FÓRUM

Rozdiel nie je to, čo treba zničiť, ale začleniť

Európan Jiří Gruša kultivoval priestor literatúry, diplomacie a politiky

KNIHA TÝŽDŇA

GRUŠOVA HLÍDKA NA RÝNU

Európan Jiří Gruša kultivoval priestor literatúry, diplomacie a politiky

Jiří Gruša (1938) zomrel 28. októbra 2011 počas operácie srdca v Nemecku. Novinár a spisovateľ Karel Hvížďala sa s ním rozlúčil i knihou Grušova hlídka na Rýnu z vydavateľstva Mladá fronta. Obsahuje rozhovory, ktoré obaja priatelia viedli v rokoch 1983 – 2011 a ktoré postupne vychádzali v českých periodikách.

Fakt, že autorova prvá po nemecky napísaná zbierka básní Grušas Wacht am Rhein tvorí názov knihy, súvisí s pohľadom básnika, spisovateľa, prekladateľa, signatára Charty 77, veľvyslanca v Nemecku a Rakúsku, ministra školstva ČR, prezidenta Medzinárodného PEN klubu a riaditeľa Diplomatickej akadémie vo Viedni. Tým všetkým „šťastný bezdomovec“ Gruša bol, tým všetkým žil.

Hliadkoval na Rýne, odkiaľ komentoval kultúrne a politicko-spoločenské reálie strednej Európy. Odtiaľ adresoval Čechom návody, ako použiť Česko, v ktorom on smel verejne existovať osem rokov. Zvyšok jeho literárneho pôsobenia počas normalizácie predstavovali zákazy, udania a väzenie – za román Dotazník. Keď v roku 1981 odcestoval do USA na štipendijný pobyt, československé úrady ho v neprítomnosti zbavili občianstva, nuž sa usadil v Nemecku.

Moc umenia a moc ideológie

Formoval ho časopis Květen. Vychádzal v rokoch 1955 – 1959 a v období prekonávania kultu osobnosti bol jedným z pokusov o čiastočnú liberalizáciu pomerov v kultúre. Květen s erbovým heslom „poézia všedného dňa“ tak znamenal priamy protiklad k ideovosti socialistického umenia a estrádno-spartakiádnemu optimizmu. Aj Tvář, podľa Halasovej básnickej zbierky pomenovaný časopis, ktorý Gruša spoluzakladal a ktorého prvé číslo vyšlo v januári 1964, dva roky po tom, čo debutoval knižkou veršov Torna.

Konfrontácia s komunistickou mocou sa začala z tejto platformy. A pokračovala na pôde Literárnych novín, kde Gruša uverejnil Verš pro kočku – článok o poézii 50. rokov. V ňom vyjadril pochybnosti, či Nezvalova tvorba tohto obdobia je ešte poéziou, alebo skôr víťazstvom „objektívnej reality“ nad „realitou osobnej skúsenosti“. Pripomenul, že „Nezval nesie za devastáciu poetickej tvorby 50. rokov väčšiu zodpovednosť než Kohoutovia a Neumannovia“. Nasledovala polemika, do ktorej napríklad Pavel Kohout prispel poznámkou, že „marxistická metóda poznávania faktov v konkrétnych súvislostiach je naozaj najspoľahlivejšia“, a Zdeněk Mlynář publikoval úvahu o tom, že „viera v Stalina... nebola v skutočnosti individuálnou súkromnou záležitosťou“, lebo „my sme v mene tejto viery prakticky konali...“

Iný Grušov článok v Literárkach, reagujúci na debaty o socialistickom realizme, mal názov „Realismus jako mravnost“. Bol – ako inak – výrazom jeho nezávislosti, osobnej slobody a kritického tvorivého ducha, nuž sa ním začali zaoberať komisie, stranícke organizácie i samotný ÚV KSČ. Po interview s korešpondentom Frankfurter Rundschau, o ktorom nevedel, že ide o agenta Stasi, si vyslúžil trestné stíhanie.

Koncom 60. rokov sa Gruša ešte raz stal redaktorom, keď s Petrom Kabešom založil časopis Sešity, ktorého kmeňovými autormi boli napríklad Jan Zábrana, Ivan Wernisch, Václav Bělohradský či Ivan Diviš.

Plnenie politickej úlohy

Knižný rozhovor dvoch rovnocenných partnerov je exemplárnym príspevkom k tomu, čo Gruša chápal ako svoju „politickú úlohu“ – k „obnove dialogického jazyka v českom správaní“. Vždy si želal, aby schopnosť komunikácie sprevádzala empatia i úcta k diverzite, lebo „rozdiel nie je to, čo treba zničiť, ale začleniť“. O historických udalostiach a súčasných témach hovorí s erudíciou a nadhľadom. Vyslovuje pritom trvalú nedôveru všetkým ideologickým bludom, ktoré „zužujú priestor pre dialóg a vytvárajú nepriateľov“. Odpovedá s neotrasiteľnou dôverou v etický rozmer ľudského bytia, cítiac zaň plnú spoluzodpovednosť. Navzdory „komickému právnemu pozitivizmu“, podľa ktorého „čítame zákon, aby sme vedeli, ako ho obísť a nedodržať. A keď v ňom nie je napísané, že sa nemáte stať sviňou, poviete, že ste sa sviňou stali úplne zákonne.“

Cítil sa doma všade, kde sa dal viesť konštruktívny dialóg. Česko ho však pričasto znepokojovalo a iritovalo. Aj sebaprovincializáciou v dôsledku rozdelenia Česko-Slovenska.

Kedysi povedal, že skutočný spisovateľ je v jazyku udalosť. V súvislosti s knihou sa núka parafráza, podľa ktorej je Grušova hlídka na Rýnu literárnou a spoločenskou udalosťou. Zásluhou oboch účastníkov rozhovoru.

ico

Ďalšie knihy

Beneš jako Rakušan

Barrister a Principal, 2011

Esej je niečo ako "román faktu". Postavy sú faktické, nie fiktívne (Beneš, Hitler, Masaryk, Gottwald), práca s faktmi odborná, so slovom a príbehom literárna. A prečo Beneš ako Rakúšan? Pretože v Benešovom psychograme je Austria eine Art Hassliebe (spôsob nenávistnej lásky). Najskôr mal geniálnu víziu, ako tento konglomerát zachrániť, keď sa neujala, dostal chuť ho zničiť. Československo však bolo "Rakúsko-Uhorsko" v malom. Chcel ho "odrakúštiť" a čudoval sa, že mizne. A keď mal pocit, že našiel recept na jeho záchranu, dostal moskovskú rakvu.

Šťastný bezdomovec

Barrister & Principal, 2003

Medzi umením, politikou a filozofiou sa pohybuje Gruša ľahko nielen v živote, ale i v literatúre. Dokazuje to aj Šťastný bezdomovec. V tejto knihe politických, filozofických, ale i literárnych a veľmi osobných esejí sa pravdepodobne ocitáme na križovatke autorovej tvorby, smerujúcej k druhému pólu autorovej osobnosti, hoci nezameniteľne prepojenému s básnikom a románopiscom: Gruša sa výrazne profiluje ako brilantný esejista-filozof.

Život v pravdě aneb Lhaní z lásky

Barrister & Principal, 2011

Je to autobiografické rozprávanie, ktorým sa Gruša vracia do češtiny ako svojho literárneho jazyka. Je to fabulovaná spomienka na riskantnú lásku mladého maturanta k vlastnej profesorke. Príbeh o tom, ako bolo treba klamať, aby sa dalo žiť i v neveselých časoch. Grušov text sprevádzajú dve staršie poviedky Salamandra a Pěší ptáci, napísané ako posledné české práce po tom, čo bol zbavený občianstva a nesmel sa vrátiť domov. Táto kniha je teda literárny oblúk, ktorý mení odchod v návrat a smútok v radosť nad chodom života, ktorý sa nemusí končiť tragicky.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 000
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 864
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 059
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 414
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 896
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 267
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 089
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 620
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 763
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 725

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop