem, bezdomovca si do bytu nepustím, no nemám výčitky. Každý robí to, na čo má. Dostal som pero, tisíc strán dokumentov a spracoval som príbeh saleziána Karola Nižňanského. Smrteľne chorý človek, ktorý pre Indov vystaval školy, vydával časopis, prekladal, rozvíjal adopcie na diaľku a bojoval s komunistami. Mrazilo ma, keď som odkrýval mozaiku jeho života.“
Poďme k inej časti vašej tvorby – knižky pre deti. Ako vzniklo Havinkovo hovienko?
"Toto je príbeh syna jedného kamaráta. Tento chlapec bol veľký zlostník a vyhýbal sa všetkému, čo zaváňalo mudrovaním, čiže aj škole. Nechcel čítať, nič ho nebavilo. Tak sa otecko obrátil na mňa, aby som napísal niečo, čo si tento malý nekonformný lump prečíta. Vtedy som sa zamyslel. O čom rozprávajú deti? Chlapci o autíčkach a ešte ... o hovienkach. Tak sme vymysleli názov Havinkovo hovienko, veď psíci sú zlatí a hovienko je srandovné slovo aj samo o sebe. Náš bubeník to potom ilustroval a jedny Vianoce to bol dokonca taký malý hit, predávalo sa to, mali sme bilbordy. Ale to najkrajšie na tom bolo, že ten chlapec sa tú knižku naučil naspamäť a bola to teda prvá kniha, ktorú kedy prečítal."
Je o vás známe, že ste veriaci.
"Keď som mal štrnásť rokov, bol som vážne chorý a podľa lekárov mi ostával týždeň života. Odvtedy sa snažím nielen, že hľadať Boha, ale ísť po Božej ceste. Viera je pre mňa vrcholne individuálna. Väčšinu priateľov mám neveriacich. Ich prvé argumenty sú, „pozri sa, kostol, babky, neúprimnosť, zlaté kalichy, peniaze,“. Ja im hovorím, že ja som v živote nebol v chráme kvôli zlatému kalichu alebo babkám. Možno to vyznie egoisticky, ale vždy som tam kvôli sebe. Budujem vzťah ja – Boh, nie vzťah k babkám alebo farárovi. Niekto vraví, že k tomu omša v kostole nie je potrebná, podľa mňa je."
Metal nie je z Číny
Slovenský metalový underground existuje, ovláda ho skupina Čad a jej album Ťažký kov.
Album Ťažký kov od svätojurskej trojice Čad sa dá počúvať ako energická bomba extrémnych žánrov rockovej hudby, aj ako energická bomba s dobre napísanými textami, ktoré uviaznu v hlave. Texty síce trochu zatienia hudbu, ktorá sa pohybuje od crustu po death metal, no zvukové ošetrenie albumu od Erika Rutana z Floridy je obdivuhodné.
„A veže v tomto meste sú celé sklenené / a tvory, čo v nich žijú, sú chodiace kamene / vysajú život z toho, kto sa im nepokloní / to sú oni“ znie mrazivý text skladby Sklenená veža, ktorá je najlepšia na albume, spolu s hardcorovými výplachmi Skaza a úsmevne pravdivou Všetko je z Číny. Na polceste k punkrockovému alter egu Čad s názvom Vandali je Na to si tu.
Ak bola tri roky stará Súkromná vojna prelomový album Čadu, Ťažký kov vztyčuje ich vlajku na malom kopci slovenského metalového undergroundu. Adrenalínová rozbuška zaslúžene na cenách Radio_Head awards popri silnej konkurencii získala historicky prvú cenu kategórie Hard’n’heavy.
Michal Durdovanský
