Picasso oddychuje, sú aj iní kubisti

Vlani sme videli grafiky jedného z najslávnejších umelcov, teraz dorazili diela tých, ktorých inšpiroval. V Galérii mesta Bratislavy je Pocta Picassovi.

„Kubistické obrazy mám rád, pretože čím dlhšie sa na ne pozerám, tým viac vecí objavujem,“ hovorí Jan Kukal. Vo štvrtok otváral v Galérii mesta Bratislavy výstavu Pocta Picassovi s dielami Španielov parížskej školy, českých kubistov aj niekoľkých slovenských autorov.

Na schodisku Pálffyho paláca sa vyníma obrovský plagát. Picasso oblečený v bielych šortkách sedí s cigaretou vo svojom hojdacom kresle uprostred ateliéru a smeje sa. Možno na tom, ako nás všetkých v istom období dobehol. Ktovie, čo by povedal na tridsiatku autorov zastúpených na výstave nesúcej jeho meno. Ako však vraví autor projektu Pocta Picassovi Jan Kukal, zrejme by ich nešetril kritikou. „On bol ku všetkým ostatným kubistom nesmierne kritický. Keď sa ho raz pýtali na Emila Fillu, povedal iba – to som ja pre chudobných.“

Pravdou však je, že napríklad so Španielmi parížskej školy vystavoval v pražskom Mánese v roku 1946. Niektorí z nich sú práve spolu s predstaviteľmi českého kubizmu a vybranými slovenskými autormi v Galérii mesta Bratislavy.

Emil Filla: Žena pred zrkadlom, 1936, 161x128 cm

Pocta zberateľstvu

Jan Kukal je veľmi známy nielen pre svoju tenisovú kariéru daviscupového hráča, ale najmä svojím vzťahom k umeniu. Nedávno pre denník SME spomínal, ako mu Emil Zátopek takmer daroval Picassovu slávnu holubicu, nebyť duchaplného kamaráta, ktorý ho v tom zastavil.

V mestskej galérii chcel pôvodne vystaviť tohto slávneho maliara, no náklady prekračovali možnosti. Po jesennej výstave Picassových grafík v Mirbachovom paláci tak máme možnosť vidieť aj takmer stovku diel tých, ktorých tvorba Picassa či kubizmus veľmi ovplyvnili. „Na výstavách sa ku kubistickým obrazom znovu a znovu vraciam, akoby ma priťahovali nejakou magickou silou,“ hovorí.

Okrem pocty slávnemu Španielovi je výstava aj osobnou poctou Jana Kukala jeho priateľovi, významnému kunsthistorikovi Vilémovi Jůzovi. Ten totiž vytvoril pre ostravskú galériu umenia veľmi kvalitnú zbierku. Viaceré z vystavených diel pochádzajú práve z nej.

Výstava je v Pálffyho paláci do 29. apríla.

Z lásky ku kubizmu

Na výstave spolupracoval aj známy slovenský zberateľ Ivan Melicherčík, ktorý vyzdvihol najmä fakt, že asi dvadsať z vystavených diel nebolo u nás doteraz nikdy vystavených. „Skvelé je aj to, že sme presadili práve zberateľský faktor, veď za dve desaťročia už majú aj naši zberatelia kvalitné zbierky,“ hovorí. Viac ako polovica zapožičaných obrazov či sôch je totiž zo súkromných zbierok.

Kubizmus je pre neho, podobne ako pre Kukala, akýmsi základom zberateľstva. „Mohli by sme ležať v rovnakej izbe v nemocnici, obaja sme postihnutí bacilom kubizmu,“ hovorí.

Paríž, Praha, Slovensko

Pre Kukala sú vrcholmi výstavy najmä sochy Otta Gutfreunda, ktorého mnohí považujú za najlepšieho kubistického sochára vôbec, či obraz Plodnosť Oscara Domíngueza. Ten je zástupcom Španielov parížskej školy, ktorí sa po odchode z domova usadili vo Francúzsku, kde pôsobili aj Picasso a Georges Braque, „vynálezcovia“ kubizmu.

Z najznámejších českých kubistov sú na výstave okrem Gutfreunda najmä Antonín Procházka, Bohumil Kubišta či Emil Filla. „Na Slovensku sa kubizmus pre nikoho nestal životným poslaním, aj pre nepriaznivé podmienky“, hovorí Kukal, „kým Praha sa vďaka Vincentovi Kramářovi stala metropolou kubizmu. Stavali sa kubistické domy, káva sa pila z kubistických šálok, kvetiny žiarili v kubistických vázach...“

Konfrontácia s niekoľkými dielami slovenských umelcov – Vincenta Hložníka, Ľudovíta Fullu či Mariána Čunderlíka a ďalších – však podľa neho dopadla dobre. „Skvelé sú najmä kubizujúce obrazy Ľudovíta Fullu vychádzajúce z ľudového umenia,“ hovorí Kukal. Medzi prekvapenia zaradil výjavy z gréckej mytológie od Alexa Mlynárčika a zátišia Adama Szentpéteryho.