FÓRUM

Rozdiel nie je to, čo treba zničiť, ale začleniť

Európan Jiří Gruša kultivoval priestor literatúry, diplomacie a politiky

KNIHA TÝŽDŇA

GRUŠOVA HLÍDKA NA RÝNU

Európan Jiří Gruša kultivoval priestor literatúry, diplomacie a politiky

Jiří Gruša (1938) zomrel 28. októbra 2011 počas operácie srdca v Nemecku. Novinár a spisovateľ Karel Hvížďala sa s ním rozlúčil i knihou Grušova hlídka na Rýnu z vydavateľstva Mladá fronta. Obsahuje rozhovory, ktoré obaja priatelia viedli v rokoch 1983 – 2011 a ktoré postupne vychádzali v českých periodikách.

Fakt, že autorova prvá po nemecky napísaná zbierka básní Grušas Wacht am Rhein tvorí názov knihy, súvisí s pohľadom básnika, spisovateľa, prekladateľa, signatára Charty 77, veľvyslanca v Nemecku a Rakúsku, ministra školstva ČR, prezidenta Medzinárodného PEN klubu a riaditeľa Diplomatickej akadémie vo Viedni. Tým všetkým „šťastný bezdomovec“ Gruša bol, tým všetkým žil.

Hliadkoval na Rýne, odkiaľ komentoval kultúrne a politicko-spoločenské reálie strednej Európy. Odtiaľ adresoval Čechom návody, ako použiť Česko, v ktorom on smel verejne existovať osem rokov. Zvyšok jeho literárneho pôsobenia počas normalizácie predstavovali zákazy, udania a väzenie – za román Dotazník. Keď v roku 1981 odcestoval do USA na štipendijný pobyt, československé úrady ho v neprítomnosti zbavili občianstva, nuž sa usadil v Nemecku.

Moc umenia a moc ideológie

Formoval ho časopis Květen. Vychádzal v rokoch 1955 – 1959 a v období prekonávania kultu osobnosti bol jedným z pokusov o čiastočnú liberalizáciu pomerov v kultúre. Květen s erbovým heslom „poézia všedného dňa“ tak znamenal priamy protiklad k ideovosti socialistického umenia a estrádno-spartakiádnemu optimizmu. Aj Tvář, podľa Halasovej básnickej zbierky pomenovaný časopis, ktorý Gruša spoluzakladal a ktorého prvé číslo vyšlo v januári 1964, dva roky po tom, čo debutoval knižkou veršov Torna.

Konfrontácia s komunistickou mocou sa začala z tejto platformy. A pokračovala na pôde Literárnych novín, kde Gruša uverejnil Verš pro kočku – článok o poézii 50. rokov. V ňom vyjadril pochybnosti, či Nezvalova tvorba tohto obdobia je ešte poéziou, alebo skôr víťazstvom „objektívnej reality“ nad „realitou osobnej skúsenosti“. Pripomenul, že „Nezval nesie za devastáciu poetickej tvorby 50. rokov väčšiu zodpovednosť než Kohoutovia a Neumannovia“. Nasledovala polemika, do ktorej napríklad Pavel Kohout prispel poznámkou, že „marxistická metóda poznávania faktov v konkrétnych súvislostiach je naozaj najspoľahlivejšia“, a Zdeněk Mlynář publikoval úvahu o tom, že „viera v Stalina... nebola v skutočnosti individuálnou súkromnou záležitosťou“, lebo „my sme v mene tejto viery prakticky konali...“

Iný Grušov článok v Literárkach, reagujúci na debaty o socialistickom realizme, mal názov „Realismus jako mravnost“. Bol – ako inak – výrazom jeho nezávislosti, osobnej slobody a kritického tvorivého ducha, nuž sa ním začali zaoberať komisie, stranícke organizácie i samotný ÚV KSČ. Po interview s korešpondentom Frankfurter Rundschau, o ktorom nevedel, že ide o agenta Stasi, si vyslúžil trestné stíhanie.

Koncom 60. rokov sa Gruša ešte raz stal redaktorom, keď s Petrom Kabešom založil časopis Sešity, ktorého kmeňovými autormi boli napríklad Jan Zábrana, Ivan Wernisch, Václav Bělohradský či Ivan Diviš.

Plnenie politickej úlohy

Knižný rozhovor dvoch rovnocenných partnerov je exemplárnym príspevkom k tomu, čo Gruša chápal ako svoju „politickú úlohu“ – k „obnove dialogického jazyka v českom správaní“. Vždy si želal, aby schopnosť komunikácie sprevádzala empatia i úcta k diverzite, lebo „rozdiel nie je to, čo treba zničiť, ale začleniť“. O historických udalostiach a súčasných témach hovorí s erudíciou a nadhľadom. Vyslovuje pritom trvalú nedôveru všetkým ideologickým bludom, ktoré „zužujú priestor pre dialóg a vytvárajú nepriateľov“. Odpovedá s neotrasiteľnou dôverou v etický rozmer ľudského bytia, cítiac zaň plnú spoluzodpovednosť. Navzdory „komickému právnemu pozitivizmu“, podľa ktorého „čítame zákon, aby sme vedeli, ako ho obísť a nedodržať. A keď v ňom nie je napísané, že sa nemáte stať sviňou, poviete, že ste sa sviňou stali úplne zákonne.“

Cítil sa doma všade, kde sa dal viesť konštruktívny dialóg. Česko ho však pričasto znepokojovalo a iritovalo. Aj sebaprovincializáciou v dôsledku rozdelenia Česko-Slovenska.

Kedysi povedal, že skutočný spisovateľ je v jazyku udalosť. V súvislosti s knihou sa núka parafráza, podľa ktorej je Grušova hlídka na Rýnu literárnou a spoločenskou udalosťou. Zásluhou oboch účastníkov rozhovoru.

ico

Ďalšie knihy

Beneš jako Rakušan

Barrister a Principal, 2011

Esej je niečo ako "román faktu". Postavy sú faktické, nie fiktívne (Beneš, Hitler, Masaryk, Gottwald), práca s faktmi odborná, so slovom a príbehom literárna. A prečo Beneš ako Rakúšan? Pretože v Benešovom psychograme je Austria eine Art Hassliebe (spôsob nenávistnej lásky). Najskôr mal geniálnu víziu, ako tento konglomerát zachrániť, keď sa neujala, dostal chuť ho zničiť. Československo však bolo "Rakúsko-Uhorsko" v malom. Chcel ho "odrakúštiť" a čudoval sa, že mizne. A keď mal pocit, že našiel recept na jeho záchranu, dostal moskovskú rakvu.

Šťastný bezdomovec

Barrister & Principal, 2003

Medzi umením, politikou a filozofiou sa pohybuje Gruša ľahko nielen v živote, ale i v literatúre. Dokazuje to aj Šťastný bezdomovec. V tejto knihe politických, filozofických, ale i literárnych a veľmi osobných esejí sa pravdepodobne ocitáme na križovatke autorovej tvorby, smerujúcej k druhému pólu autorovej osobnosti, hoci nezameniteľne prepojenému s básnikom a románopiscom: Gruša sa výrazne profiluje ako brilantný esejista-filozof.

Život v pravdě aneb Lhaní z lásky

Barrister & Principal, 2011

Je to autobiografické rozprávanie, ktorým sa Gruša vracia do češtiny ako svojho literárneho jazyka. Je to fabulovaná spomienka na riskantnú lásku mladého maturanta k vlastnej profesorke. Príbeh o tom, ako bolo treba klamať, aby sa dalo žiť i v neveselých časoch. Grušov text sprevádzajú dve staršie poviedky Salamandra a Pěší ptáci, napísané ako posledné české práce po tom, čo bol zbavený občianstva a nesmel sa vrátiť domov. Táto kniha je teda literárny oblúk, ktorý mení odchod v návrat a smútok v radosť nad chodom života, ktorý sa nemusí končiť tragicky.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  2. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. Leto nekončí!
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  8. Už aj seniori presadajú do SUV
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 389
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 149
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 181
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 719
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 291
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 085
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 062
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 010
  9. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 831
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 641

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.

Neprehliadnite tiež

Zomrela dlhoročná šéfredaktorka Revue svetovej literatúry

Jarmila Samcová zasvätila život prekladu

Je tak zle napísaná, že sa nedá čítať. Ústava potrebuje ilustrovanú podobu

Na základnom zákone pracuje víťaz Národnej ceny za komunikačný dizajn.